Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-7-2012.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/7/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému T. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 15. februára 2012 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 3. novembra 2011, sp.zn. 8T 63/2011 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. R. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 3. novembra 2011, sp. zn. 8T 63/2011 bol obžalovaný T. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23.10.2007 o 23.25 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 306, EVČ: XNRQXX medzinárodnej poznávacej značky NL po štátnej ceste III. triedy číslo 06128 cez obec W. smerom ku križovatke s cestou I. triedy číslo 61, na tejto križovatke mienil s vozidlom odbočiť vľavo v smere jazdy na O., pričom nedal prednosť vjazde po hlavnej ceste I. triedy č. 61 jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Alfa Romeo 147, EVČ:TN-XXX CJ v smere od O. na B., v dôsledku zrážky vozidiel vodič vozidla zn. Alfa Romeo 147 G. O. utrpel pohmoždenie tváre, hrudníka, brušnej steny, zlomeninu jabĺčka pravej dolnej končatiny s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti od 24.10.2007 do 21.07.2008 s obmedzením v bežnom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácií v nemocnici, fixáciou pravej dolnej končatiny a následným obmedzením fyzickej aktivity, manuálnej práce, pohybu a chôdze.
Za tento prečin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. a s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosť riadiť motorové vozidlá každého druhu na dva roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému G. O., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom O. U., G. XXX škodu vo výške 3.675 Eur (bolestné).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., G. XXX so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný T. R. v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom svojej obhajkyne i na verejnom zasadnutí krajského súdu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že predovšetkým si nie je vedomý svojej viny na dopravnej nehode, pretože na „STOP-ke“ zastavil a bol to poškodený, ktorý išiel oveľa rýchlejšie ako uvádzal a dôvodom vzniku dopravnej nehody bola náhla zmena smeru motorového vozidla, ktoré riadil. Súd prvého stupňa však neakceptoval jeho návrh na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Pokiaľ by sa však odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v otázke jeho viny, poukázal na neprimerane prísne tresty - ako odňatia slobody tak aj zákazu činnosti - ktoré mu boli uložené rozsudkom súdu prvého stupňa vo vyšších výmerách, než ako mu boli uložené v trestnom rozkaze, keď pritom od spáchania skutku uplynula doba viac ako štyri roky, počas ktorej sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a to ani v pozícií vodiča motorového vozidla a vodičské oprávnenie je pre neho dôležité nielen z dôvodu cestovania do práce z obce, kde býva, ale aj preto, že ako automechanik má možnosť nastúpiť do nového zamestnania. Na podklade týchto dôvodov sa preto v prípade uznania viny domáhal aspoň zrušenia výrokov o trestoch, najmä trestu zákazu činnosti a uloženia miernejších trestov, najmä trestu zákazu činnosti. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody je potrebné vzhľadom na zranenia poškodeného hlbšie sa zaoberať jeho nárokmi a preto navrhol zrušiť aj tento výrok a poškodeného s jeho nárokom odkázať na občianske súdne konanie.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. R. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní 3. novembra 2011 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný T. R. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu usvedčený okrem výpovedí svedkov T. W. i poškodeného G. O., o vieryhodnosti a objektívnosti ktorých neboli zistené žiadne právne relevantné skutočnosti, aj s týmito dôkazmi korešpondujúcimi závermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. N. O. i listinnými dôkazmi a z nich predovšetkým záznamom z dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Trenčíne z 24.októbra 2007 so zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtkom miesta dopravnej nehody i fotodokumentáciou, tiež lekárskymi správami a napokon aj znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, chirurgie a traumatológie MUDr. Mariána Pamulu i s jeho dodatkom. Odvolací súd preto dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Správny je aj záver súdu prvého stupňa v tom smere, pokiaľ skutok spáchaný obžalovaným právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože obžalovaný T. R. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spočívajúcej v nedaní prednosti v jazde osobnému motorovému vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste.
Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o podmienečnom treste odňatia slobody a treste zákaze činnosti a potom na ich podklade obžalovanému v súlade so zákonom uložil podľa § 157 ods.2 Tr.zák. a § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr.zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dva roky, pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druhy trestov a ich výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák. K odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a zákaze činnosti považuje krajský súd za potrebné naviac dodať, že v zmysle § 355 ods. 3 Tr. por. nie je samosudca pri prejednaní veci na hlavnom pojednávaní viazaný okrem iného ani druhom a výmerou trestu.
Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže jeho pochybenie nezistil ani vo výrokoch o náhrade škody, ktoré sú v súlade s ustanoveniami §§ 287 ods. 1 a 288 ods. 2 Tr. por., preto odvolanie obžalovaného T. R. zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.