Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-109-2010.pdf
PDF · 88.79 KB
No categories available
10C/109/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti odporcovi C.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I.. J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom Košice, Hroncova 3, o zaplatenie 5.055,89 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.055,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 25.04.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.056,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.03.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 5.055,89 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom. Predmetnú škodu navrhovateľ vyčíslil ako vecnú škodu na osobnom motorovom vozidle zn. E. G., evid. číslo G. XXX K., ktoré bolo pri dopravnej nehode totálne zničené. Motorové vozidlo zakúpil 26.11.2008 za cenu 490.000,- Sk, pričom kúpna cena bola financovaná na základe zmluvy o spotrebnom úvere od spoločnosti ČSOB Lízing a.s. Po zaplatení všetkých nákladov spojených s touto zmluvou a po započítaní sumy, ktorú získal navrhovateľ odpredajom vraku motorového vozidla uplatnil právo na zaplatenie sumy 5.055,89 Eur, v čom je zahrnutá aj úhrada faktúry za odťah predmetného motorového vozidla z miesta nehody vo výške 92,76 Eur.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, pričom podal voči vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietol to, že uplatnené finančné prostriedky by musel navrhovateľ zaplatiť spoločnosti ČSOB Lízing aj v prípade, že by nedošlo k dopravnej nehode, čím nedošlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku. Po nehode bol kompenzovaný cestou poisťovne Kooperatíva, pričom mal snahu sa s navrhovateľom dohodnúť, no jeho výzvy boli zmätočné a neúplné.
Vedľajší účastník na strane odporcu namietol legitimáciu navrhovateľa v konaní s tým, že vlastníkom motorového vozidla v čase nehody bola spoločnosť ČSOB lízing na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením rozhodnutia o priestupku, kúpnej zmluvy, zmluvy o spotrebnom úvere, výpisov z účtov, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, oznámenia o poistnom plnení, finančného vyúčtovania zmluvy, kópie vkladov na účet, predsúdnej korešpondencie účastníkov konania, spisu OR PZ G. č. Č.:M.-XX/DI-G.- XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2008 sa stal navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla zn. E. G. za kúpnu cenu 490.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na nákup motorového vozidla uzavrel navrhovateľ zmluvu o spotrebnom úvere, kde vopred uhradil časť kúpnej ceny vo výške 4.066,25 Eur a výška spotrebného úveru predstavovala sumu 12.198,77 Eur, teda spolu 16.265,02 Eur, t. j. 490.000,- Sk, čo predstavovalo kúpnu cenu motorového vozidla. Poplatok za uzavretie zmluvy činil 66,39 Eur. V ten istý deň 26.11.2008 uzavrel navrhovateľ zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou bolo zabezpečené splatenie pohľadávky spoločnosti ČSOB lízing tak, že vlastnícke právo k financovanému predmetu bolo prevedené z navrhovateľa na spoločnosť ČSOB lízing. Zároveň bola medzi nimi uzavretá zmluva o výpožičke, na základe ktorej bol navrhovateľ oprávnený užívať predmetné motorové vozidlo zvyčajným spôsobom. Následne využíval navrhovateľ motorové vozidla na výkon svojho povolania, pričom dňa 30.01.2009 došlo v Prešove na križovatke Lesík delostrelcov - Vajanského - Hollého k dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca tým, že nerešpektoval dopravné značenie - prikázaný smer jazdy a s vozidlom začal odbočovať vľavo na ul. Hollého, následkom čoho spôsobil zrážku motorového vozidla navrhovateľa, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke s motorovým vozidlom odporcu, prednou časťou narazil do zvodidiel a svetelnej signalizácie. U vodičov nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Za uvedené konanie bola odporcovi uložená pokuta v priestupkovom konaní. V dôsledku dopravnej nehody, ktorá bola likvidovaná spoločnosťou Kooperatíva bolo konštatované, že došlo k totálnej škode na motorovom vozidle, v ktorom jazdil navrhovateľ, a úhrada v prospech spoločnosti ČSOB lízing činila sumu 7.981,24 Eur. Z uvedeného dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o spotrebnom úvere, nakoľko došlo k zničeniu predmetu financovania, pričom nároky spoločnosti ČSOB lízing voči navrhovateľovi činili 12.176,27 Eur a po započítaní poistného plnenia vo výške 7.981,24 Eur, táto suma činila 4.195,03 Eur. Zároveň zaplatil navrhovateľ za odťah motorového vozidla sumu 92,76 Eur po dopravnej nehode. Navrhovateľ predmetnú sumu uhradil spoločnosti ČSOB lízing ako aj akontáciu vo výške 4.066,25 Eur a tri splátky po 233,95 Eur. Táto suma činí spolu 9.055,89 Eur (4.066,25 Eur + 3x233,95 Eur + 4.195,03 Eur + 92,76 Eur). Následne odpredal havarované motorové vozidlo za kúpnu cenu 4.000 Eur. Následne navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie škody vo výške 10.495,23 Eur, resp. 8.963,13 Eur, ktorý však doposiaľ navrhovateľovi neuhradil nič.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k škode na motorovom vozidle, ktoré riadil navrhovateľ, došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu, ktorý nerešpektoval dopravné značenie, za čo bol aj uznaný vinným v priestupkovom konaní. Podľa názoru súdu sú nedôvodné tvrdenia odporcu o spoluzavinení navrhovateľa, nakoľko z predložených listinných dôkazov nevyplývajú skutočnosti o tom, že by navrhovateľ porušil ustanovenie zákona o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách tým, že by šiel neprípustnou rýchlosťou alebo nejakým iným spôsobom porušil právne predpisy, čím je daný záver, že poškodenie motorového vozidla bolo spôsobené výlučne konaním odporcu, a to tak, že navrhovateľ chcel sa vyhnúť priamej kolízii s jeho motorovým vozidlom,
preto došlo k zničeniu jeho motorového vozidla. V danom prípade sa jedná o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorových vozidiel, kedy je zodpovednosť založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie a riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádzka slúži. Je nepochybné, že odporca bol prevádzateľom motorového vozidla, pričom svojím konaním porušil právnu povinnosť a v dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti došlo k škode na strane navrhovateľa. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a škodou je zrejmá, nakoľko ak by nebolo došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany odporcu, nebolo by došlo k škode na motorovom vozidle, ktoré riadil navrhovateľ. Z týchto dôvodov súd má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, v zmysle ustanovenia § 427 OZ na strane odporcu.
Pokiaľ sa týka ustálenia výšky škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi, súd má za to, že táto bola dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Pri posúdení otázky výšky škody sa súd zaoberal aj námietkou vedľajšieho účastníka, ktorý namietol legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní, pričom dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Je pravdou, že navrhovateľ v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom motorového vozidla, na ktorom jazdil, nakoľko toto bolo v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo vlastníctve spoločnosti, ktorá mu poskytla finančné prostriedky na nákup motorového vozidla, a to na základe zmluvy o spotrebnom úvere, pričom v čase splácania dlhu bola medzi nimi uzavretá zmluva o výpožičke. Napriek tomu súd má za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu na začatie konania, a to s prihliadnutím na princíp legitímneho očakávania, v zmysle ktorého navrhovateľ na základe podpísaných zmlúv o úvere a zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, mal garantované, že po splatení úveru uplynie čas výpožičky, a to v zmysle zmlúv, ktoré uzavrel. Navrhovateľ po skončení doby splácania by sa stal vlastníkom motorového vozidla v hodnote primeranej jeho opotrebeniu po nadobudnutí vlastníckeho práva, čo bolo znemožnené práve v dôsledku protiprávneho konania odporcu. Z týchto dôvodov súd má za to, že námietka vedľajšieho účastníka ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie je nedôvodná aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ reálne vyplatil na účely zabezpečenia motorového vozidla sumu 9.055,89 Eur, a to na zaplatenej akontácii vo výške 4.066,25 Eur, tri splátky po 233,95 Eur a úhradu finančného nedoplatku vo výške 4.195,03 Eur, pričom v tomto finančnom vyporiadaní boli uvedené aj sumy za úrok zo zostatku úveru vo výške 54,12 Eur a zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 265,69 Eur. Podľa názoru súdu aj tieto sumy, ktorých zaplatenie nebolo sporné zo strany navrhovateľa, sú škodou na majetku navrhovateľa, nakoľko bez protiprávneho konania zo strany odporcu, by uvedené položky zaplatiť nemusel. Z týchto dôvodov je zrejmé, že aj po zaplatení odťahu vo výške 92,76 Eur, ktorý nepochybne súvisel s protiprávnym konaním odporcu, vynaložil navrhovateľ túto sumu, pričom za vrak motorového vozidla získal 4.000 Eur. Rozdiel vynaložených súm a súm získaných za toto motorové vozidlo, činilo sumu 5.055,89 Eur. Je zrejmé, že túto sumu navrhovateľ musel vynaložiť bez toho, aby sa to odzrkadlilo v jeho majetkovej sfére relevantným spôsobom a to takým, že by po skončení obdobia splácania úveru bol vlastníkom motorového vozidla, v cene ktorá by bola znížená oproti kúpnej cene len za cenu užívania za dobu úveru. Naopak bolo zrejmé, že motorové vozidlo bolo totálne zničené v dobe po dvoch mesiacoch odo dňa zakúpenia zo strany navrhovateľa, preto súd má za to, že za uvedené obdobie dvoch mesiacov nemohlo dôjsť ani k reálnemu zníženiu hodnoty motorového vozidla, a tým k poníženiu výšky škody u navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd považoval za právne dôvodné priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie celej uplatnenej sumy vo výške 5.055,89 Eur, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností.
V konaní nebolo zistené spoluzavinenie navrhovateľa, preto súd z tohto dôvodu nepristúpil na znižovanie náhrady škody v zmysle námietok odporcu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, súd priznal navrhovateľovi tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 25.04.2010 do zaplatenia. Odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku až dňom nasledujúcim po doručení návrhu na začatie konania zo strany súdu, nakoľko predchádzajúce výzvy zo strany navrhovateľa podľa názoru súdu nespĺňali náležitosti výzvy veriteľa na plnenie od dlžníka v zmysle § 563 OZ. V danom prípade nebol čas plnenia medzi účastníkmi dohodnutý, preto je dlžník povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. K takejto relevantnej výzve podľa názoru súdu došlo až doručením návrhu na začatie konania
zo strany súdu dňa 24.04.2010, preto sa nasledujúcim dňom dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného plnenia, pričom výška úroku z omeškania vyplýva z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tento deň, teda k 25.04.2010, činila základná úroková sadzba ECB 1 %, čo po zvýšení o 8 percentuálnych bodov činí 9 % ročne.
Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh v časti priznania úroku z omeškania zamietnutý nad priznaný úrok z omeškania.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 3 O.s.p., keď súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko jeho úspech bol len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky. Trovy konania, ktoré súd priznal úspešnému navrhovateľovi, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 303 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 753,58 Eur. Tieto boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v konaní činila za jeden úkon právnej služby sumu 180,93 Eur, a to vzhľadom na výšku hodnoty sporu (5.055,89 Eur). V konaní boli vykonané tieto úkony právneho zastúpenia: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.05.2011 a trikrát účasť na pojednávaniach dňa 13.05.2011, 15.06.2011 a 15.02.2012. Trovy právneho zastúpenia teda činia sumu 723,72 Eur (180,93 x 4), k čomu je nutné pripočítať trikrát režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur a jedenkrát režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 Eur, spolu činí výška trov právneho zastúpenia sumu 753,58 Eur (723,72 + 3x7,41 + 1x7,63). Súd nepriznal vyúčtované úkony, a to ďalšia porada s klientom dňa 13.06.2011 a ďalšia porada s klientom zo dňa 13.02.2012 ako neúčelné právne úkony s tým, že zo zápisnice z pojednávania nevyplývajú žiadne závery, z ktorých je zrejmé, že by bola nutná takáto porada klienta s advokátom, a tento záver nevyplýva ani zo zápisníc o poradách s klientom, a taktiež súd nepriznal ako neúčelný úkon písomné podanie na súd zo dňa 08.09.2011, kde opakovane bolo poukazované na obsah faktúr vyúčtovaných spoločnosťou ČSOB lízing, pričom tieto veci boli prednesené aj na pojednávaní. Z týchto dôvodov súd nepovažoval tieto úkony právnej služby za účelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.