Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/535/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky: L.E. L., trvalý pobyt: T., A. V. Č.. XX/XX, právne zastúpená: JUDr. Eva Kubaská, advokátka, sídlo: Bratislava, Miletičova 3/A, proti odporcovi: T. L., trvalý pobyt: T., A. V. XX/XX, právne zastúpený: JUDr. Daniela Suchánková, advokátka, sídlo: Piešťany, M. Waltariho 7, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu: M. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky L. L., rodné priezvisko: T., nar. XX.XX.XXXX, a odporcu: T. L., W.. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v Piešťanoch, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Piešťany, vo zväzku XXI, ročník 1998, str. 67 , pod por. č. 57 r o z v á d z a.

II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo, v týždňových intervaloch. Ako prvý je v zmysle tohto rozsudku povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť otec v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať v nedeľu každý týždeň v čase o 18,00 hod. Rodič, ktorý bude nasledovať v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého, je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku rodiča, ktorý dovtedy zabezpečoval osobnú starostlivosť, a ktorý je tiež povinný maloletého v stanovenom čase odovzdať ho s jeho osobnými vecami riadne pripraveného.

III. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom z 27.08.2008 žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Zároveň tiež žiadala, aby súd malol. M. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 232,36 eur (7 000 Sk). Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila z lásky po 6-ročnej známosti; dobré bolo až do roku 2004, keď začali medzi nimi ako manželmi vznikať nezhody z dôvodu vzájomného nezáujmu o partnera. Pre oboch bol stredobodom záujmu len ich syn a voči sebe začali citovo chladnúť. Navrhovateľka v máji 2006 so súhlasom odporcu odišla pracovať do C., kde pracuje dodnes ako zdravotná sestra. Zabezpečením finančných prostriedkov si navrhovateľka myslela, že sa vyriešia ich finančné problémy, avšak došlo k vzájomnému odcudzeniu. Ako manželia prestali viesť intímny život pred viac ako 1,5 rokom.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Navrhovateľka vo Vyjadrení zo 07.09.2011 navrhla, aby súd vzhľadom na závery znalca uvedeného v znaleckom posudku schválil rodičovskú dohodu, ktorou malol. M. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka aj otec sa zaväzujú zabezpečovať osobnú starostlivosť o malol. striedaním v jednotýždňových intervaloch počas školského roka, počnúc prvou nedeľou od 18. hod nasledujúcou po rozhodnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, začne striedavú osobnú starostlivosť o malol. M.E. zabezpečovať matka; rodičia sa zaväzujú malol. M. si odovzdávať vždy o 18. hod. v nedeľu, počas školských letných prázdnin bude malol. M. v dňoch od 01.07. do 15.07 a v dňoch od 01.08. do 16.08. v osobnej starostlivosti matky, v dňoch od 16.07. do 31.07. a v dňoch od 17.08. do 31.08. v osobnej starostlivosti otca. Počas jarných školských prázdnin bude malol. M. v párny rok v dňoch od piatka od 18.hod. do stredy 18.hod. v osobnej starostlivosti matky a v dňoch od stredy od 18.hod. do nedele 18.hod. v osobnej starostlivosti otca; počas jarných školských prázdnin bude v nepárny rok v dňoch od piatka od 18.hod. do stredy 18.hod. v osobnej starostlivosti otca a v dňoch od stredy od 18.hod. do nedele 18.hod. v osobnej starostlivosti matky; počas vianočných školských prázdnin bude maloletý v párny rok v dňoch od 10.hod. prvého dňa školských prázdnin do 28.12 do 18.hod. v osobnej starostlivosti matky a v dňoch od 28.12 od 18.hod do 18.hod. v posledný deň školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka v osobnej starostlivosti otca, počas vianočných školských prázdnin v nepárny rok od 10.hod. prvého dňa školských prázdnin do 28.12 do 18.hod. mal. M. v osobnej starostlivosti otca a v dňoch od 28.12 od 18.hod do 18.hod. v posledný deň školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka v osobnej starostlivosti matky.

Odporca vo Vyjadrení z 30. 8. 2011 so závermi znaleckého posudku Mgr. Karola Zabáka nesúhlasil, pričom dôvodil tým, že maloletý M. ešte znalkyni Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc., jednoznačne odpovedal na priamu otázku, s kým by chcel po rozvode rodičov zostať, bez rozmýšľania odpovedal, že s otcom. Od uvedeného času sa vo vzťahu mal. M. k matke a ak otcovi nič nezmenilo, napriek tomu znalec odporučil striedavú starostlivosť o maloletého na základe vzájomnej dohody rodičov. Znalec navrhuje striedavú starostlivosť napriek tomu, že v závere posudku uvádza, že návrh matky na rozvod manželstva narušilo dôveru u maloletého M. voči nej, matku vníma nestabilne a je pripútaný na otca, od ktorého má väčšie očakávania. Takéto závery znalca potom paradoxne smerujú k návrhu na zverenie mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti. s ktorým návrhom nesúhlasil a považoval ho za neopodstatnený a v rozpore so záujmami maloletého.

Kolízna opatrovníčka vo vyjadrení z 05.09.2011 uviedla, že vzhľadom na závery znalca z odboru psychológie, ktorý zhodnotil, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa spoločne so starými rodičmi, podľa vzájomnej dohody striedavým spôsobom, pričom znalec navrhol zachovať týždennú frekvenciu styku s jedným, príp. s druhým rodičom v striedavej výchove. Keďže malol. dokáže vydržať s otcom a matkou, oboch rodičov rešpektuje a bude zachovaný aj jeho prístup do školy, k starým rodičom a rozvíjaniu voľno-časových aktivít, s čím sa plne stotožnil a preto odporučil rozhodnúť v prípade rozvodu manželstva v zmysle znaleckého posudku v časti zverenia malol. M..

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. V časti úpravy práv a povinností oboch rodičov k malol. M. návrh zmenila tak, že žiadala, aby súd mal. M. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Pre prípad zverenia dieťaťa do otcovej starostlivosti, navrhovala, aby súd určil styk nielen počas víkendov, párnych alebo nepárnych, v zmysle vyjadrenia z 07.09.2011, ale aj počas týždňa v stredu od 15.00 do 19.00 hodiny. V časti výživného navrhovateľka navrhla, aby súd určil matke výživné vo výške 250 euro mesačne.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne pred súdom súhlasil s rozvodom manželstva. V časti úpravy práv a povinností oboch rodičov k malol. M. nesúhlasil s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti; žiadal, aby mal. M. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného pre mal. M. vo výške vo výške 500 eur s tým, že 300 eur k rukám otca a 200 eur na tvorbu úspor. V časti úpravy styku matky s mal. M. odporca navrhol, aby sa matka s maloletým mohla stýkať každý párny resp. nepárny víkend od piatka poobedia do nedele večera, v časti jarných a letných prázdnin, vianočných sviatkov súhlasil s prihliadnutím na návrh navrhovateľky zo 07.09.2011.

Kolízna opatrovníčka pred súdom zotrvala na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení z 05.09.2011, v zmysle ktorého vzhľadom na závery znalca z odboru psychológie odporučila rozhodnúť o zverení mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Z výsluchu navrhovateľky - matky súd zistil, že prvé rozpory v manželstve nastali v roku 2004, avšak boli prekonané. V roku 2007 odišla pracovať do Rakúska, s čím odporca súhlasil, avšak došlo k odlúčeniu na základe čoho ich citové väzby ochladli. Odporca ju podozrieval z nevery, avšak navrhovateľka mimomanželskú známosť počas trvania manželstva nemala. Matka má s návštevou tanečného krúžku výdavky na nákup tanečných topánok vo výške 50 eur, tiež platí poplatok 100 eur mesačne, tiež na jeho stravu platí mesačne približne 18 eur mesačne.

Z výsluchu odporcu - otca súd zistil, že za príčinu rozvratu manželstva považuje odchod navrhovateľky do Rakúska, keď sa uzavrela a prestala medzi nimi vzájomná komunikácia. Ešte v roku 2007 sa dozvedel, že má priateľa, videl ich spolu ako sa prechádzajú aj s M. a jeho synom, pričom priateľ držal navrhovateľku okolo pliec. Toto však navrhovateľka popierala tvrdiac, že je to iba kamarát. Účastníci konania sa asi od leta 2008 intímne nestýkajú. Súd tiež zistil, že otec sa z Bratislavy vracia večer okolo 16.30 - 17.hod., dovtedy je syn u jeho matky, resp. sú doma. Čo sa týka rodičovských združení, striedali sa s navrhovateľkou podľa toho, či bola doma. Výdavky na syna sú bežné, veku primerané, je sledovaný imunologičkou, kam chodia raz za pol roka na kontroly. Malol. M. navštevuje tanečný krúžok, kde otec platí 70 eur. Navštevuje tiež stolný tenis.

Z výsluchu mal. M. L. súd zistil, že chce byť len s otcom, matku mu stačí vidieť iba raz za dva týždne. Nesúhlasil so zverením do striedavej starostlivosti. S matkou sa toľko nehrá, nie je s ňou taká „sranda“ ako s otcom, pretože matka mu nechce dovoliť, aby išiel aj na iné miesta v Piešťanoch, chce, aby sa zdržiaval okolo činžiaku. Mal. M.Á. sa učí s matkou, aj s otcom. Tiež mal. M. uviedol, že matka mu dala bezdôvodne facku, a keď sa jej spýtal prečo, matka iba mykla plecami. Tiež spomenul, že asi pred dvomi rokmi ho bezdôvodne sotila na zem, dala mu kolená na hruď a ústa mu prekryla vreckovkou, pričom mal. M. nevedel uviesť, prečo to asi matka spravila, či tomu niečo predchádzalo. Maloletý tiež uviedol, že matka mala frajera prvá, otec až potom; stretáva s matka s frajerom aj teraz a vie o tom od otca, ktorý ich spolu odfotil, ako sedia v aute. S mamou bol na dovolenke spolu s jej priateľom a jeho synom.

Z Potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že malol. M. bol v šk. r. 2011/2012 žiakom 7.B triedy základnej školy v Piešťanoch.

Z Potvrdenia Základnej školy v Piešťanoch z 19.04.2010 súd zistil, že matka malol. M. zabezpečuje jeho dochádzku do základnej školy tým, že zabezpečuje jeho vyprevadenie do školy, návrat zo školy, pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení. Záujem o prospech, správanie a iné mimoškolské aktivity svojho syna matka prejavuje aj mimo určeného času osobným kontaktom s triednym učiteľom, tak isto aj s učiteľkou školskej družiny.

Z Potvrdenia ošetrujúcej lekárky z 29.06.2009 súd zistil, že matka zabezpečuje pravidelnú zdravotnú starostlivosť o malol. tým, že s ním pravidelne dochádza na zdravotné prehliadky a zabezpečuje návštevu lekára v prípade jeho choroby.

Z Potvrdenia z 19.04.2010 súd zistil, že zástupca folklórneho súboru T.. Y. H. potvrdil, že matka malol. M. zabezpečuje jeho pravidelnú dochádzku na tréningy s tým, že ho na tréningy privezie, po ich skončení ho vyzdvihne v mieste konania tréningov.

Z lekárskej správy z 23.09.2009 súd zistil, že po slovnej výmene názor navrhovateľku udrel odporca rukou do ľavej strany hlavy, zasiahol ju 3-krát, posledná rana bola bolestivejšia. Zároveň bolo vykonané kontrolné vyšetrenie na ORL ambulancii, kde lekárka stav hodnotila ako vytknutie sánkového zhybu vľavo, čím taktiež pretrvávali u navrhovateľky bolesti hlavy mandibulárneho zhybu, obmedzenia hybnosti, otvárania úst a intenzity žuvania sťaženého bolestivosťou čeľustného kĺbu, ktorý je aj mierne opuchnutý.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky za obdobie od februára 2011 do októbra 2011 súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem činil 2.090,27 eur.

Z prehľadu miezd odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2007 činil 268,66 eur, v roku 2008 sumu vo výške 306,56 eur a v roku 2009 vo výške 426,72 eur.

Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc. súd zistil, že malol. M. je v podstate citovo kladne naviazaný na oboch rodičov, ale intenzívnejšie a bezvýhradne na otca. S ním sa identifikuje v spoločenských aktivitách. Malol. M. preferuje otca a miera jeho naviazanosti je presvedčivejšia k otcovi. Obaja rodičia sú osobnostne zrelí na rolu vychovávateľa, obaja na to majú primerané predpoklady. Obaja rodičia môžu každý zo svojho hľadiska priaznivo ovplyvniť výchovu syna. Matka je zameraná na jeho školskú úspešnosť, je ambiciózna, náročnejšia na intelektovú výkonnosť. Otec zase v smere mužského modelu správania, v športových aktivitách, ktoré sú tiež vo výchove chlapca dôležité. Obe rodičovské role ženy i muža sa majú vo výchove dieťaťa podieľať tak, aby sa mohla osobnosť dieťaťa v harmónii vyvíjať. Osobná štruktúra čŕt, povahových vlastností u oboch rodičov je prijateľná. Ich individuálne črty sú akceptovateľné a môžu byť vychovávateľsky prínosné. Ani u jedného z rodičov nie sú evidentné patologické vlastnosti osobnosti, ktoré by výchovu syna ohrozovali. Jeho výchovu zvládnu úspešne obaja. V odbornej literatúre sa v takýchto prípadoch odporúča akceptovať rovnosť pohlaví, teda synov zveriť otcom a dcéry matkám. Práca matky v Rakúsku znamená istý problém, ktorý neexistoval, pokiaľ obaja rodičia žili v spoločnom byte. Zabezpečenie starostlivosti o syna by bolo pre matku problematické, ak matka pobudne 2-3 dni v Rakúsku, chlapec musí byť sám v noci alebo v starostlivosti niekoho. V dňoch voľna môže matka doma potreby malol. M. kompenzovať, ale dni absencie doma sú ťažko riešiteľné. Ak by matka dochádzala autom každý deň po službe, bolo by pre ňu veľmi namáhavé a únavné, čo vyvoláva podráždenosť, nervozitu a negatívne môže ovplyvniť interakciu so synom. Pribúdaním rokov M., to zn. v jeho 13-15 rokoch by matkina práca v Rakúsku, ak by bol zverený jej, predstavovala ešte väčšie výchovné riziko.

Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Karola Zabáka č. XX/XXXX doručeného súdu 18.08.2011 súd zistil, že malol. M. po príchode na vyšetrenie neprežíval strach z možnej identifikácie jeho vzťahu k rodičom. Je k svojmu veku fyzicky primerane vyzretým chlapcom s dobre rozvinutými verbálnymi schopnosťami. V prítomnosti rodičov dokázal hovoriť sebavedome, bez úzkosti, bez zábran, pri rozhovore bol disciplinovaný, rešpektoval oboch rodičov, spolupracoval so záujmom. M. poznanie otca, jeho výchovných postupov, charakteristík je nízke. Potenciálny konflikt medzi rodičmi u malol. nevyvoláva napätie, malol. M. sa už naučil žiť s oboma rodičmi aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičia sa vzájomnému kontaktu skôr vyhýbajú. V prítomnosti matky sa malol. cíti tiež bezpečne, samostatne verbalizoval ich vzťah, spoločné aktivity a prípravu do školy. M.Á. tiež verbalizoval svoju preferenciu otca. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý vyrastá sám, dostáva sa mu výraznej pozornosti zo strany rodičov. Jeho správanie je v rámci širšej normy, pri príprave do školy potrebuje stále pomoc a tak isto aj usmernenie. Malol. vyhľadáva príjemné aktivity, nemá zatiaľ samostatnú motiváciu k povinnostiam; prevažnú väčšinu času trávi s otcom vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a tak isto pre charakter chlapčenských záujmov. Na dieťa môže otec negatívne vplývať svojimi kritickými hodnoteniami matky, ktoré malol. M. nekriticky preberá sám, nedokáže svoje hodnotenia zdôvodniť svojimi negatívnymi zážitkami. Táto skutočnosť znamená, že dieťa môže hodnotenie nekriticky preberať a využívať ich vo svoj prospech. Dôslednejší a prísnejší postoj matky pri plnení si povinností nepôsobí pri výchove malol. negatívne. Názory a uprednostnenie jedného z rodičov malol. M. nie sú zatiaľ zrelé, keďže postoje nemá dostatočne zdôvodnené poznaním vlastných rodičov. Pre účel znaleckého konania toto nie je až tak relevantné, keďže malol. potrebuje stále usmernenia, pričom spoliehať sa na jeho rozhodnutia a vôľu by mohlo znamenať zneužívanie jedného či druhého z rodičov v prospech vlastných záujmov. Malol. síce verbalizuje preferenciu otca vo výchove, avšak v projektívnych kresbových technikách pretrváva idealizácia rodiny ako celku. Obe rodičovské osoby majú rovnakú dôležitosť pre malol. a cíti k nim aj blízkosť. Emocionálne väzby malol. na rodičov sú pevné a stabilné. Rodičia dokážu cez svoj citový vzťah ovplyvňovať výchovu malol. M.. Súčasná preferencia otca zo strany malol. vyplýva predovšetkým z ich spoločných záujmov a voľno-časových aktivít. M. má vytvorený citovo blízky, autenticky dôverný a bezpečný vzťah k svojmu otcovi. Cíti sa v jeho prítomnosti bezpečne. Dieťa sa i v prítomnosti matky správa prirodzene. Cíti mierny tlak pri rozhodovaní byť s otcom či s matkou, má však dostatočné sebavedomie, aby sa dokázal vyjadriť k preferencii jedného z rodičov, ktorých popisuje idealizujúc. Má však obavu vyjadriť negatívne pocity voči matke, resp. otcovi, pričom popiera akékoľvek priame ovplyvňovanie otcom, ktorého má zidealizovaného. Otec je pre M. identifikačným vzorom, podporuje jeho chlapčenské záujmy a zároveň malol. čaká ocenenia z jeho strany. Matkinu starostlivosť o jeho vzdelávanie, prípravu do školy a trávenie voľného času tak nedokáže oceniť, čo je prirodzené jeho veku, pričom to nie je výchovná nedostatočnosť jeho matky. Vplyv matky na dieťa je pozitívny. M. je z jej strany vychovávateľný. Vďaka bohatému citovému vzťahu môže matka výchovne výrazne ovplyvňovať aj správanie malol. V súčasnosti vo veku malol. je potrebné udržať primeraný režim prípravy do školy, dostatočnej disciplíny a vytrvalosť v rozvíjaní záujmov. Matka má intelektový potenciál v

pásme populačného nadpriemeru. Jej empatická, tolerantná, je osamostatňovanie od partnera bolo sprevádzané dramatickými konfliktami a vzájomnými naschválmi. Vo vzťahu k dieťaťu boli však jej citové prejavy primerané. Otec dieťaťa je menej cieľavedomý a výkonový ako matka, adaptuje sa v stereotypných vzorcoch správania, intelektové schopnosti má v rámci populačného priemeru. V záťažových situáciách môže reagovať výbušným spôsobom, čím môže zaťažovať aj malol. M.. M. je zo strany otca primerane výchovne neovplyvniteľný, navyše M. má zo strany otca identifikačné očakávania v rámci maskulínnej role, zlepšovania kompetencií a súťaživých aktivít. Otec vedie pravidelný životný štýl, má dostatočné poznanie syna, jeho zdravia a potrebných výchovných opatrení. Otec je plne kompetentný zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Čo sa týka malol. M., súd tiež zistil, že má zatiaľ detskú emocionalitu, citovo je zatiaľ nezrelý a egocentrický, vyššie city nie sú zatiaľ rozvinuté. Sociálne je však malol. dobre začlenený, má dostatočné sebavedomie a rozvíja si intelektové schopnosti a záujmy. Rozvod rodičov v ňom vyvoláva občas napätie, avšak nezasahuje negatívne do jeho celkovej adaptability. K obom rodičom má malol. rozvinutý autentický, citovo trvalý a pevný vzťah. Pracovné zaradenie matky a jej návrh na rozvod narušili jeho dôveru voči nej, keďže malol. nevnímal vzťah rodičov ako výrazne problémový. Matku vníma nestabilne, čo zrejme súvisí aj s jej vlastnou nespokojnosťou voči manželovi. Intenzívnejšie sa pripútal na otca, ktorého si začal idealizovať a identifikovať sa ním. Malol. má tak vytvorené postoje voči rodičom, ktoré neodrážajú presne jeho prežívanie. Idealizácia je jeho racionálny obranný postoj voči možnej strate jedného z rodičov, bráni sa akejkoľvek citovej diferenciácii. Jeho poznanie rodičov je zatiaľ nedostatočné a čiastočne kopíruje otcove názory na matku. Voči otcovi má však intenzívnejšie a identifikačné potreby, ktoré korešpondujú s jeho vekom a postupnou psychosexuálnou identitou. Malol. oboch rodičov rešpektuje a je z ich strany vychovávateľný. Vzťah matky a dieťaťa je citovo bohatý, autenticky podporný a zároveň výrazne ovplyvňuje správanie. Matka je pre dieťa primárna vzťahová osoba. Vzťah matky k dieťaťu je trvalý a pevný, hoci syn sa po matkinom návrhu skôr pripútal na otca. Matka oproti otcovi zdôrazňuje väčšiu disciplínu pri príprave do školy a zdôrazňuje hodnotu vzdelávania. Vzťah otca k M. je diferencovaný, pozostáva zo starostlivosti, podpory vzdelávania, spoločných záujmov. Jeho vzťah k dieťaťu je trvalý a stabilný. Obaja rodičia sú kompetentní postarať sa o svoje dieťa. Malol. M. nie je jednoznačne pripútaný na osobu jedného z rodičov. Vo svojom veku má väčšie očakávanie od otca. Starostlivosť o malol. pritom čiastočne preberajú aj starí rodičia. Malol. M. je tesne pred obdobím dospievania. V najbližšom období sa rozvinú aj jeho poznávacie schopnosti na formálnej úrovni. Vzhľadom na jeho tendenciu k ľahkovážnosti a možnej manipulácii rodičov bude potrebné zachovať spoločný postup vo výchove, pri dodržiavaní pravidiel a disciplíne pri povinnostiach. Otec bude mať rolu v psychosexuálnej identifikácii a prebratia maskulínnych vzorov správania sa. Matka na druhej strane zostáva pre malol. citovo bezpečnou a blízkou osobou, čo môže pozitívne ovplyvniť jeho budúce partnerské správanie a rozvoj vyšších citov a empatie. Otec nepriamo svojimi vyjadreniami môže negatívne ovplyvňovať postoje malol. k matke. Nejde však o zámerné či trvalé a systematické ovplyvňovanie, skôr o situačne vyprovokovávané vzájomné prieky pri partnerských konfliktoch. Malol. M. nerozumie konfliktom rodičov, nemá samostatný názor na ich správanie. Nemá dostatočnú citovú kapacitu porozumieť citovému odcudzeniu rodičov, keďže matka dala matka na rozvod, ktorému otec sám nerozumie, tak sa stavia aj k matke a vníma ju niekedy ambivalentne. Obaja rodičia sú normopsychické osobnosti bez porúch správania. Matka aj otec dieťaťa vychovávali dieťa spoločne vcelku zhodným spôsobom. M. je doteraz primerane vychovaný, dobre sa adaptuje a rešpektuje dospelé autority. Nie je u neho rozvinutá žiadna porucha psychického vývinu. V doterajšom prístupe oboch rodičov, ako aj v ich dostatočnej veľkorysosti v styku s dieťaťom znalec vyjadril záver, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa spoločne so starými rodičmi, podľa vzájomnej dohody striedavým spôsobom, na základe čoho znalec navrhol zachovať týždennú frekvenciu styku s jedným, resp. druhým rodičom v striedavej výchove. Takto malol. dokáže vydržať s otcom i matkou, pričom oboch rodičov rešpektuje a bude zachovaný aj jeho prístup do školy, k starým rodičom a rozvíjaniu voľno-časových aktivít.

Z výsluchu znalca súd zistil, že každý z rodičov má svoju rolu pri výchove maloletého dieťaťa, ktorá je diferencovaná. U malol. M. je evidentné, že je viacej naviazaný na otca, čo vyplýva z prežívania voľno-časových aktivít s otcom a ako aj z jeho maskulínneho vzoru. Mal. M. nevníma tlak zo strany otca pri školských úlohách. Obviňovanie matky M. vyplýva z konfrontácie malol. s názormi otca, nejedná sa o priame ovplyvňovanie, malol. M. je v pozícii arbitra. Jeho jednotlivé negatívne skúsenosti nie sú relevantné čo sa týka spôsobu výchovy matkou, pretože maloletý má tendenciu k ľahkovážnosti, je pritom dôležité, aby mal prítomných oboch rodičov a bol počas výchovy dostatočne frustrovaný na to, aby mohol rešpektovať aj dospelé osoby. Matka je dôslednejšia pri učení s malol., resp. plnením daných úloh. Otec takýto dôsledný nemusí byť, čo pre malol. znamená, že je lepším. Malol. je na

prahu puberty, a preto je dôležité, aby mal vnútorný pocit, že má k dispozícii oboch rodičov. U matky počas vyšetrenia nebolo zistené sociálno-patologické správanie, napr. túlanie, alkoholizmus, resp. nejaké podozrenia z týrania. Je zrejmé, že syn má bližšie k otcovi. Matka mu dáva zákazy, určuje mu striktnejšie hranice, pričom u matky neboli spozorované také prvky, ktoré by spôsobovali poruchy správania u malol. M.. Malol. má takto bližší vzťah k otcovi, ktorý je vo vzťahu k malol. benevolentnejší vo výchove. Nie je v rozpore so závermi uvedenými v znal. posudku, že v neprítomnosti otca, syn je k matke milý, objíma ju, pekne sa rozprávajú, bozkáva matku vediac, že otec nepríde. Je to možné a aj dosť pravdepodobné. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi synom a matkou je diferencovaný, citovo, zážitkovo rôznymi aktivitami, spoločnými činnosťami, rodinnými aktivitami je bohatý. Striedavá výchova pozostáva z určitých predpokladov, o.i. v dostatočnej kompetencii obidvoch rodičov postarať sa o dieťa

- obidvaja rodičia sú dostatočne kompetentní, k dieťaťu majú vybudovaný pestrý a dosť diferencovaný vzťah, podporujú ho v aktivitách, trávia s ním voľno-časové aktivity, podporujú ho vo vzdelávaní a v kontakte s okolitým svetom. Obaja sa primerane doteraz podieľali na výchove. Ďalším predpokladom je to, aby dieťa, vzhľadom na to, že vstupuje do puberty, malo zachovanú tú istú školu, a aby mohlo chodiť do navštevovať doposiaľ aj navštevované voľno-časové aktivity, zachoval si kontakt s rovesníkmi, pretože deti v tomto veku vytrhnuté z rovesníckeho prostredia, môžu veľmi reagovať. V danom prípade je aj táto podmienka splnená. V doterajšej výchove boli obaja pracovne zaťažení, alternatívne zastupovali výchovu a takisto sa podieľali aj starí rodičia. Malol. to v celku zvládal, rešpektoval autority, je stále vychovávateľný, nie sú s ním nejaké problémy, takže rodičia doposiaľ vcelku zhodne vychovávali dieťa, neboli medzi nimi nejaké vážne rozpory, ktoré by narušovali vývin dieťaťa. Doterajšia výchova obidvoch rodičov mala znaky striedavej starostlivosti, mal. M. primerane reagoval na obidvoch rodičov, dokázal ich rešpektovať, i keď je pravda, že možno vyhľadával viacej spoločnosť otca, chcel byť viacej s ním. Je ale dôležité, aby dieťa poslúchalo otca aj matku, malo by ich rešpektovať, je v jeho záujme, aby sa naučil rešpektovať a vychádzať aj s otcom, aj s matkou. Znalec nevidel dôvod na nariadenie výchovného opatrenia súdom, pokiaľ sa obidvaja rodičia doteraz podieľali na výchove, žiaden z tých rodičov nevypadol z úlohy rodiča, zostali rovnaké podmienky čo sa týka bývania, školy, aktivít, prípravy. Potrebné by to bolo vtedy, keby jeden z rodičov za uvedené obdobie vypadol z fungovania, bol by niekde mimo, a teda za toto obdobie by sa ich vzťah mohol narušiť. Je dôležité zaoberať sa vôľou malol., ale tak isto aj fungovaním maloletého a rodičov. Keď si mal. M. povie, že si nebude teraz písať úlohy, ocko je lepší a mamička je zlá, ktorá mu káže, je samozrejmé, že tiahne k otcovi, že chce ísť k nemu na Vianoce, je zrejmé, že sa pre niekoho musí rozhodnúť, buď pre otca alebo pre matku. Ale to, že chce byť na Vianoce s otcom a nechce byť s matkou, neznamená, že existuje nejaký dôvod, napr. matka pije alebo sa túla, nezabezpečuje riadnu starostlivosť, nemá vôbec o neho záujem, netrávi s ním nejaké aktivity, teda že matka by patologicky na mal. vplývala. Nie je racionálny dôvod zo strany matky, z hľadiska jej zlyhávania, neschopnosti postarať sa, emočnej lability, týrania, príp. iných aktivít, ktorými by malol. v doterajšom vývoji ublížila v jeho vývoji dieťaťa. K námietke otca, že matka je napríklad schopná svojim správaním, svojim verbálnym prejavom dosiahnuť to, že malol. M. z nervozity vracia, znalec uviedol, že nemá o tom vedomosť, či je to interpretácia otca alebo či je to skutočnosť, aby to bolo možné objektivizovať. K námietke otca, že normálna komunikácia medzi rodičmi dieťaťa je základný a prvý predpoklad toho, aby mohla fungovať striedavá starostlivosť, pričom komunikácia nie je žiadna, ako aj okolnosť, že takmer 13 ročný odmieta striedavú starostlivosť, pričom pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca by matka mala možnosť sa veľkoryso upraveným stykom podieľať na výchove, znalec uviedol, že jeden z rodičov, pokiaľ sa dieťa zverí do jeho starostlivosti, má primárnu rolu, je zodpovednejší, viac zabezpečuje starostlivosť, aj čo sa týka výchovy a vzdelávania, čo však pri druhom rodičovi neznamená, že sa nemá starať, alebo nie je tak isto zodpovedný voči tomu dieťaťu. Pokiaľ by bol styk neobmedzený, neboli by celkom jasne stanovené hranice medzi jednotlivými rodičmi, čo by mohlo spôsobovať problémy. Znalec vychádzal z tej skutočnosti, že rodičia pri vyšetrení žili v jednej domácnosti, všetci sa podieľali na výchove maloletého. Pokiaľ jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, bude to nejakým spôsobom narušovať výchovu, a ak jeden z rodičov nebude chcieť komunikovať, tak spolupráca nebude. Ale čo sa týka starostlivosti, postojov k výchove dieťaťa, názorov k dieťaťu, výhrady ohľadom výchovy tu neboli. Boli výhrady k ich vlastnému partnerskému vzťahu, ale neboli výhrady otca alebo matky k vážnym výchovným pochybeniam vo vzťahu k maloletému, u ktorého nezistil výrazné napätie, či už pri kontakte s otcom a s matkou, ani zmeny týkajúce sa jeho psychiky, ktoré by narušovali celkovo jeho fungovanie. Čo sa týka identifikácie podľa pohlaví v zmysle záveru docentky Harinekovej, znalec nemal výhrady, hoci v súčasnosti je trend iný aj vo svete, napr. v škandinávskych krajinách, kde sa v tejto oblastí robí veľa výskumov a striedavá starostlivosť začína dominovať, pokiaľ obaja rodičia sú schopní. Samozrejme druhá vec je, že či sú ochotní. Pokiaľ obidvaja rodičia budú ochotní komunikovať, to zn., že budú ochotní spolupracovať pri výchove a zamerajú sa na dieťa a nie na svoje spory, tak

striedavá starostlivosť je vhodná. Pokiaľ si rodičia budú robiť navzájom zle alebo nejaké prieky, alebo na druhej strane ovplyvňovať dieťa voči druhému rodičovi, tak samozrejme táto výchova nie je vhodná. Ale toto sa nedá vymedziť žiadnym súdom, rozhodnutím alebo poprípade znaleckým posudkom. Je to iba na ochote oboch rodičov, či budú spolu komunikovať. Dopad striedavej starostlivosti na vývoj M. bude predovšetkým záležať od postoja oboch rodičov, či jeden, resp. druhý rodič bude podporovať synov vzťah k druhému rodičovi. Je na oboch rodičoch, aby podporovali výchovné opatrenia druhého rodiča, zotrvávali na nich. Ak matka bude na niečom naliehať, aby to malol. plnil a otec v tom bude pokračovať, resp. aj naopak, tak malol. bude dobre vychovávaný. Pokiaľ jeden z tých rodičov bude mať pocit, že je ukrátený a bude maloletého proti tomu druhému rodičovi tlačiť do nejakého konfliktu, aj keď možno nepriamo, tak ten vývoj môže byť narušený. Tak isto ako dieťa potrebuje lásku obidvoch rodičov, tak isto potrebuje aj určenie nejakých hraníc, teda dieťa sa musí naučiť rešpektovať obidvoch rodičov. Nemožno vychádzať len z voľby maloletého, ale aj z jeho citových potrieb a následne schopnosti rešpektovať nielen rodičov, ale aj normy, zákony a hodnoty. Nielen striedavá starostlivosť oboch rodičov môže zaručiť, že dieťa si bude vážiť obidvoch rodičov, bude správne vychovávané, avšak pri návrhu otca na neobmedzený styk matky, nie je zrejmý kvalitatívny rozdiel. Pokiaľ bude dieťa zverené do starostlivosti jednému rodičovi a s druhým bude mať neobmedzený styk, nie je prítomný veľký výchovný prospech pre dieťa oproti striedavej starostlivosti. Dieťa môže prosperovať vtedy, pokiaľ obidvaja rodičia budú spolu komunikovať a budú rovnomerne a súhlasne pristupovať k dieťaťu. Pokiaľ budú pristupovať navzájom opozične vo výchovným opatreniach, tak to naruší vývoj dieťaťa. Na otázku otca, či je normálne, že keď sa malol. M. opýtal matky na to, kde bola, mu matka odpovedala, čo sa stará, znalec uviedol, že každý rodič by sa so svojím dieťaťom mal porozprávať úprimne otvorene o situáciách, ku ktorým smeruje. Otázka, kde si spala, ja podozrievavou otázku, pričom je zrejmé, že malol. M. je v danom veku žiarlivejší vo vzťahu k partnerovi matky, pričom chlapci medzi 3-6 rokom súperia s partnerom matky, pričom v šiestich rokoch už táto skutočnosť má byť u neho viac-menej uzatvorená. Malol. M. je viac žiarlivostne nastavený voči potencionálnym partnerom matky, ako by to malo byť opačne, čiže menej bude žiarliť na potencionálne partnerky otca. Je to dané aj tým, že matka je teraz pre M. najbližším sexuálnym objektom.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že ich manželstvo si plnilo účel do leta r. 2006, keď navrhovateľka so súhlasom odporcu začala pracovať v Rakúsku, v dôsledku čoho sa začali postupne citovo odcudzovať. Táto situácia vyvrcholila v v r. 2008, keď sa prestali spolu intímne stýkať, ktorá situácia naďalej trvá. Účastníci konania tiež nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. M.. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, keďže viac ako 4 roky je ich manželstvo z uvedených dôvodov nefunkčné, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Rozvod tiež nebude v rozpore so záujmami maloletého M. v zmysle záverov oboch vyššie citovaných znaleckých posudkov. Súd dopĺňa, že nemal za preukázané, že rozvrat manželstva bol súčasne spôsobený neverou navrhovateľky počas manželstva, nakoľko navrhovateľka takéto tvrdenia odporcu poprela, pričom na odporcu prešlo dôkazné bremeno svoje tvrdenia o nevere navrhovateľky preukázať. Odporca v závere konania netrval na doplnení dokazovania za týmto účelom, a preto súd na tieto tvrdenia v ďalšom neprihliadal.

Za príčiny vedúce k rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť názorov účastníkov konania navrhovateľky a odporcu na spoločný život, ich vzájomné citové odcudzenie z dôvodu odlúčenia.

Podľa ustanovenia s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Konanie o rozvode je spojené s konaním o úpravu pomerov manželov - navrhovateľky a odporcu k mal. M.. Keďže súd manželstvo účastníkov konania na základe ich súhlasných vyjadrení po vykonanom dokazovaní rozviedol, zároveň v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodoval o úprave práv a povinností oboch rodičov na čas po rozvode k mal. M..

Podľa § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V predmetnom konaní navrhovateľka - matka navrhla, aby súd mal. M. na čas po rozvode zveril v súlade so závermi podaného znaleckého posudku znalca Mgr. Karola Zabáka ako aj v zhode so skutočnosťami počas výsluchu znalca do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Pre prípad zverenia dieťaťa do otcovej starostlivosti, navrhovala, aby súd určil styk nielen počas víkendov, párnych alebo nepárnych, v zmysle vyjadrenia z 07.09.2011, ale aj počas týždňa v stredu od 15.00 do 19.00 hodiny. Odporca - otec so zverením mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasil, navrhol, aby mal. M. bol zverený do osobnej starostlivosti otca s určením neobmedzeného styku matky s maloletým, resp. v zmysle návrhu matky nielen počas víkendov, párnych alebo nepárnych, ale aj počas týždňa v stredu od 15.00 do 19.00 hodiny.

Vzhľadom na nesúlad oboch rodičov v otázke zabezpečovania starostlivosti o mal. M. na čas po rozvode a na návrh matky na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o rodine skúmal, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme mal. M..

Na základe vykonaného dokazovania mal súd zo skutočností uvedených počas výsluchu otca, mal. M., ako aj zo skutočností uvedených v znaleckých posudkoch Doc. PhDr. Milady Harinekovej a znalca Mgr. Karola Zabáka, ako aj z jeho výsluchu za preukázané, že je v záujme mal. M., najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj s poukazom na rešpektovanie práva mal. M. na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, tiež na rešpektovanie jeho práva dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Uvedené mal súd za preukázané na základe nasledovných skutočností zistených: 1/ výsluchom otca - otec sa z Bratislavy vracia večer okolo 16.30 - 17.hod., dovtedy je syn u jeho matky, resp. sú doma, na rodičovských združeniach sa striedali, na základe čoho mal súd za preukázané, že fakticky sa obaja rodičia doposiaľ podieľali na striedavej osobnej starostlivosti mal. M.,

2/ výsluchom mal. M., ktorý sa vyjadril, že s matkou sa toľko nehrá, nie je s ňou taká „sranda“ ako s otcom, pretože mu nechce dovoliť, aby išiel aj na iné miesta v Piešťanoch, chce, aby sa zdržiaval okolo činžiaku, z čoho mal súd za preukázané s ohľadom na závery znalca, že dieťa okrem lásky obidvoch rodičov potrebuje aj určenie hraníc, teda sa musí naučiť rešpektovať obidvoch rodičov, pričom nemožno vychádzať len z jeho voľby, ale aj z jeho potrieb, citových, schopnosti následne rešpektovať nielen rodičov, ale aj normy, zákony a hodnoty rodičov, pričom počas výchovy by mal byť dostatočne frustrovaný na to, aby mohol rešpektovať aj dospelé osoby; je len samozrejmé, že dieťa viac inklinuje k otcovi, ktorý je jeho „“ maskulínnym“, identickejším vzorom, s ktorým má viac voľno-časových aktivít a pri príprave do školy je menej dôsledný ako matka, a teda je pre mal. M. prirodzene jednoduchšie voliť starostlivosť

otca a nie matky, ktorá mu dáva zákazy, určuje mu striktnejšie hranice. Čo sa týka vyjadrení mal. M.Š. o bezdôvodnom fyzickom „treste“ matky, súd opäť poukazuje na vyjadrenie znalca,.

3/ zo znaleckého posudku znalkyne Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc., ktorá uviedla, že obaja rodičia majú rovnaké predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o dieťa; k skutočnosti uvedenej znalkyňou, na ktorú zároveň poukazoval otec, že odborná literatúra v podobných prípadoch odporúča zveriť synov otcom a dcéry matkám, súd uvádza, že znalec Mgr. Zabák toto potvrdil, avšak poukázal na rozsiahle výskumy v severských krajinách, na základe ktorých sa odporúča zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá začína dominovať,

4/ zo znaleckého posudku znalca Mgr. Karola Zabáka a z jeho výsluchu, z ktorých vyplynulo, že otec môže negatívne vplývať svojimi kritickými hodnoteniami matky, ktoré malol. M. nekriticky preberá sám, hoci nedokáže svoje hodnotenia zdôvodniť svojimi negatívnymi zážitkami, využíva to svoj prospech, pričom dôslednejší a prísnejší postoj matky pri plnení si povinností nepôsobí pri výchove malol. negatívne; tiež vyplynulo, že názory a uprednostnenie jedného z rodičov malol. M. nie sú zatiaľ zrelé, keďže postoje nemá dostatočne zdôvodnené poznaním vlastných rodičov, odmietanie matky nemá racionálny základ, skôr je nepriamo negatívne ovplyvňovaný otcom, obaja rodičia majú predpoklady pre riadnu starostlivosť o mal. M. - otec v role psychosexuálnej identifikácii a prebratia maskulínnych vzorov správania sa, matka ako citovo bezpečná a blízka osoba, čo môže pozitívne ovplyvniť jeho budúce partnerské správanie a rozvoj vyšších citov a empatie; obaja rodičia sú normopsychické osobnosti bez porúch správania, dieťa doposiaľ vychovávali spoločne vcelku zhodným spôsobom, u mal. M. nie je rozvinutá žiadna porucha psychického vývinu (čo mal súd za preukázané aj pri jeho výsluchu, keď zistil pozorovaním mal. M., že je bezstarostný, primerane sebavedomý, nezaťažený, bez úzkosti, aj v čase keď hovoril o tom, že mu matka dala bezdôvodne facku, resp. ho držala na zemi).

Súd k námietke otca, že nie je splnený predpoklad na zverenie do striedavej starostlivosti, t.j. vzájomná komunikácia medzi rodičmi, súd uvádza Striedavá osobná starostlivosť rodičov predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä držať dieťa mimo svojich vzájomných problémov), avšak súd by na spôsob tejto starostlivosti nemal rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom starostlivosti nesúhlasí. Ak je taký nesúhlas obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nie je vo vzťahu k starostlivosti o dieťa relevantný, súd by nemal naň prihliadať, keďže ide o nesplnenie iba jedného z predpokladov. Preto podľa názoru súdu v predmetnej veci vzišla podstatná otázka, prečo otec nie je ochotný spolupracovať a komunikovať a prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého M. participovať na starostlivosti a kooperovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej výchovy jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje "boj o dieťa", prípadne nízke pohnútky jedného rodiča k trýzneniu druhého rodiča cez vlastné dieťa. Dohovor o právach dieťaťa, prijatý dňa 20. novembra 1989 v New Yorku, vyhlásený oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č vo svojom článku 3 odsek 1 ustanovuje, že "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi." Orgánom štátu je potom určený aj článok 18 odsek 1, ktorý predpokladá, že "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa." Taktiež Charta vo svojom článku 32 odsek 1 v spojení s odsekom 4 stanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o dieťa a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ustanovenie Zákona o rodine pri jeho extenzívnejšom výklade ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa sledoval predovšetkým záujem dieťaťa vzhľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Dbal, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelnú informáciu o dieťati. Súd má prihliadnuť zároveň k citovej orientácii a zázemiu dieťaťa, a výchovné schopnosti a zodpovednosti rodičov, stabilite budúceho výchovného prostredia, k schopnosti rodičia dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám dieťaťa na súrodencov, starých rodičov a ďalšie príbuzné a tiež k hmotnému zabezpečenia zo strany rodiča vrátane bytových pomerov (porovnaj nález Ústavného súdu ČR, III.

ÚS 1206/09). V danom prípade sa súdu nepodarilo zistiť dôvody, prečo otec nie je ochotný s matkou spolupracovať na striedavej osobnej starostlivosti, keď naopak súhlasí s neobmedzeným stykom matky s mal. M. za súčasného tvrdenia, že matka dokáže vplývať na syna tak, že v jej prítomnosti zvracia. Nesúhlas otca so striedavou starostlivosťou by súd považoval za relevantný vtedy, ak by bol vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmov dieťaťa. Súd poukazujúc na zistenia znalca takéto nezistil. Súd v neposlednom rade uvádza, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi - teda absencia schopnosti rodičia dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom nie je nutne prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, pretože k jej eliminácii by iba stačilo jednostranné, iracionálne, svojvoľné, účelové odmietanie kvalifikovanej komunikácie rodiča, ktorý má dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti, s druhým rodičom . V takom prípade by išlo vo svojej podstate o zneužitie postavenia rodiča (výlučne) vychovávajúceho dieťa, o zneužitie jeho základného práva vychovávať svoje dieťa podľa čl. 32 ods. 4 Charty s prihliadnutím na zásadu, že právne predpisy je nutné vykladať tak, aby sa zabránilo ich zneužívaniu, teda v tomto prípade zvoliť výklad priznávajúci relevantnosť hľadisku, či a prečo nie je rodič ochotný spolupracovať, komunikovať a na výchove participovať v záujme dieťaťa s rodičom druhým. Opačný prístup má aj širšie dôsledky. Ak by sa pripustil taký výklad práva, ktorý by ponechával prakticky voľné pole jeho zneužívania, hrozil by u druhej strany sporu vznik pocitu nespravodlivosti a bezmocnosti, a v dôsledku toho nedôvery v spravodlivosť a v právny štát. Zmyslom práva je spravodlivo regulovať spoločenské vzťahy. Umožnením zneužívať právo, teda zakladaním nespravodlivosti, sa však samotný zmysel právo popierať. Nemožnosť zveriť dieťa do striedavej starostlivosti v prípade chýbajúcej kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi by naopak ponechala voľný priestor zhora citovaným, pre záujem dieťaťa, nežiaducim javom, ktorým však zákonodarca chcel zabrániť (porovnaj nález Ústavného súdu ČR, z 27/11/2011).

V závere súd poukazuje na výbušnosť povahy otca preukázanú znaleckým posudkom znalca Mgr. Karola Zabáka a lekárskou správou týkajúcou sa zdravotného stavu matky, ktorá by mohla mal. M. naopak spôsobovať v jeho ďalšom zdravom psychickom vývine problémy.

Na základe uvedeného keďže súd nezistil relevantný dôvod, pre ktorý by nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bolo nevhodné, naopak dospel k záveru, že naopak vhodnejšie je zveriť mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a preto s poukazom na § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prihliada na v prvom rade na záujem dieťaťa, t.j. čo je pre dieťa objektívne najvhodnejšie, a nielen na to čo si dieťa želá, keďže je ešte hravé, nezrelé, čím je nevhodné a neprimerané stavať ho do role „arbitra“, súd v časti zverenia mal. M. na čas po rozvode rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd z dôvodu zložitosti veci podľa ust. s tým, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.