Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1418/2007

Potvrdené rozhodnutím 16CoE/329/2012
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Slovzdroj plus, a. s. , so sídlom Bratislava, Moskovská 13, IČO: 35 796 324, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti povinnému L. X., narodenému XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. V., Z. B. M. X, adresa pre doručovanie: N. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 867/2007 súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava, Moskovská 18, pre vymoženie 3 751, 70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1418/2007 - 84 zo dňa 15. 02. 2012, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorý súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e . Odvolanie povinného proti výroku uznesenia, ktorým okresný súd námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie zamietol, o d m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovzdroj plus, a. s., Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 35 796 324, zast. JUDr. David Soukeník, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti povinnému: L. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. B. M. X, XXX XX V. V., adresa na doručovanie N. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 3 751,70 Eur s prísl., na odvolanie povinného zo dňa 23. 05. 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -68 zo dňa 04. 05. 2011 o námietkach povinného proti exekúcii, o jeho návrhu na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 3 751,70 Eur (113 023,80 Skk) s prísl., na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 02. 03. 2007, a trov exekúcie. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 04. 07. 2007.

Poverením č. 5601 036279 zo dňa 17. 10. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Martina Hermanovského so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 867/2007.

Súdny exekútor postúpil námietky povinného proti exekúcii na tunajší súd dňa 23. 02. 2011.

Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie exekútorom zo dňa 03. 08. 2009, ktoré bolo doručené povinnému dňa 02. 02. 2011, tento podal písomné námietky proti exekúcii v zákonnej 14- dňovej lehote t. j. dňa 16. 02. 2011.

Na zdôvodnenie povinný uvádza, že výška pohľadávky prisúdená oprávnenému exekučným titulom bola vyčíslená v upovedomení o začatí exekúcie. Voči oprávnenému eviduje pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci, ktorá bola predmetom súdneho konania a sú peňažného charakteru. Preto započítaním pohľadávka oprávneného zaniká. Nakoľko sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia na majetok povinného neprípustná, preto žiadal námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) EP. Alternatívne povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 EP, nakoľko je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) EP. V námietkach povinný uvádza, že predkladá jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému - započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 11. 02. 2011, v dôsledku ktorého nárok oprávneného zanikol. Súd konštatuje, že prílohu námietok

tvoria tieto listinné doklady: faktúra č. zo dňa 06. 08. 2002 vystavená na sumu 170 000,- Sk (fakturovanie prestavby a prác s tým spojených v nebytových priestoroch), žiadosť oprávneného o predloženie nákladov na prestavbu zo dňa 01. 08. 2002 (adresovaná povinnému), zmluva na úhradu dodávky elektrickej energie, faktúra na zálohu za spotrebu elektrickej energie vystavená na sumu 2 508,00 Sk za dobu od 13. 03. 2002 do 25. 04. 2002, faktúry Orange Slovensko, a. s. na sumu 4 210,90 Sk za dobu od 20. 04. 2002 do 19. 05. 2002, na sumu 1 454,00 Sk za dobu od 20. 05. 2002 do 19. 06. 2002, na sumu 1 703,20 Sk za odpojenie 13. 06. 2002, na sumu 1 710,90 Sk zo dňa 25. 04. 2002, doklady o zaplatení, príjmový pokladničný doklad, faktúra č. 03/08/2002 zo dňa 24. 08. 2002 vystavená na sumu 16 869,- Sk, faktúra č. 02/08/2002 zo dňa 24. 08. 2002 vystavená na sumu 460 000,- Sk.

Právny zástupca oprávneného sa písomne vyjadril k námietkam povinného. Neuznáva vzájomnú pohľadávku, ktorú si jednostranne započítava povinný vo výške 22 832,01 Eur podľa , a . Povinný uviedol, že táto pohľadávka predstavuje súčet súm, ktoré povinný vynaložil v dôsledku porušenia povinnosti oprávneného vyplývajúcej zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 28. 01. 2002. Povinný si pohľadávku vo výške 22 832,01 Eur započítava voči pohľadávke vo výške 3 751,01 Eur v zmysle exekučného titulu. V exekučnom titule súd konštatuje „pokiaľ odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že predmetné nebytové priestory mali byť využívané pre účely cukrárne a bagetérie, pričom sa v nich nachádzali látky zdraviu škodlivé, odporca tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil, ani neoznačil dôkazné prostriedky, ktoré by takéto tvrdenia odporcu preukazovali“. Sám povinný uviedol, že si započítava pohľadávku, ktorá mu vznikla v roku 2002, teda pred vydaním vykonateľného rozhodnutia súdom. Potom povinný v základnom konaní nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia oprávneného. Túto možnosť nevyužil. Ďalej menovaný v liste zo dňa 11. 02. 2011 uvádza, že si jednostranne započítava pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu a z porušenia povinnosti oprávneného zo zmluvy. Na túto námietku právny zástupca oprávneného opäť poukazuje na zdôvodnenie súdu v exekučnom titule, kde sa medziiným uvádza „...navrhovateľ v konaní preukázal splnenie svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu s odporcom založeného zmluvou, t. j. preukázal, že odporcovi požadované nebytové priestory prenechal... nájomca vyhlásil, že preberá prenajaté priestory do užívania“. Ďalej povinný si započítava pohľadávku, ktorú preukazuje len faktúrou (faktúra č. , č. , č. ). Dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že došlo k vzájomnému započítaniu, je na povinnom. Faktúry majú význam z hľadiska účtovníctva, nejde však o dôkaz spôsobilý preukázať skutočnosť, že k vzniku nároku účtovaného vo faktúrach skutočne došlo. Okrem uvedeného povinný ďalej započítanie preukazuje daňovými dokladmi - faktúrami za telekomunikačné služby, ktoré sú vystavené na povinného ako fyzickú osobu, a nie na podnikateľský subjekt, pričom predmetom je mobilný telefón, ktorý mohol slúžiť na súkromné účely. Preto oprávnený nevidí dôvodnosť nároku povinného. Taktiež nevidí žiadnu súvislosť medzi fakturovaním za telekomunikačné služby a tvrdením povinného, že ide o náklady spojené z porušenia povinnosti oprávneného zo zmluvy. Zároveň povinný ako dôkazy predkladá pokladničné bloky, na ktorých sú dátumy zakúpenia tovaru, ktoré sú po ukončení nájmu. Taktiež nie je nimi preukázaná súvislosť so vznikom nákladov po odovzdaní predmetu nájmu do užívania (dôkazy č. 40, 46). Súčasne má za to, že povinný si započítal aj náklady, ktoré musí vynaložiť každý podnikateľský subjekt pri svojej podnikateľskej činnosti. Práve predloženými dokladmi preukazuje, že počas doby nájmu užíval predmet nájmu a zakupoval administratívne pomôcky. Tvrdenia menovaného nemajú súvislosť s tvrdeniami o zlom a závadnom stave priestorov (doklady preukazujú kúpu písacích potrieb, t. j. perá, obálky, samolepky, samolepiace etikety). Napr. doklad č. 23 preukazuje náklady za overenie podpisu, avšak nie je zrejmé, čo bolo overované. Pokladničný blok zo dňa 23. 03. 2002, pričom zmluva bola podpísaná dňa 28. 01. 2002 bez overenia notárom. Taktiež si započítava výrobky z drogérie a veci potrebné k bežnému chodu prevádzky. Ide o domnelé nároky povinného, ktoré nemôžu mať žiadnu súvislosť s nárokom oprávneného. Ďalej povinný ako náklady na dopravu pri rekonštrukčných prácach uvádza lístky Dopravného podniku Bratislava. Ak by skutočne došlo k takej rozsiahlej rekonštrukcii ako tvrdí povinný má za to, že tovar by nebolo možné prepravovať MHD. Na prevádzkovanie prenajatých nebytových priestorov je nevyhnutná aj doprava tovaru do prevádzky. Taktiež bloky za benzín nie sú relevantným dôkazom, ktoré by preukazovali vykonanie rekonštrukcie. V prípade držby vozidla je tankovanie pre bežné fungovanie prevádzky nevyhnutné. Cestovné lístky z Bratislavy do Malaciek nemôžu preukazovať náklady na rekonštrukciu predmetu nájmu, a to s poukazom na tú skutočnosť, že nájomca I. V. má bydlisko v Malackách. Z exekučného titulu jednoznačne je zrejmé, že predmetom je nezaplatenie nájomného a nákladov za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, k skončeniu nájmu ktorého došlo na základe výpovede oprávneného z dôvodu porušenia čl. V. bod 2 písmeno b) zmluvy t. j. z dôvodu, že nájomca o viac ako jeden mesiac meškal s platením

nájomného. Pokiaľ si povinný započítava vyššie uvedené pohľadávky, tieto nemajú žiadnu súvislosť s tvrdeniami povinného. Ak by priestory boli skutočne zdemolované tak, ako tvrdí povinný, mal možnosť zmluvu vypovedať. Preto žiadal námietky zamietnuť, keďže ide o oprávnený nútený výkon judikovaného návrhu oprávneného, v rámci ktorého sa nerozhoduje o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného ani o spôsobe vedenia konania. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Právny zástupca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia oprávneného na celkovú sumu 93,55 Eur.

Povinný zaslal písomné stanovisko k vyjadreniu právneho zástupcu oprávneného s prílohami (žiadosti, oznámenie Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 17. 03. 2003, 16. 01. 2003, odovzdávajúci protokol zo dňa 02. 08. 2002, potvrdenie o poberaní starobného dôchodku a iné).

V exekučnej veci vyššia súdna úradníčka naposledy rozhodla uznesením tunajšieho okresného súdu č. k. -68 zo dňa 04. 05. 2011, ktorým povinnému priznala oslobodenie od súdnych poplatkov za konanie o námietkach proti exekúcii, námietky povinného proti exekúcii, jeho návrh na zastavenie a odklad exekúcie zamietla.

Proti citovanému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky tohto súdu, ktoré bolo doručené aj povinnému dňa 09. 05. 2011, tento podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal námietkam vyhovieť, exekúciu zastaviť, alternatívne povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) EP. Má za to, že vyšpecifikoval a predložil všetky listinné dôkazy, relevantnosť ktorých vychádza zo samotného obsahu exekučného titulu. Pri rozhodovaní o námietkach nebolo zohľadnené, že započítací prejav bol vykonaný až po vzniku exekučného titulu, ktorý bol dôvodný, určitý a zrozumiteľný. Nemal možnosť konať v základnom konaní pred súdom (oznámil adresu na doručovanie). Ďalej jeho započítací prejav je spôsobilý vyvolať účinky zániku pohľadávky, pričom námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. Potom neprípustnosť vedenia exekúcie povinný zdôvodňuje zánikom dlhu započítaním vlastnej pohľadávky voči oprávnenému. Za moment stretnutia pohľadávok spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní a tým aj k zániku práva, ktoré tvorí predmet exekúcie, treba považovať, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného tým, že doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky.

Právny zástupca oprávneného sa vyjadril k odvolaniu povinného. Opätovne poukazuje na dôvody vopred uvedené v jeho predchádzajúcom vyjadrení k námietkam povinného. Odvolanie menovaného považuje za nedôvodné.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyššou súdnou úradníčkou o zamietnutí námietok proti exekúcii i zamietnutí jeho návrhu na odklad exekúcie, proti výrokom ktorých zákon odvolanie nepripúšťa. Teda odvolaním napadnuté uznesenie v konkrétnej veci sa zo zákona zrušuje a opätovne musí rozhodnúť sudca. Takýto záver vyplýva z ust. posledná veta , v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutie súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že namietať možno aj skutočnosť, že po vzniku exekučného

titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Zánik vymáhaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom, teda aj započítaním.

Námietky povinný zdôvodňuje jednostranným právnym úkonom vo veci započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 11. 02. 2011, ktorým oznamuje oprávnenému, že v zmysle , a jednostranne započítava svoju pohľadávku voči oprávnenému vo výške 22 832,01 Eur (687 837,10 Sk), ktorá predstavuje súčet súm, ktoré vynaložil v dôsledku porušenia povinnosti oprávneného vyplývajúcej zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 28. 01. 2002, ktoré boli nevyhovujúce a závadné. Táto pohľadávka pozostáva z týchto súm, ktoré vyplývajú z faktúry za prestavbu priestorov znejúcej na sumu 170 000,00 Sk, faktúry za el. energiu a montáž 2 785,50 Sk, telekomunikačných nákladov 18 575,50 Sk, účtov za pomocný materiál + HIM 3 981,70 Sk, cestovných nákladov 15 625,40 Sk a 16 869,00 Sk, faktúry za ušlý zisk za zmarené prevádzkovanie bagetérie 460 000,00 Sk. Povinný si túto vzájomnú pohľadávku vo výške 22 832,01 Eur započítava voči pohľadávke oprávneného vo výške 3 751,70 Eur v zmysle exekučného titulu.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Na započítanie v obchodných záväzkových vzťahoch platia primerane všeobecné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníka (, ). Z citovaného ust. vyplýva, že zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok (ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi), plnenie musí byť rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Možno ho však urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že k započítaniu vzájomných pohľadávok nedochádza automaticky. Jednou z podmienok započítania je právny úkon niektorého účastníka záväzkového vzťahu voči druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. V danom prípade je takýmto prejavom započítanie vzájomných pohľadávok povinného (dlžníka) vrátane vopred špecifikovaných príloh zo dňa 11. 02. 2011, adresovaný oprávnenému (veriteľovi). Podľa názoru súdu povinný listinnými dôkazmi, ktorými zdôvodňuje výšku započítania jeho pohľadávky titulom porušenia povinnosti oprávneného (vyplývajúcej zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov) voči pohľadávke oprávneného (vyplývajúcej z exekučného titulu), týmito nepreukázal ich vzájomnosť. Z pripojených faktúr zo strany povinného, ktoré boli adresované oprávnenému, nie je zrejmé, či tieto boli aj prevzaté menovaným a následne, či k vzniku nároku účtovaných vo faktúrach skutočne došlo. Ďalšie faktúry sú vystavené na fyzickú osobu povinného, a nie na podnikateľský subjekt. Dokladmi ako účty, cestovné náklady a iné povinný nepreukázal súvislosť, že ide o náklady spojené z porušenia povinnosti oprávneného, vychádzajúc aj z odôvodnenia exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. V konkrétnom prípade však neboli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre takýto započítací prejav. Teda nedošlo k zániku pohľadávky povinného, a preto súd rozhodol, že jeho námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Povinný opieral návrh na zastavenie exekúcie o ten istý dôvod, na základe ktorého podal námietky proti exekúcii. Preto súd odkazuje na zdôvodnenie v tomto uznesení vo vzťahu k námietkam povinného. Keďže povinný neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania, že došlo k zániku jeho pohľadávky voči oprávnenému a ani súd nezistil žiadny iný dôvod, pre ktorý by exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne táto zastavená, preto jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že nemožno očakávať zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Na záver súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu oprávneného na priznanie náhrady trov konania súd poznamenáva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa . Exekučné konanie začína z dôvodu, že povinný si nesplnil vykonateľným rozhodnutím uloženú povinnosť. Exekučný poriadok v ustanovuje len to, že náklady za výkon exekučnej činnosti, ktoré sú vymenované v Exekučného poriadku, uhrádza povinný. Medzi trovy exekúcie radí Exekučný poriadok aj trovy oprávneného a v ustanovuje, že oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie vymáha súdny exekútor na základe súdom vydaného poverenia, súčasne s vymáhaním pohľadávky oprávneného. Oprávnenie súdu rozhodovať o trovách účastníkov exekučného konania nastupuje len v prípade jej zastavenia.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia tohto súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii a zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku uznesenia tohto súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis ostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa ( a ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.