Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-4-2012.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci maloletých detí J. J., nar. XX. XX. XXXX, J. J., nar. XX. XX. XXXX, C. J., nar. XX. XX. XXXX, O. J., nar. XX. XX. XXXX, S. T., nar. XX. XX. XXXX, O. T., nar. XX. XX. XXXX, V. T., nar. XX. XX. XXXX, V. J., nar. XX. XX. XXXX, J. T., nar. XX. XX. XXXX, C. J., nar. XX. XX. XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v O. D., ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky - L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. cesta XXXX/X, O. D. a otca - O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. cesta XX, O. D., o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Maloleté deti C., nar. XX. XX. XXXX, O., nar. XX. XX. XXXX, C., nar. XX. XX. XXXX, V., nar. XX. XX. XXXX J., S., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX T. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je p o v i n n ý platiť výživné a to tak, že na maloletého C. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletého O. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletého C. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletú V. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletého S. vo výške 30 % zo sumy životného minima a na maloletú J. vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne predom k rukám matky, vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Maloleté deti J., nar. XX. XX. XXXX, J., nar. XX. XX. XXXX J. a O., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX T. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a matka je p o v i n n á platiť výživné a to tak, že na maloletého J. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletú J. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletú O. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na maloletého V. vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne predom k rukám otca, vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletých detí podala dňa 16. 01. 2012 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloleté deti.
Na pojednávanie súdu sa dostavili osobne matka, otec maloletých detí a kolízny opatrovník.
Z výsluchu matky súd zistil, že na podanom návrhu trvá s tým, že s otcom maloletých detí sa dohodli, že si deti rozdelia do osobnej starostlivosti. Matka žiadala, aby jej súd zveril do starostlivosti maloleté deti:
C. J., O. J., S. T., V. J., J. T. a C. J. a otcovi určil minimálne výživné. Už mesiac vychovávajú deti týmto spôsobom. Ďalej uviedla, že sa vedia dohodnúť na úprave styku s maloletými deťmi.
Z výsluchu otca súd zistil, že súhlasí s návrhom tak, ako to uviedla matka detí na pojednávaní.
Kolízny opatrovník žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu rodičov uvedenom na pojednávaní.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 o rodine Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vychádzal pri schvaľovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, podľa ktorého za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa považuje suma 86,65 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka. V súčasnosti minimálna výška výživného predstavuje čiastku 26 € na jedno dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd zveril maloleté deti na základe dohody rodičov do ich osobnej starostlivosti, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom výživné tak ako zo strany otca, aj matky, určil v zákonnej minimálnej výške, keďže nikde nepracujú.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.