Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2S-10-2009.pdf
PDF · 120.66 KB
No categories available
2S/10/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ S.. M. S., Na H. 2, G., 2/ K.. H. G., Na H. 2, G., 3/ V.. E. G., L. 9, G., všetci zastúpení JUDr. Stanislavom Hasalom, advokátom, Hronská 20, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: F. S., Na H. 2, G., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: A/2008/732/BHN zo dňa 09.10.2008 a žiadosti žalobcov o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: A/2008/732/BHN zo dňa 09.10.2008 a prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU-2008, 2007/73334,10233-K/42- Km zo dňa 12.02.2007 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov konania.
Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č.: A/2008/732/BHN zo dňa 09.10.2008 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU-2008, 2007/73334,10233-K/42-Km zo dňa 12.02.2007, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalovaný správny orgán rozhodnutím č.:A/2008/732/BHN zo dňa 09.10.2008 rozhodol ako odvolací orgán o odvolaní žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU-2006,2007/7334,10233-K/42/Km zo dňa 12.02.2007 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 2, 6 Stavebného zákona nariadil žalobcom a F. S., ako spoluvlastníkom nehnuteľnosti Na H. X v G., odstrániť nepovolenú zmenu dokončenej stavby - Stavebné úpravy na 2.NP, etážové kúrenie v byte na 1.PP a etážové kúrenie v byte na 2.NP rodinného domu za v rozhodnutí stanovených podmienok.
Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktoré, ako aj prvostupňové rozhodnutie, navrhovali zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedli, že odstránenie stavby je krajným opatrením v prípade, že stavba reálne ohrozuje život alebo zdravie a nemožno ju hospodárne opraviť. V danom prípade nebolo dostatočne preukázané splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 88a ods. 2, 6 Stavebného zákona, pričom povinnosťou stavebného úradu bolo postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku a vychádzať zo základných zásad správneho konania. Poukázali na § 3 ods. 1,4 ako aj na § 32 a § 46 Správneho poriadku. Zásadu materiálnej pravdy je potrebné aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Namietali priebeh ústneho pojednávania na mieste samom dňa 05.02.2007, keď pracovník stavebného úradu navštívil len spoluvlastníčku F. S. a o zistenie stanovísk ostatných účastníkov konania nemal záujem. Vyslovili názor, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s § 3 ods. 1, 4 a § 9 Správneho poriadku, pričom výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý a teda nevykonateľný. Vo veci nebol ustálený stav stavby dotknutého domu a tiež nebolo zdôvodnené, v čom by mal spočívať rozpor vykonaných stavebných úprav s verejným záujmom v zmysle § 88a Stavebného zákona. Stavebné úpravy na 2.NP boli vykonané tak, aby rešpektovali dlhodobý reálny vzťah užívania medzi spoluvlastníkmi. Stavebné úpravy boli ohlásené stavebnému úradu podľa § 55 ods. 2 písm. c/ Stavebného zákona. Ďalej uviedli, že rekonštrukcia vykurovacieho systému zodpovedá znakom uvedeným v § 139b ods. 15 písm. c/ Stavebného zákona a požiadavkám uvedeným v § 43d ods. 1 písm. b/, c/, d/ a f/ Stavebného zákona. Havarijný stav vykurovacieho zariadenia bol zistený pri revízii vykurovacieho zariadenia dňa 13.06.2002. Poukázali tiež na extenzívny výklad § 9 Správneho poriadku ohľadne možnosti namietania predpojatosti starostu mestskej časti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že dňa 19.04.2004 stavebný úrad vyzval vlastníkov RD na predloženie dokladov preukazujúcich, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Na žiadosť žalobcov bola lehota predĺžená do 15.09.2004 a dňa 13.05.2005 boli vlastníci opätovne vyzvaní na doloženie dokladov. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 30.06.2003, ktorým nebol daný súhlas s dodatočným povolením stavby a uvedením do prevádzky malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Žalovaný poukázal na § 57 ods. 1,2, § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona. Uviedol, že tvrdenie o havarijnom stave plynového vykurovania je nepodložené, pričom odporúčaná rekonštrukcia predstavovala výmenu existujúceho potrubia pri zachovaní centrálneho zdroja vykurovania. Odpojenie, resp. odstránenie centrálneho zdroja vykurovania, vytvorenie nových rozvodov ako aj dvoch samostatných zdrojov vykurovania nie je možné považovať za udržiavacie práce ale za zmenu v užívaní stavby podľa § 85 Stavebného zákona, na realizovanie ktorej je potrebné povolenie stavebného úradu. Účastník konania môže napadnúť predpojatosť konkrétneho pracovníka stavebného úradu, nie však starostu ako štatutárneho zástupcu mestskej časti. S poukazom na to, že stavebný úrad niekoľkokrát vyzval vlastníkov stavby o doloženie presne špecifikovaných dokladov a tieto neboli predložené, resp. boli predložené nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov, bol postup správnych orgánov v súlade so zákonom.
V podaní zo dňa 15.01.2010 žalobcovia zdôraznili, že žalovaný sa nevysporiadal s tzv. občiansko - právnymi námietkami účastníkov, t.j. s námietkami vyplývajúcimi z užívacích, resp. vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti. K negatívnemu rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 30.06.2003 uviedli, že toto povolenie nevedeli získať bez súhlasu spoluvlastníčky F. S.. Ďalej uviedli, že v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, aký pôvodný stav sa má dosiahnuť odstránením stavebných úprav. V danom prípade ide o dve rôzne stavebné činnosti realizované rôznymi stavebníkmi a to stavebné úpravy na 2. NP a etážové kúrenie v byte na 1.PP a v byte na 2.NP. Tieto stavebné činnosti majú aj rozdielne podmienky dodatočného stavebného povolenia.
Krajský súd rozsudkom č.k. 2S 10/09-34 zo dňa 03.02.2010 žalobu zamietol. Podaním zo dňa 01.03.2010 požiadala F. S. o vstup do konania. O odvolaní žalobcov proti uvedenému rozsudku rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžo 179/2010 zo dňa 15.03.2011 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že súd nepribral do konania F. S. ako účastníčku správneho konania, s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p. Meritom veci sa najvyšší súd nezaoberal. Následne krajský súd uznesením č.k. 2S 10/2009-88 zo dňa 23.03.2011 pribral do konania F. S.. Táto na pojednávaní dňa 15.06.2011 uviedla, že dohoda medzi spoluvlastníkmi nie je možná a rovnako nie je možné ani rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti. Nesúhlasila s vykonanými stavebnými úpravami na 2. NP, keďže po týchto úpravách jej zostávajú na užívanie dve izby, avšak bez príslušenstva. V minulosti s týmito úpravami aj súhlasila, avšak to bolo v čase, keď bola v týchto priestoroch jej firma. Rovnako nesúhlasila ani so zrealizovaným etážovým kúrením, ktorým prišla o možnosť vykurovania ňou užívanej časti domu plynom. Podaním zo dňa 13.02.2012 Iveta Michaliková navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že spor prejednávaný Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C 35/2010 o určenie spôsobu užívania spoločnej veci nesúvisí s týmto sporom, pričom ona s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu súhlasí v plnom rozsahu. Aj keby súhlasila so všetkým, čo navrhujú ostatní spoluvlastníci, nemohlo by to mať žiaden vplyv na skutočnosť, že stavebné úpravy sú v rozpore so zákonom a právny stav je možné obnoviť len uvedením nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
Na pojednávaní dňa 15.02.2012 žalobca 1/ uviedol, že 2. NP domu, ktoré obýva on, nebolo nikdy skolaudované a neexistuje ani kolaudačné rozhodnutie na 1.PP a 1.NP, ktoré však podľa jeho vedomostí skolaudované boli. Mohol by tvrdiť, že išlo o zmeny stavby pred dokončením. Nie je teda známy pôvodný stav, do akého by mali nehnuteľnosť uviesť po nepovolených úpravách. Navyše stavebné úpravy na 2. NP urobil presne v zmysle návrhu Ivety S., ktorá v tom čase podala na súd návrh s takto navrhovaným užívaním spoločnej nehnuteľnosti.
Žalovaný napokon uviedol, že správne orgány postupovali procesne správne, avšak s poukazom na závažnosť a komplikovanosť celej situácie včítane zlých medziľudských vzťahov je tu zrejmá neúčelnosť odstránenia stavebných úprav a rozhodnutie vo veci ponecháva na úvahe súdu.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa so spisom OS BA I sp. zn. 18C 35/2010 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu spisu správnych orgánov vyplýva, že prvostupňový správny orgán potom, ako Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím č. W-1739/2003-DLN zo dňa 19.11.2003 zrušil rozhodnutie MČ - Bratislava - Staré mesto zo dňa 30.07.2003, ktorým bolo vlastníkom nehnuteľnosti nariadené odstrániť nepovolené zmeny dokončenej stavby, správne vyzval vlastníkov v zmysle § 88a Stavebného zákona, aby v lehote 60 dní predložili doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Na žiadosť žalobcov bola táto lehota predĺžená do 15.09.2004. Dňa 13.05.2005 boli vlastníci opätovne vyzvaní na predloženie potrebných dokladov. V stanovenej lehote však vlastníci požadované doklady nepredložili. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy - oddelenie životného prostredia zo dňa 30.06.2003, ktoré nesúhlasí s dodatočným povolením stavby a uvedením do prevádzky malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 23.01.2007. Na základe žiadosti žalobcov o zmenu termínu pojednávania, stavebný úrad nariadil pojednávanie na deň 05.02.2007, ktorého sa zúčastnila len spoluvlastníčka nehnuteľnosti Iveta S., ktorá však žiadne doklady nepredložila. Stavebný úrad preto rozhodnutím zo dňa 12.02.2007 podľa § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 2, 6 Stavebného zákona nariadil všetkým 4 spoluvlastníkom nehnuteľnosti odstrániť nepovolenú zmenu dokončenej stavby za stanovených podmienok. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktoré je v podstate zhodné s obsahom žaloby a toto odvolanie bolo žalovaným zamietnuté napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.10.2008, ktorým bolo zároveň potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.02.2007.
Podľa § 140 Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebného úradu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres.
Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Podľa § 88a ods. 8 Stavebného zákona podľa ods. 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a/.
Pokiaľ ide o prvostupňové správne rozhodnutie, treba uviesť, že toto má všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňový správny orgán v samotnom rozhodnutí stanovil aj podmienky odstránenia nepovolenej zmeny dokončenej stavby. Je zrejmé, že stavebný úrad v súlade so zákonom vyzval vlastníkov stavby listom zo dňa 19.04.2004 na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom na žiadosť žalobcov bola lehota na predloženie dokladov predĺžená do 15.09.2004 a dňa 13.05.2005 boli vlastníci opätovne vyzvaní na doloženie potrebných dokladov, avšak bezvýsledne. V spise sa nachádza aj rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 30.06.2003, ktorým hlavné mesto nesúhlasilo s dodatočným povolením stavby a uvedením do prevádzky malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Treba však objektívne dodať, že tento súhlas/povolenie žalobcovia nezískali len z dôvodu nesúhlasného stanoviska 50% spoluvlastníčky I. Michalikovej. Ako to uviedol aj žalovaný, v konaní o dodatočnom povolení stavby sa prioritne skúma súlad nelegálnej stavby s verejným záujmom. K námietkam žalobcov ohľadne nemožnosti získania všetkých súhlasov z dôvodu nesúhlasu jednej spoluvlastníčky spoločnej nehnuteľnosti je treba uviesť, že práva a povinnosti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sú upravené v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. V tejto súvislosti treba uviesť, že v prípade, ak traja so štyroch spoluvlastníkov mali záujem vykonať určité stavebné zmeny stavby, mali sa dohodnúť aj so spoluvlastníčkou II. S.. Ak by takáto dohoda nebola možná, resp. pri rovnosti hlasov, sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mal možnosť obrátiť na súd, ktorý by v občianskom súdnom konaní uložil povinnosť niektorému zo spoluvlastníkov strpieť vykonanie zamýšľaných úprav. Žalobcovia však takto nepostupovali a až po vydaní prvého rozsudku krajského súdu podali na okresný súd návrh o určenie spôsobu užívania spoločnej veci. Možno teda mať za to, že práve oni ako stavebníci porušili právne predpisy tým, že bez povolenia resp. ohlásenia zrealizovali zmeny stavby a následne neboli schopní predložiť požadované doklady, ktoré nemohli objektívne získať z dôvodu zlých spoluvlastníckych vzťahov. K tomuto treba ešte uviesť, že vlastnícke právo je síce absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes, ale ochranu mu je možné poskytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného prostredia, či iných všeobecne uznávaných hodnôt, ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Aj z ústavnej judikatúry vyplýva, že dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Súd dodáva, že stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal mať viac práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu (jej zmenu...) na základe právoplatného stavebného povolenia.
Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXC XX/XXXX zistil, že dňa XX.XX.XXXX (po vydaní prvého rozsudku súdu) žalobcovia ako navrhovatelia podali proti odporkyni F. S. návrh na súd o určenie spôsobu užívania spoločnej veci, v ktorom uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi domu na ulici Na H. 2, žalobcovia v podiele spolu XX% a F. S. v podiele XX%. Poukázali na reálny stav užívania domu jeho spoluvlastníkmi, ktorý však nie je čo do všetkých priestorov domu založený písomnou dohodou, najmä pokiaľ ide o 2.NP, čo je zdrojom opakovaných stretov medzi spoluvlastníkmi. Z obsahu tohto spisu je predovšetkým zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo veľmi komplikované, pričom práve zlé medziľudské vzťahy medzi spoluvlastníkmi (žalobcami na jednej strane a Ivetou S. na druhej strane) sa premietli aj do výsledku správneho konania, ktoré bolo značne ovplyvnené neochotou Ivety S. akokoľvek spolupracovať s ostatnými spoluvlastníkmi, resp. s jej minimálnou snahou sa dohodnúť na riešení spoločných záležitostí. Okresný súd Bratislava I vo veci ešte meritórne nerozhodol, avšak s určitosťou možno tvrdiť, že výsledok uvedeného konania zastabilizuje pomery spoluvlastníkov a bude mať nesporne vplyv aj na predmet správneho konania. Stavebné úpravy boli totiž zrealizované (hoci nepovolene) výlučne v priestoroch užívaných žalobcami a bez povšimnutia nemožno nechať ani návrh žalobcov na zmierlivé riešenie sporov vyplývajúcich zo spoluvlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 15.07.2011, doručený F. S. dňa 27.07.2011, v ktorom žalobcovia navrhli tejto spoluvlastníčke viaceré, treba povedať racionálne riešenia, či už ohľadne návrhu vykurovania v dome alebo ohľadne riešenia spôsobu užívania spoločného domu. Je zrejmé, že pôvodný kotol bol morálne a technicky zastaralý a práve spoluvlastníčka K. G. bola oproti ostatným spoluvlastníkom neprimerane zaťažená umiestnením tohto zariadenia v ňou užívaných priestoroch, k domu bolo zriadené len jedno odberné miesto plynu, takže rozúčtovanie spotreby plynu na tri domácnosti objektívne viedlo k viacerým sporom a napokon etážové kúrenie je technicky modernejšie a úspornejšie. Dôležité je, že od vybudovania etážového kúrenia v roku 2002 boli pripravené vývody aj pre napojenie priestorov užívaných výlučne Ivetou S. na plyn a na osadenie plynových hodín na meranie spotreby iba v jej priestoroch. Tak, ako sú racionálne návrhy žalobcov ku kúreniu, sú racionálne aj ohľadne spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktoré navyše vychádzajú z dlhodobého faktického stavu, ktorý rešpektuje spoluvlastnícke podiely. Nad rámec podaného návrhu na okresný súd žalobcovia ponúkli ešte alternatívu vybudovania samostatného prístupu do priestorov užívaných žalobcom 1 -
vybudovanie vonkajšieho schodiska popri fasáde domu, čím by F. S. v podstate získala samostatné užívanie vnútorného schodiska v dome, terasy na 2.NP ako aj verandy pred vstupnými dverami. Súd nesúhlasí s názorom F. S., že tento občianskoprávny spor nemá žiadny súvis s vecou vedenou na krajskom súde, keďže situácia, ktorú riešili správne orgány a ktorou sa teraz zaoberá správny súd, vznikla práve z dôvodu nevyriešených spoluvlastníckych vzťahov. Je zrejmé, že ak by spoluvlastníci mali dohodnutý spôsob užívania spoločnej veci pred vykonaním zmien stavby/stavebných úprav, správne konanie by skončilo celkom inak.
Podľa § 137 Stavebného zákona (občianskoprávne a iné námietky) ods. 1, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa ods. 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Z § 137 ods. 3 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
Stavebný úrad ako správny orgán sa pri občianskoprávnych námietkach (je nesporné, že práve o takéto námietky v danom prípade ide) v prvom rade má vždy pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania, čo však správne orgány evidentne neurobili. Následne, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode, odkáže stavebný úrad účastníka na súd a konanie preruší, pričom pre podanie návrhu na súd je povinný určiť lehotu s tým, že ak návrh v lehote podaný nebude, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Len v prípadoch hrozby nebezpečenstva omeškania a nariaďovania opatrenia vo verejnom záujme je stavebný úrad oprávnený urobiť si úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, sám a vo veci rozhodnúť. Žalovaný sám uviedol, že nedoriešené vlastnícke vzťahy predstavujú prejudiciálnu otázku, avšak neodkázal účastníkov na súd a konanie neprerušil. Naopak, urobil si o otázke úsudok sám a vo veci rozhodol v neprospech žalobcov. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dodatočné povolenie zmien stavby bolo znemožnené práve nezískaním súhlasu na prevádzku tzv. malého zdroja znečistenia, čo však malo práve súvis s nesúhlasným postojom spoluvlastníčky Ivety S.. Je evidentné, že občianskoprávne rozpory medzi spoluvlastníkmi vo vzťahu k spoločnej stavbe majú pôvod primárne v rozvode manželstva žalobcu 1/ s pani S., avšak prostriedkom na riešenie týchto rozporov nemá byť verejnoprávne stavebné konanie, ale tento spor musí riešiť súd, ktorý už vo veci na základe návrhu žalobcov koná ohľadne určenia spôsobu užívania spoločnej veci. Žalobcovia tiež uviedli, že dohodu so spoločníčkou F. S. nedosiahli ani v rámci mediačného konania pred mediátorkou, pričom keďže im správne orgány neumožnili riešiť vzniknuté rozpory pri prerušení stavebného konania, aktuálne ich riešia v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I. Súd je názoru, že správne orgány pochybili jednak v tom, že sa nepokúsili o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania a následne v tom, že neodkázali žalobcov ako účastníkov správneho konania na súd a konanie neprerušili. Po podaní návrhu na začatie konania o určenie spôsobu užívania spoločnej veci nebolo možné, aby súd na túto skutočnosť neprihliadol a nezohľadnil v kontexte s výsledkom správneho konania, keďže výsledok občianskoprávneho konania bude mať evidentný dopad na správne konanie, ktoré správny orgán prvého stupňa preruší a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. XXC XX/XXXX. S poukazom na rozsah a charakter prevedených stavebných úprav, ako aj na ich lokalizáciu, by každé iné rozhodnutie súdu nezodpovedalo požiadavke spravodlivosti, primeranosti a napokon aj zdravému rozumu.
Súd dáva za pravdu žalobcom tiež v tom, že správne rozhodnutia dostatočne nerozlišujú, že sa v danom prípade jedná o dve rôzne stavebné činnosti realizované v rôznom čase dvomi rôznymi stavebníkmi, keďže stavebné úpravy na 2.NP realizoval žalobca 1/ a etážové kúrenie v byte na 1.NP a etážové kúrenie v byte na 2.NP realizovala spoluvlastníčka Katarína G.. Táto rozdielnosť má totiž vplyv aj na rozdielne podmienky dodatočného stavebného povolenia, keďže pri stavebných úpravách na 2.NP nie je potrebné povolenie prevádzky malého zdroja znečistenia. Išlo totiž iba o vybúranie dverných otvorov a osadenie dverí realizovaných žalobcom 1/, ktorý v podstate predložil všetky požadované doklady s výnimkou súhlasu spoluvlastníčky Ivety S.. Stavebné úpravy však v danom prípade vychádzali primárne zo spôsobu užívania spoločnej veci, ktorého určenia sa domáhala samotná Iveta S. žalobou vo veci sp. zn. 16C XXX/XX, keď žiadala rozdelenie spoločného užívania nehnuteľnosti vykonaním podobných stavebných úprav. Podľa názoru súdu pritom stavebné úpravy na 2.NP boli skutočne vykonané s rešpektovaním dlhodobého reálneho užívania domu jeho spoluvlastníkmi, pričom tieto boli vykonané z podnetu žalobcu 1/ a cieľom týchto úprav na 2.NP bolo stavebné oddelenie časti domu užívanej dlhodobo výlučne spoluvlastníkom Mgr. S. od časti 2.NP domu užívanej rodinou spoluvlastníčky F. S. bez toho, aby došlo k ujme na jej právach alebo na právach zostávajúcich spoluvlastníkov domu. Pokiaľ ide o etážové kúrenie, treba uviesť, že chýbajúci doklad - povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia (zamietavé rozhodnutie Hl. m. Bratislavy č. MG/2003/28673/MA zo dňa 30.06.2003 a potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-2003/17616/odv/Ďr zo dňa 03.10.2003), žalobcovia nevedeli získať bez súhlasu spoluvlastníčky F. S. napriek schválenému projektu. Spoluvlastníčka F. S. totiž musela udeliť súhlas s umiestnením dymovodu tak, aby tento vyúsťoval vyššie na fasáde domu, ktorý však neudelila.
Relevantná je aj námietka žalobcov ohľadne neustálenia pôvodného stavu stavby- domu. Žalobca 1/ tvrdil, že 2.NP dosiaľ nebolo skolaudované a o kolaudácii 1.PP a 1.NP neexistuje kolaudačné rozhodnutie, čo preukázal aj výzvou Okresného úradu Bratislava I, z ktorej vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie ani projektová dokumentácia k stavbe nie je na stavebnom úrade k dispozícii. S touto skutočnosťou sa správne orgány nevysporiadali.
K tvrdeniu o údajnom havarijnom stave vykurovacieho zariadenia treba uviesť, že predmetom odbornej skúšky vykonanej dňa 13.06.2002 bol nízkotlakový domový rozvod plynu, pričom v záverečnej správe bolo uvedené, že zariadenie bude po odstránení zistených závad schopné prevádzky a bolo odporučené vypracovať projektovú dokumentáciu a vykonať rekonštrukciu. Rekonštrukcia predstavovala výmenu existujúceho potrubia pri zachovaní centrálneho zdroja vykurovania. Odstránenie centrálneho zdroja vykurovania, vytvorenie nových rozvodov ako aj dvoch samostatných zdrojov vykurovania však nie je v žiadnom prípade možné považovať za udržiavacie práce podľa § 139b ods. 14 písm. c/ Stavebného zákona, pri ktorej by nebolo potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu ale ide o zmenu v užívaní stavby, na realizovanie ktorej musí byť vydané povolenie stavebného úradu.
Tvrdenie žalobcov o extenzívnom výklade § 9 Správneho poriadku nie je dôvodné. Starosta obce nie je zamestnancom správneho orgánu ale je štatutárnym orgánom mestskej časti, ktorý nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu. Na starostu obce sa preto ustanovenia § 9-13 Správneho poriadku nevzťahujú.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné a preto ich v súlade s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.
Žalobcovia v podanej žalobe žiadali, aby podľa § 250c ods. 1 O.s.p. predseda senátu odložil vykonateľnosť preskúmavaného rozhodnutia. Pôvodne bolo žalobcom oznámené, že ich žiadosti nebolo vyhovené (list zo dňa 25.02.2009), avšak z vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov, je dôvodné odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, keďže okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobcom závažná ujma.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom ich náhradu nepriznal, nakoľko tak žalobcovia ako aj ich právny zástupca sa na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 náhrady trov konania vzdali.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Proti výroku, ktorým súd povolil odklad vykonateľnosti, odvolanie nie je
prípustné.