Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/31/2009

Potvrdené rozhodnutím 24Co/404/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. C. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, J., 2. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Darina Korábová, so sídlom Záborského 42, Bratislava, proti žalovanému: Československá realitná s.r.o., so sídlom Nám. Oslobodenia 8/26, Senica, zastúpeného advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta, o zaplatenie 5.311,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 15.2.2012 č.k. 11C/31/2009-165, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 188,56 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcov, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcov: 1. . J., nar. X.XX.XXXX, bytom ., Y. č. /X, št. občan SR, 2. . J., nar. .XX.XXXX, bytom ., Y.S. č. /X, št. občan SR, obaja právne zast.: JUDr. Darina Korábová, advokátka, Bratislava, Záborského č. 42 proti žalovanému : . Č. O.Á., s.r.o., ., L.. M. č. /XX, právne zast. : Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, Galanta, Nová Doba č. 920/5 o zaplatenie sumy 5.311 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 5.311,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 5.311,- Eur od 27.1.2009 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy konania a to na zaplatenom súdnom poplatku v sume 318,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.146,98 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalobcov.

odôvodnenie:

Žalobca v 1. rade sa svojou žalobou podanou na súde dňa X.X.XXXX domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.311 € s úrokom z omeškania, ktorý spočiatku presne nešpecifikoval. Svoju žalobu okrem iného odôvodnil tým, že ako budúci kupujúci uzatvoril s p. B. G. rod. J., nar. X.X.XXXX dňa XX.X.XXXX „Zmluvu o zmluve budúcej“ predmetom ktorej bola kúpa rodinného domu bližšie špecifikovaného v čl. II. predmetnej zmluvy. V tejto zmluve bolo dohodnuté zloženie rezervačnej zálohy vo výške 5.311 € do rúk žalovaného ako vedľajšieho účastníka zmluvy. V prípade nenaplnenia zmluvy zo strany budúcej predávajúcej, rezervačná záloha mala byť vrátená v plnej výške žalobcovi v 1. rade. Keďže návrh Kúpnej zmluvy zaslaný žalovaným nespĺňal podstatné náležitosti zmluvy nebol budúcou kupujúcou akceptovaný a žalobca v 1. rade taktiež nepravdivo informovaný o stave nehnuteľnosti, žalobca v 1. rade prostredníctvom listu zo dňa 12.12.2008 žalovanému oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve a zároveň požadoval spätné zaslanie rezervačnej zálohy. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval, zaslal mu žalobca v 1. rade druhú žiadosť o okamžité zaslanie zálohy zo dňa 26.1.2009, ktorá rovnako zostala bez odozvy. Žalobca v 1. rade, prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. Babčanovej listom zo dňa 7.5.2009, doručenom súdu dňa 14.5.2009 ( viď. Čl. 47 ) špecifikoval žalobu aj čo do úroku z omeškania, s tým, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej NBS odo dňa 27.1.2009.

Žalovaný sa k pôvodnej žalobe písomne nevyjadril.

Na návrh žalobcu v 1. rade súd uznesením č.k. XX Q. XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil, aby na strane žalobcu v 2. rade vstúpila do konania manželka žalobcu v 1. rade p. J. J., nar. XX.XX.XXXX. Následne na podnet žalobcu v 1. rade súd uznesením č.k. XX Q. XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil zmenu petitu o určenie neplatnosti právneho úkonu t.j. Zmluvy o zmluve budúcej zo dňa XX.X.XXXX .

Okresný súd Senica rozsudkom č.k. XX Q. XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX určil, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá medzi B. G. rod. J. a C. J. zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5.311 € spolu s úrokom z omeškania 4 % ročne odo dňa 27.1.2009 až do zaplatenia a trovy konania v sume 318,50 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XX Q. XXX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, Zmluvou o zmluve budúcej zo dňa XX.X.XXXX, listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „ Odstúpenie od zmluvy“ , listom zo dňa XX.X.XXXX označeným ako „Žiadosť o okamžité zaslanie zálohy“, jednotlivými návrhmi kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným predložených ako žalobcami, tak aj žalovaným, vzájomnou emailovou korešpondenciou medzi vtedajšou právnou zástupkyňou žalobcov JUDr. Babčanovou a pracovníkom žalovaného I. I. zo dňa X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, príjmovým a pokladničným dokladom zo dňa XX.X.XXXX, v intenciách uznesenia KS Trnava č.k. XX Q. XXX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalovaného, návrhmi obsahu riadnej kúpnej zmluvy predloženými žalobcami, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 13.5.2011, výsluchom svedkyne Lívie Piovarčiovej, písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 19.8.2011, prehľadom úrokových sadzieb ECB, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 25.10.2011, výsluchom svedka I. I., Poverením zo dňa 1.1.2011, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 13.2.2012, písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 15.2.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobcovia svojím podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX vzali žalobu späť v časti určenia neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve.

Okresný súd Senica uznesením č.k. XX Q. XX/XXXX- XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX konanie v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu zastavil.

Výsluchom účastníkov, ako i zo Zmluvy o zmluve budúcej zo dňa XX.X.XXXX a pokladničného dokladu zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že medzi žalobcom v 1. rade a p. B. G. bola dňa XX.X.XXXX uzavretá Zmluva o zmluve budúcej, na základe ktorej malo prísť medzi účastníkmi zmluvy k dohode o budúcej kúpe nehnuteľností a to budovy č. XXX , parc.č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, všetky vedené na LV č. XXX pre obec a k.ú. G. ( ďalej len sporné nehnuteľnosti ). Dohodnutá kúpna cena bola 1 .600 000,- Sk. Podľa čl. V. „Ostatné dojednania“ v časti označenej ako „rezervačná záloha“, žalobca v 1. rade v deň podpisu zmluvy zložil so súhlasom budúcej predávajúcej t.j. B. G. rezervačnú zálohu v sume 160 000,-Sk ( 5.311€) k rukám žalovaného ako vedľajšieho účastníka zmluvy. Ďalej sa strany dohodli, že v prípade, že nebude naplnená táto zmluva zo strany budúceho kupujúceho, je rezervačná záloha nevratná, bude považovaná za zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok a v plnej výške prepadá v prospech vedľajšieho účastníka tejto zmluvy. V prípade ak nebude táto zmluva naplnená zo strany budúceho predávajúceho, vráti sa rezervačná záloha budúcemu kupujúcemu v plnej výške. Pre prípad, že nebude podpísaná riadna kúpna zmluva podľa uvedených podmienok a niektorá zo strán sa nedostaví k jej podpisu, považuje sa tento akt za odstúpenie od zmluvy a odstúpenie nie je potrebné podávať písomnou formou.

Obaja žalobcovia spočiatku zhodne tvrdili, že Zmluva o budúcej zmluve je relatívne neplatná ( a s použitím ) , pretože v čase jej uzatvorenia boli manželia a rezervačná záloha v sume

5.311 € bola vyplatená žalovanej z prostriedkov BSM a túto zmluvu žalobkyňa v 2. rade nepodpísala a ani k jej podpísaniu nedala nikomu súhlas. KS Trnava vo vyššie citovanom uznesení okrem iného vytkol súdu 1. stupňa, že dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je vždy proti všetkým účastníkom zmluvy, pričom B. G. nie je účastníčkou konania. Pokiaľ súd rieši otázku ( ne )platnosti právneho úkonu len ako otázku predbežnú, nie je podmienkou, aby účastníkom konania o plnenie boli všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX však žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že bola osobne prítomná spolu s manželom t.j. žalobcom v 1. rade na obhliadke sporných nehnuteľností, mala teda vedomosť o tom, že ich mienia kúpiť.

Žalobcovia po vrátení veci krajským súdom trvali na tom, že žalobou sa domáhajú zaplatenia sumy s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, teda podali žalobu o plnenie. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX podľa nich obsahuje nejednoznačné, neurčité a nezrozumiteľné ustanovenia a dovolávajú sa preto jej neplatnosti s poukazom na jej charakter ako spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom činnosti žalovaného je o.i. sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ). Podľa výpovede I. I. sa v danej veci jednalo o zmluvu, ktorú žalovaný používal „štandardne“. Žiadnymi ďalšími dôkazmi žalovaný nepreukázal, že by žalobca v 1. rade mal možnosť sa s podmienkami tejto zmluvy vopred oboznámiť a dojednať si tak individuálne zmluvné podmienky. Z uvedeného je možné vyvodiť, že sa v danom zmluvnom vzťahu jednalo o postavenie žalovaného ako vedľajšieho účastníka v postavení dodávateľa a postavenie žalobcu v 1. rade ako spotrebiteľa.

V kontexte posúdenia zmluvy aj ako zmluvy sprostredkovateľskej , obsahuje táto v zmysle ust. neprijateľné podmienky, keď v čl. V zmluvy sú ustanovenia neurčité, nejasné a nezrozumiteľné a spôsobujú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovi v 1. rade neboli predložené žiadne doplňujúce informácie akým spôsobom, v akých lehotách a na aký účet mala byť vrátená rezervačná záloha v prípade, že by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcej predávajúcej resp. keby nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy z jej strany. V zmysle ust. v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V názve zmluvy absentuje zrozumiteľné a jasné označenie zmluvného typu, pričom z nadpisu „ Zmluva a budúcej zmluve“ nie je jasné, či sa jedná o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keď z ďalších ustanovení je zrejmé, že zmluva obsahuje zmluvné povinnosti nie len medzi dvomi, ale medzi tromi účastníkmi, žalovaný v nej vystupuje ako „vedľajší účastník“, pričom ide o neobvyklé označenie účastníka zmluvného vzťahu, ktorý pojem je skôr procesnej povahy. K jeho rukám mala byť zložená rezervačná záloha vo výške 160 000,-Sk. Nazdávajú sa preto, že z obsahového vymedzenia tejto zmluvy jednoznačne vyplýva jeho postavenie ako „sprostredkovateľa“ obchodu medzi budúcimi účastníkmi zmluvného vzťahu. Aj keď toto postavenie žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXXX v úvode najskôr popiera, na str. 2 vyjadrenia priamo priznáva, že ...“ v zmysle bodu 5. Zmluvy o sprostredkovaní, je rezervačná záloha zložená so súhlasom budúceho predávajúceho do rúk sprostredkovateľa - žalovaného, ktorý práve z tohto dôvodu bol zatiahnutý ako vedľajší účastník do Zmluvy o budúcej zmluve.“ Ďalej žalobcovia poukazujú na to, že žalovaný ďalej v tomto svojom vyjadrení uvádza , že ..“ v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nepríde z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, bude zložená suma prináležať vedľajšiemu účastníkovi ako paušálna náhrada ušlého zisku v podobe provízie, ktorú by bol dosiahol, ak by budúci kupujúci svoj záväzok neporušil...“ Žalobcovia namietajú pravdivosť tohto vyjadrenia, keďže z výpovede D. D. ( zastupoval žalovaného na základe plnej moci - viď. v spise na čl. 29 na prvom pojednávaní vyplýva, že bola dohodnutá provízia v sume 100 000,-Sk, ktorú mala zaplatiť majiteľka domu, pani B. G. a preto z týchto dôvodov by bolo neoprávnené započítať rezervačnú zálohu na zmluvnú pokutu. Ak by bolo posudzované oprávnenie žalovaného na započítanie rezervačnej zálohy na zmluvnú pokutu vyhodnotené ako regulérne, namietli žalobcovia túto klauzulu ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § , nakoľko sa jedná o neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa a teda toto ustanovenie navrhli vysloviť ako neplatné. Napokon žalobcovia považujú vykonaným dokazovaním za preukázané, aj žalovaným potvrdené a teda nesporné, že žalovaný prijal plnenie vo výške 160 000,-Sk z titulu, ktorý bohužiaľ odpadol pre konanie zavinené žalovaným. Navrhli peto, aby súd pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok hodnotil tieto v zmysle zásad ust. so zreteľom na povahu služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy. Z výpovede svedkyne B. G. napokon vyplýva, že žalovaný jej nepredložil a ani ju neoboznámil s konkrétnymi návrhmi, alebo pripomienkami žalobcov a preto sa nemohla k uvedenému vyjadriť v tom zmysle, či s nimi súhlasí. Táto okrem iného vypovedala,

ani nevie prečo napokon neprišlo k uzatvoreniu vlastnej kúpnej zmluvy so žalobcami. Rovnako poprela, že by jej žalovaný predložil návrhy žalobcov a uviedla, že v kancelárii žalovaného bola len jeden raz spolu so sestrou pri podpisovaní Zmluvy o budúcej zmluve. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný v emailovej správe zo dňa 10.12.2008 sa odvoláva na nesúhlasné vyjadrenie budúcej predávajúcej k návrhom kúpnej zmluvy zo strany žalobcov.

Pri posúdení návrhu kúpnej zmluvy žalobcov je pri tom zrejmé, že tento návrh žiadnym spôsobom nespochybňuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, naopak žiadaným spôsobom precizuje spôsob úhrady ( v častiach ), pričom aj budúca predávajúca sama potvrdila, že žiadal vyplatenie kúpnej ceny formou hypotekárneho úveru. Ostatné nepodstatné náležitosti mohli a mali byť v procese negociácie jej účastníkmi prejednané a tieto nemohli byť dôvodom na odmietnutie návrhu žalobcov ako celku bez ďalšieho. Ako nezákonné potom treba posudzovať konanie žalovaného, ktorý v rozpore s budúcou zmluvou neuviedol vo svojom návrhu kúpnej zmluvy , že časť kúpnej ceny vo výške 160 000,-Sk bola žalobcami uhradená ako rezervačná záloha.

Z dôvodu, že zmluvu o budúcej zmluve vypracoval a predložil žalovaný, nemôže sa tento dovolávať neplatnosti tej časti o budúcej zmluvy, ktorej neplatnosť sám spôsobil, a teda, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy žalobcom v 1. rade konkludentným úkonom aj vo vzťahu k budúcej predávajúcej. K odstúpeniu došlo z dôvodov budúcej predávajúcej, ako ich uviedol žalovaný písomne vo svojej emailovej správe zo dňa XX.XX.XXXX a síce, že návrh žalobcov táto neakceptovala, pritom ešte dňa X.XX.XXXX konateľ žalovaného v emailovej správe adresovanej vtedajšej právnej zástupkyni žalobcov uviedol : „ pravidlom je, že kúpne zmluvy obidve zúčastnené strany akceptujú také, ako ich vytvorí naša právna zástupkyňa ...“Týmto žalovaný priamo uviedol, že nie je možné uzavrieť inú, ako ním predloženú kúpnu zmluvu, čo je možné považovať za rozpor so základnými zásadami uzatvárania zmluvných vzťahov, ako slobodnej, jasnej, určitej, bez tiesne a nátlaku prejavenej vôle oboch zmluvných strán, zatvoriť zmluvný vzťah v prospech oboch účastníkov vzťahu. V neposlednom rade sa jedná a neprimeraný nátlak žalovaného ako dodávateľa služby na spotrebiteľa, ako jej odberateľa, keďže ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, tento záver nesúhlasu s uzavretím inej ako ním predloženej zmluvy, žalovaný tlmočil žalobcom vo svojom mene, bez oboznámenia a vyjadrenia budúcej predávajúcej.

Naproti tomu žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX v prvom rade považuje odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vykonal žalobca v 1. rade a toto adresoval žalovanému za neplatné. Tento prejav vôle myl byť adresovaný najmä p. B. G. ako riadnej účastníčke zmluvy, pretože žalovaný vystupoval v zmluve len ako vedľajší účastník.

Tvrdenie žalobcu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy neprišlo z dôvodu na strane žalovaného a najmä v dôsledku porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o sprostredkovaní je účelové v snahe preniesť bremeno zodpovednosti za porušenie zmluvných dojednaní zo Zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcu na žalovaného. Porušenie povinnosti zo Zmluvy o sprostredkovaní môže namietať jedine zmluvná strana.

Žalovaný pri vypracovávaní návrhu kúpnej zmluvy vychádzal hlavne z dohodnutých podmienok uverených v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve a to ako v otázke výšky kúpnej ceny, tak i v spôsobe jej zaplatenia. Pokiaľ ide o zakomponovanie rezervačnej zálohy do výšky kúpnej ceny, tu treba ozrejmiť celý systém vzťahov medzi žalobcami , žalovaným ako aj budúcou predávajúcou B. G.. Žalovaný trval na tom, že zo žiadnych ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve, ani z príjmového a pokladničného dokladu ani zo Zmluvy o sprostredkovaní ( bod 5 ) nevyplýva, že by zložená rezervačná záloh a má povahu preddavku na kúpnu cenu a započítava sa do kúpnej ceny. Naopak z čl. V -„ Ostané dojednania“ Zmluvy o budúcej zmluve, z povahy a účelu na ktorý zložená rezervačná záloha mala slúžiť je zrejmé, že plnila funkciu zábezpeky, za účelom dosiahnutia splnenia záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu zo strany budúceho kupujúceho. V súvislosti so zložením zábezpeky a jej vrátením resp, jej započítaním na úhradu zmluvnej pokuty je potrebné uviesť, že tieto podmienky boli upravené zmluvnými stranami ako dispozitívne, a nakoľko neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú, je potrebné ich ako platné rešpektovať a dodržiavať. Žalovaný v tomto vyjadrení má za to, že ...“ v zmysle bodu 5. Zmluvy o sprostredkovaní, je rezervačná záloha zložená so súhlasom budúceho predávajúceho do

rúk sprostredkovateľa - žalovaného, ktorý práve z tohto dôvodu bol zatiahnutý ako vedľajší účastník do Zmluvy o budúcej zmluve.“ Žalovaný ďalej v tomto svojom vyjadrení uvádza, že ..“ v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nepríde z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, bude zložená suma prináležať vedľajšiemu účastníkovi ako paušálna náhrada ušlého zisku v podobe provízie, ktorú by bol dosiahol, ak by budúci kupujúci svoj záväzok neporušil...“ V prípade porušenia tejto povinnosti zo strany budúcej predávajúcej, by mal žalovaný k dispozícii prostriedky podľa Zmluvy o sprostredkovaní. Analogicky teda vyplýva, že v prípade splnenia podivnosti budúceho kupujúceho uzavrieť budúcu Kúpnu zmluvu, jeho záväzok zaniká, a teda by zanikol ak akcesorický záväzok v podobe zábezpeky, ktorá by mu bola vrátená z titulu bezdôvodného obohatenia alebo by mohla byť započítaná na časť kúpnej ceny. Z tohto dôvodu nebola ani uvedená v obsahovom znení návrhu Kúpnej zmluvy. Nakoľko žalobca Kúpnu zmluvu, ktorej obsah bol v súlade s dojednaniami Zmluvy o budúcej zmluve neuzavrel, porušil tým svoju zmluvnú povinnosť, na základe čoho si žalovaný uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaný v tomto vyjadrení napokon navrhol, aby si súd ako otázku prejudiciálnu najskôr vyriešil platnosť odstúpenia od zmluvy a až následne oprávnenosť nároku žalobcov. V prípade ak súd dospeje k záveru, že toto odstúpenie je platné, namietol nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko ak odstúpenie od zmluvy je platné, potom nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty nevznikol, žalovaný stornuje faktúru na úhradu zmluvnej pokuty a suma vo výške 5.311 € bude mať opäť charakter zábezpeky uschovanej žalovaným , ktorá však nebola poskytnutá na jeho účet ale v prospech budúcej predávajúcej.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.X.XXXX žalovaný stále trval na tom, že odstúpenie od zmluvy, špecifikované vyššie je neplané. Zdôraznil, že žalovaný nie je zmluvnou stranou Zmluvy o budúcej zmluve ale iba vedľajším účastníkom, a jediná povinnosť, ktorá mu z tejto zmluvy vyplávala bolo prijať rezervačnú zálohu do úschovy a ďalej s ňou naložiť tak ako sa zmluvné strany v Zmluve dohodli. Z textu je zrejmé, že plnenie vo výške 160 000,-Sk nebolo poskytnuté na účet žalovaného, ale na účet budúcej predávajúcej, ktorá súhlasila s jej úschovou u vedľajšieho účastníka. Z tohto dôvodu žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný ani budúci predávajúci neporušili povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, žalovaný v mene budúcej predávajúcej zaslal v dohodnutej lehote žalobcovi- ako budúcemu kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorý korešpondoval s podmienkami dohodnutými v Zmluve o budúcej zmluve. Tento návrh však žalobca neakceptoval, namiesto prípadných pripomienok zaslal žalovanému nový návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol úplne v rozpore s tým, čo bolo uvedené v Zmluve o budúcej zmluve. Podľa názoru žalovaného bez ohľadu na to, či budúca predávajúca mala alebo nemala vedomosť o týchto podmienkach ( pričom vedomosť mala, nakoľko sama uviedla vo svojej výpovedi, že s notárskou úschovou nesúhlasila ), nie je možné považovať neakceptovanie návrhu predloženého žalobcom za porušenie zmluvy, keďže sa budúci predávajúci zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu iba za podmienok dohodnutých v Zmluve o budúcej zmluve. V danom prípade sa nejedná ani o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi fyzickými osobami ktorých ani jeden nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Svedkyňa B. G. vypovedala, že svojho času vlastnila rodinný dom s.č. XXX v k.ú. G., ktorý chcela predať. Vtedy sa ňu nakontaktoval žalovaný, spísali medzi sebou zmluvu o sprostredkovaní predaja a začali chodiť kupci, okrem iných aj žalobcovia. Ďalej uviedla, že ona ani nevie prečo napokon neprišlo k uzatvoreniu vlastnej kúpnej zmluvy. Uviedla, že p. J. jej dva razy volal, pričom raz jej povedal, že manželka je tehotná a že si preto kúpu domu nemôžu dovoliť a druhý raz jej navrhol, aby zrušila zmluvu s realitkou .Ona po týchto telefonátoch neurobila nič, nechala to aby si to s J. vyriešila realitka. Zmluva s realitkou jej skončila uplynutím času a ona realitke nezaplatila nič. Napokon nehnuteľnosť predala cez inú realitnú kanceláriu. Na otázku žalobcu v 1. rade, prečo nepodpísala vlastnú kúpnu zmluvu, ktorej návrh oni predložili a či s ňou žalovaný ako realitná kancelária komunikoval ohľadom ich návrhov vlastnej kúpnej zmluvy uviedla, že žalovaný s ňou ohľadom nejakých návrhov kúpnej zmluvy vôbec nekomunikoval, aspoň si to nepamätá. Uviedla, že v kancelárii žalovaného bola prítomná len jeden raz spolu so sestrou, vtedy žalobca skladal nejaké peniaze realitke, bolo to 160 000,-Sk. Potom jej už realitka nedávala nič čítať, len jej oznámili, že z predaja vzišlo. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, povedala raealitke, že by bola najradšej keby jej zohnali kupca, ktorý by platil v hotovosti, ale napokon ju predala sčasti v hotovosti a sčasti na úver. Potvrdila tiež, že súhlasila s tým, aby jej boli peniaze vyplatené na účet, niečo jej žalovaný oznámil v tom smere, že keby boli peniaze zložené do depozitu, nebolo by to v jej prospech.

Svedok I. I. vypovedal , že bol aj je zamestnancom žalovaného. S p. J. bol v kontakte od samého začiatku, keď prišiel do kancelárie. Uviedol, že mu zaslal dopredu návrh Zmluvy o budúcej zmluve, aby sa sním dopredu oboznámil. K podpisu tejto zmluvy potom prišlo priamo v kancelárii žalovaného. Pokiaľ ide o rezervačnú zálohu, svedok už nevedel uviesť akou formou a kedy bola rezervačná záloha zaplatená. V podstate obchod skončil na tom, že p. J. zaslal návrh zmluvy, ktorý bol pre p. G. neprijateľný, pretože p. G. potreboval kúpnu cenu vyplatiť pri podpise zmluvy, lebo peniaze potrebovala na kúpu novej nehnuteľnosti. Tvrdil na trom, že s. p. G. komunikoval hlavne telefonicky, v kancelárii bola raz, keď sa podpisovala Zmluva o budúcej zmluve a potom ešte raz, keď ju informoval o celom obchode. Trval na tom, že o tom, že podmienky v návrhoch zmlúv od p. J. boli neprijateľné, rozhodla priamo p. G.. Kancelária žalovaného však nevedie záznamy o osobných návštevách svojich klientov. Zmluvu o zmluve budúcej z hľadiska obsahu v tom čase používali štandardne. Pokiaľ ide o obsah emailu to dňa XX.XX.XXXX svedok uviedol, že tento písal p. D., riaditeľ spoločnosti, on ho len preposlal.

Podľa „Poverenia“ zo dňa X.X.XXXX poveril žalovaný p. I. I. na určitú úkony v mene spoločnosti, okrem iného aj na podpisovanie schválených obchodných zmlúv medzi poverujúcim a tretími stranami. Okrem toho právna zástupkyňa žalovaného k úkonom p. I. vypovedala, že podpisovanie zmlúv v mene žalovaného bolo v čase podpísania „Zmluvy o budúcej zmluve“ vzhľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé. Tiež potvrdila, že rezervačnú zálohu ,ktorá je predmetom žaloby si žalovaný ponechal pre seba.

Zo vzájomnej emailovej korešpondencie je zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.X.XXXX zaslal žalovaný žalobcom návrh vlastnej kúpnej zmluvy, kde nebola do kúpnej ceny zarátaná suma 160 000,-Sk, ktorú žalobca zložil ako rezervačnú zálohu. Preto dňa X.XX.XXXX zaslala vtedajšia právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Bačanová email adresovaný p. I. v znení, že posiela návrh kúpnej zmluvy a žiada o prešetrenie situácie ohľadom podlahy v ponúkanej nehnuteľnosti. P. I. jej odpovedal emailom zo dňa X.XX.XXXX okrem iného takto, citujem : „Samotná kúpna zmluva je viacmenej jednostranne výhodná pre p. J., pravidlom je, že kúpne zmluvy obidve zmluvné strany akceptujú také, aké ich vytvorí naša právna zástupkyňa a doteraz neboli žiadne výhrady k zneniam a všetky obchody prebehli bez komplikácií...“Následne dňa XX.XX.XXXX p. I. zaslal email. JUDr. Babčanovej s tým, že zasiela vyjadrenie ku kúpnej zmluve, ktoré údajne zaujala p. G..

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne bohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ja majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , veta prvá , za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa a , veta prvá, druhá, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení a, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa ,, .4 , platného ku dňu 30.9.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal bez pochybností preukázané, že žalobca v 1. rade ako budúci kupujúci a B. G. ako budúca predávajúca uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o zmluve budúcej. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že úmyslom účastníkov zmluvy bolo uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože budúca predávajúca sa v tejto zmluve zaviazala a že odpredá žalobcovi v 1. rade ako budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti a to budovu s.č. XXX a parc.č. XXX/Xm, XXX/X a XXX/X, všetko v k.ú. G.. Žalovaný v tejto zmluve bol označený len ako vedľajší účastník, jedinou jeho povinnosťou bolo prijať dohodnutú rezervačnú zálohu v sume 160 000,-Sk ( 5.311 € ). Podľa čl. IV. Tejto zmluvy kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.600 000,-Sk (53.110 €),so splatnosťou najneskôr do 105 kalendárnych dní od podpisu tejto zmluvy a to formou čerpaného hypotekárneho úveru a hotovosťou. Rezervačná záloha bola dohodnutá vo výške 160.000,-Sk zaplatená v hotovosti k rukám vedľajšieho účastníka tejto zmluvy.

Súd posudzoval túto zmluvu predovšetkým podľa ,, , , platného ku dňu 30.9.2008 a dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, protože nebola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmysle citovaného ustanovenia je dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti , čo B.E. G. ako budúca predávajúca v čase podpisu zmluvy nebola .Je pravdou , že žalovaný jako realitná kancelária by dodávateľom bol, avšak v zmluve nemal vymedzené konkrétne práva a povinnosti a jedinou jeho povinnosťou bolo prijať rezervačnú zálohu, ktorú ku dňu vyhláseniu rozsudku skutočne aj má v dispozícii. Treba však i tak poukázať na skutočnosť , že vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých prišlo k uzatvoreniu zmluvy je skutočne pochybné akú rolu žalovaný, súc len jako vedľajší účastník v celej záležitosti mal. Žalovaný nepreukázal súdu, že by návrh Zmluvy o budúcej zmluve zaslal žalobcom vopred.

Súd je povinný ex offo zaoberať sa prípadnou absolútnou neplatnosťou zmluvy a dospel k záveru, že v čl. V ostatné dojednania, v časti „rezervačná záloha“ je nutné považovat Zmluvu o zmluve budúcej sa za neplatnú a to jednak z dôvodu, že nebola určitá a zrozumiteľná ( ), pretože nebolo medzi účastníkmi jasne a zrozumiteľne dohnuté, kto vráti žalobcovi v 1. rade rezervačnú zálohu a dokedy v prípade ak k podpisu vlastnej kúpnej zmluvy nepríde jeho zavinením a jednak z dôvodu, že sa prieči zákonu, pretože bolo medzi účastníkmi zmluvy v tejto časti okrem iného dohodnuté, že pre prípad, že nebude podpísaná riadna kúpna zmluva podľa uvedených podmienok a niektorá zo strán sa nedostaví k jej podpisu, považuje sa tento akt za odstúpenie od zmluvy a odstúpenie nie je potrebné podávať písomnou formou. Odstúpenie od zmluvy ktorej predmetom je nehnuteľnosť je nutné vždy podať písomne, vyplýva to analogicky z ustanovenia .

Ďalej je v tejto časti zmluva neplatná aj z dôvodu, že dohodnutá výška rezervačnej zálohy ako zmluvnej pokuty vo výške 5.311 € je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná ( ). Celková kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1 .600 000,-Sk , pričom rezervačná záloha ako zmluvná pokuta predstavuje 10 % z tejto sumy, čo je nutné považovať za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, najmä vzhľadom na povinnosti, ktoré budúcej predávajúcej resp. vedľajšiemu účastníkovi zo zmluvy vyplývali.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd považuje vo vyššie citovanej časti Zmluvu o zmluve budúcej za absolútne neplatnú a účastníci sú povinní vrátiť si všetko, čo si podľa neplatnej zmluvy navzájom plnili. Pretože rezervačnú zálohu prijal žalovaný, súc ako vedľajší účastník, je povinný práve on túto vrátiť, bez ohľadu na skutočnosť, že nebol hlavným účastníkom zmluvy.

Súd sa tiež zaoberal vyhodnotením vykonaných dôkazov v tom smere, či k uzatvoreniu vlastnej kúpnej zmluvy prišlo resp. neprišlo z dôvodu na strane žalobcov. Z obsahu Zmluvy o zmluve budúcej zo dňa XX.X.XXXX jednoznačne vyplýva, že aktívnymi, pokiaľ ide o uzatvorenie vlastnej kúpnej zmluvy mal byť žalobca rep. žalobcovia a B. G. ako budúca predávajúca.

V žiadnom prípade nie žalovaný, ktorý vystupoval v zmluve len ako vedľajší účastník. Vzťahy medzi B. G. a žalovaným boli upravené zrejme inou zmluvou, ktorá však nie je predmetom žaloby a preto sa ňou súd ani nezaoberal. Žalobcovia preukázali, že urobili všetko preto aby prišlo k podpisu vlastnej kúpnej zmluvy, i keď tiež komunikovali z nevysvetliteľných dôvodov práve so žalovaným. Konanie žalovaného v tomto smere je absolútne irelevantné, pretože jemu zo Zmluvy o budúcej zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť podnikať kroky k uzatvoreniu vlastnej kúpnej zmluvy. Naopak B. G. ako budúca predávajúca neurobila žiadne kroky k tomu, aby vlastná kúpna zmluva bola uzatvorená, podľa jej vyjadrenia sa po uzatvorení Zmluvy o zmluve budúcej , čo sa udialo v kancelárii žalovaného , už so žalobcami nestretla a ani s nimi ohľadom prípadných návrhov vlastnej kúpnej zmluvy osobne nekomunikovala. Uviedla, že ani nevie, prečo napokon neprišlo k jej podpisu. Potvrdila, že ani zo strany žalovaného nebola riadne informovaná o prebiehajúcom obchode. Ale aj keby bola, nič to nemení na situácii, že by konanie žalovaného v tomto smere nahradzovalo konanie samotnej B. G. ako budúcej predávajúcej a jedinej povinnej z tejto zmluvy. Ako už bolo spomenuté, vzťahy medzi ňou a žalovaným neboli dohodnuté v Zmluve o zmluve budúcej .

Žalobcovia prvý raz vyzvali žalovaného na jej vrátenie listom zo dňa XX.XX.XXXX to obratom a druhý raz listom zo dňa XX.X.XXXX bez uvedenia lehoty. Žalovaný nepoprel, že by tieto listy neprevzal a súd má preto za to, že žalovaný mohol plniť už po obdržaní prvého listu zo dňa XX.XX.XXXX, teda skorej ako žiadajú v žalobe žalobcovia a preto aj v časti uplatneného úroku žalobe vyhovel. V čase odkedy žalobcovia žiadajú úrok z omeškania bola jeho výška stanovená nar. vl. č. vo výške 10 %, tak ako žiadali žalobcovia a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech náhradu trov konania v celkovej sume 1.465, €. Trovy konania žalobcov pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.146, 98 € určené podľa vyhl. č. t.j. 5 hlavných úkonov po 180,93 € a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia , písomné vyjadrenie zo dňa 23.8.2011 a 15.2.2012, účasť na pojednávaniach dňa 15.11.2011 a 15.2.2012, 3 x paušál po 7,21 € , 2 x paušál po 7,63 €. Ďalej hotové výdavky a to cestovné 2 razy na trase Bratislava - Senica a späť, spolu v sume 105,20 € a náhrada za stratu času k 2. úkonom t.j. 4 polhodiny po 12,35 € a 4 polhodiny po 12,71 € , spolu v sume 100,24 € .Iné trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 318,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí ( ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.