Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Pc-6-2023.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa/osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, toho času E. X, F. G., A. X, H. I., proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 09. 08. 2023 na tunajší súd návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti voči synovi J.. Tento návrh bol súčasťou návrhu o zníženie výživného na mal. dcéry F., F. a F., a preto návrh vo vzťahu k synovi J. vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 28Pc/6/2023.
2. Podaný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/109/2020 - 49 zo dňa 23. 03. 2021 súd určil výživné na vtedy všetky mal. deti v celkovej sume 300 eur mesačne, a to po 80 eur mesačne na mal. J., mal. F., mal. F. a na mal. Stelu 50 eur mesačne, pričom v čase rozhodovania o výške výživného pracoval v spol. Tesca Slovakia, s. r. o. a dosahoval príjem v sume 580 eur mesačne, z ktorého súd vychádzal. Po rozhodnutí súdu, v apríli 2021 s ním vtedajší zamestnávateľ nepredĺžil pracovnú zmluvu a v apríli 2021 bol zo zamestnania prepustený. Od toho času nemá stabilnú prácu. Toho času je nezamestnaný a nie je ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Pracuje len príležitostne, brigádnicky, pretože vzhľadom na jeho vek sa mu práca na dlhší pracovný úväzok hľadá ťažšie. Nakoľko syn J. dovŕšil plnoletosť, a to vo februári 2023, mal za to, že od marca 2023 poberá invalidný dôchodok, je schopný sám sa živiť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že došlo k zmene pomerov jednak na jeho strane, keďže je nezamestnaný a jednak na strane plnoletého syna, preto žiadal, aby súd podanému návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi.
3. Syn – osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti sa k podanému návrhu nevyjadrila. Vyjadrila sa však jeho matka, ktorá s podaným návrhom nesúhlasila, nakoľko plnoletý syn doposiaľ nemá žiaden príjem. Pokiaľ ide o invalidný dôchodok, tak ten ešte nemá priznaný, nakoľko je ešte len v štádiu vybavovania. Tvrdenia navrhovateľa, že je nezamestnaný a nemá príjem sa nezakladajú na pravde, pretože jeho brat v ČR podniká a navrhovateľ u neho pracuje načierno. Preto mala za to, že navrhovateľ má príjem, z ktorého je schopný platiť výživné. Syn J. je autista, vyžaduje starostlivosť a preto je ona poberateľkou opatrovateľského príspevku v sume 579 eur. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje, preto musí byť doma a nemôže sa zamestnať.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba navrhovateľ. Nedostavil sa plnoletý syn, ktorému bol predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd pojednával aj v jeho neprítomnosti, nakoľko procesné podmienky na pojednávanie splnené boli.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, nesúhlasom matky s návrhom doručený súdu 30. 08. 2023, potvrdením matky o poberaní príspevku na opatrovanie za rok 2023, posudkom Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo 16. 06. 2022, záznamom o hospitalizácii osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti na psychiatrickom oddelení v Levoči z 31. 07. 2023, prepúšťacou správou z 31. 07. 2023, odpoveďou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok o neevidovaní osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti v evidencii uchádzačov o zamestnanie z 28. 08. 2023, správou Sociálnej poisťovne z 26. 10. 2023, potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok z 26. 10. 2023 o evidenciách otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok o nepoberaní dávky v hmotnej núdzi osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti z 27. 10. 2023, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/109/2020 - 49 z 23. 03. 2021 a zistil nasledovné.
6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Na výživu syna J. prispieva 80 eur mesačne. Momentálne mu však nevychádza platiť, pretože má dlhy a je nezamestnaný. Mal úraz, narazené rebrá a lekár mu neodporúča pracovať. Nemá nárok na nemocenskú dávku, nie je zaevidovaný na úrade práce v Českej republike. Zanedbal si svoje povinnosti, neplatil odvody do zdravotnej poisťovne, v ktorej má teraz dlh cca. 1 000 eur. Dnes uhradil na splátku 104 eur, pričom mesačne má platiť 84 eur + 50 eur titulom splátky. So zdravotnou poisťovňou sa dohodol na splátkovom kalendári. Synovi platí výživné pravidelne, no okrem súdom určeného výživného mu neprispieva žiadnou čiastkou navyše. Má príjem je cca. 20 000 Kč (820 eur) mesačne, a to z brigádnickej činnosti. Hradí si ubytovanie po cca. 210 Kč (8,63 eur) na osobu na noc. Hradí mu to firma, ktorá si to strháva z jeho príjmu, keď im niečo odpracuje. V ubytovni býva s priateľkou, táto si hradí taktiež za ubytovanie 210 Kč. Platí výživné vo výške 300 eur mesačne. Na stravu minie 10 eur na deň pre dvoch, pre mňa a priateľku. Platí si cestovné, cestovnú poukážku po 20 eur mesačne. Vykonávam kopacie práce. Užíva lieky od bolesti, kde má výdavok 20 eur mesačne. Okrem dlhu v zdravotnej poisťovni mám asi dlh na úrade práce. Pred tým bývalej manželke nehradil výživné, vznikol mu dlh na náhradnom výživnom. V minulosti vyhlásil osobný bankrot, pretože mal množstvo dlhov, či v Sociálnej poisťovni, zdravotnej, ale aj v nebankových spoločnostiach. Teraz dva mesiace nepracoval, z dôvodu úrazu. Mal som narazené rebrá. Ďalšie dva mesiace mu lekár neodporúča pracovať. Všetky jeho výdavky teraz hradí priateľka, vrátane výživného pre deti. Dnes uhradila splátku zdravotnej poisťovni. Jeho priateľka je zamestnaná na zmluvu. V Českej republike je dva roky a teraz si ide všetko vybavovať tak, aby mal všetko legálne, či už s úradom práce, zdravotnou poisťovňou. Už má prechodný pobyt v Českej republike, chce tam už ostať. So synom J. nie je vôbec v kontakte. Nevedel tak uviesť ako je na tom v súčasnosti zdravotne. V Čechách nie je vedený na úrade práce, ani na Slovensku nie je vedený na úrade práce. V Čechách má príbuzných, u ktorých pracuje, ak nemá inú prácu. Najhoršie je to s prácou v zime. Od marca do októbra prácu relatívne má. Cez zimu sa mu občas nejaká práca pritrafí.
7. Podľa vyjadrenia matky osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, syn J. je stále bez príjmu, hoci dovŕšil plnoletosť. Zatiaľ nie je poberateľom invalidného dôchodku. Hoci ešte v marci 2023 bola podaná žiadosť, doposiaľ o jeho priznaní/nepriznaní rozhodnuté nebolo. Boli vyzvaní na doplnenie žiadosti, a teraz čakajú na posudkového lekára. Zdravotný stav syna sa zhoršuje, bol už hospitalizovaný aj na psychiatrii, o čom predložila aj záznam o hospitalizácii. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 26P/37/2023 matka plnoletého syna uviedla, že toho času je opäť syn hospitalizovaný na psychiatrii z dôvodu agresívneho správania.
8. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne SR navrhovateľ toho času nemá žiadneho zamestnávateľa a taktiež mu nie sú vyplácané žiadne dávky.
9. Podľa oznámenia ÚPSVaR KK- oddelenie sprostredkovania práce, zo dňa 26. 10. 2023, navrhovateľ nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia u navrhovateľa bola v období od 09. 04. 2021 do 01. 11. 2022 vrátane.
10. Podľa Potvrzení o přechodném ubytování, navrhovateľ má zaistené ubytovanie od 10. 05. 2021 do neurčita, na dvojlôžkovej izbe so spolubývajúcim. Cena pobytu je 210 Kč/noc, a to vrátane DPH. Aktuálne má navrhovateľ pobyt hradený firmou. Po dobu pobytu je komunálny odpad hradený v rámci nájmu.
11. Podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 16. 06. 2022, má J. B., nar. XX. XX. XXXX, rozumové schopnosti v strednom pásme duševnej zaostalosti, poruchami správania, reči, komunikácie, socializácie, v obraze autistického spektra, stav vyžaduje komplexná starostlivosť a opateru, zvýšený ind. dozor, stav trvalý. V odôvodnení je zároveň uvedené, že dieťa má chorobu, ktorá vyžaduje osobitnú starostlivosť a vylučuje schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
12. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 31. 07. 2023 bol syn J. v čase od 13. 07. 223 do 31. 07. 2023 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Nemocnice Agel Levoča, a to z dôvodu, že bol agresívny, nožíkom sa zahnal na brata a ambulantná psychiatrička odporučila hospitalizáciu. Jednalo sa o 4 hospitalizáciu, pričom dôvodom boli poruchy správania a mentálna retardácia stredne ťažká. Pacienta odporučili preložiť do PL v Plešivci, avšak matka s tým nesúhlasila. Preto bol v stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti.
13. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 10. 2023 plnoletý syn sa v evidencii poberateľov dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne nenachádza a nie je mu vyplácaná ani žiadna dôchodková dávka.
14. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 07. 2023 bola matka syna J. vo veci žiadosti o invalidný dôchodok pre syna J., vyzvaná o doplnenie odborných lekárskych nálezov, a to fotokópií pedagogickopsychologických vyšetrení zo školy.
15. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/109/2020 - 49 bolo manželstvo rodičov osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti rozvedené, a týmto rozhodnutím boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva J., F., F. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých celkovou sumou výživného 300 eur mesačne do 20. dňa v mesiaci matke od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 04. 2021. Na syna J. bol otec zaviazaný prispievať sumou 80 eur mesačne.
16. Rozsudkom zo dňa 15. 02. 2022, sp. zn. 5P/53/2021 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, ktorý podal dňa 19. 04. 2021. Predmetný návrh odôvodnil ukončením pracovného pomeru ku dňu 31. 03. 2021. Súd v bode 22. rozsudku okrem iného uviedol, že samotná strata zamestnania v krátkom časovom úseku po rozhodnutí súdu, ktoré uložilo povinnej osobe platiť výživné bez skúmania dôvodov straty zamestnania, využitia podpory štátnych sociálnych dávok, preukázania aktívneho hľadania si práce, automaticky nie je dôvodom na zníženie výživného pre maloleté deti. Je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že na jeho strane došlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá má za následok zmenu súdneho rozhodnutia spočívajúcu v znížení výživného na maloletých. V danom prípade navrhovateľ súdu nepreukázal, že na jeho strane došlo k tak výraznej zmene pomerov, pretože okrem návrhu, ktorý odôvodňoval ukončením pracovného pomeru, nič iné súdu neuviedol. Zároveň vo svojom návrhu neuviedol aktuálny príjem, pretože aj po strate zamestnania a zaevidovaní sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nezamestnaný nárok na štátne sociálne dávky a v prípade splnenia zákonných podmienok aj na podporu v nezamestnanosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 04. 2022.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. V danom prípade navrhovateľ požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k synovi J., ktorá mu bola uložená ako rodičovi neplnoletého nezaopatreného dieťaťa, nakoľko v súčasnej dobe pominuli dôvody, na základe ktorých bol vydaný rozsudok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/109/2021 a na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu syna 80 eur mesačne. Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 02. 2023, sp. zn. 5P/53/2022 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, nakoľko otec podľa názoru súdu nepreukázal zmenu pomerov na jeho strane.
Podľa tvrdenia otca, syn dovŕšil plnoletosť a mal by mu byť priznaný invalidný dôchodok. Výživné mu zatiaľ platí. Ďalším dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti boli dôvody aj na strane navrhovateľa, nakoľko je nezamestnaný, má príjem len z brigádnickej činnosti a v súčasnej dobe je po úraze, 2 mesiace nepracuje a 2 mesiace mu nie odporúčané pracovať.
20. Súd konštatuje, že právo dieťaťa na výživ voči rodičom vzniká najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu - medzi rozhodujúce okolnosti na strane dieťaťa (bez významu je v tomto smere jeho plnoletosť) patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že takáto okolnosť nenastane nikdy, napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá v prípade, ak dieťa ukončilo primeranú prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa nemá o ne záujem a z vlastnej vôle nepracuje.
21. Súd tak skúmal navrhovateľom tvrdenú zmenu pomerov na oboch stranách. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane plnoletého syna, tak tu mal súd za preukázané, že syn, hoci je už plnoletý, toho času nie je schopný sám sa živiť, pretože má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje sústavne sa pripravovať na svoje budúce povolanie a nie je schopný ani pracovať, čo vyplynulo z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 16. 06. 2022. Súčasne je v tomto posudku uvedené, že sa jedná o stav trvalý. Zároveň podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, plnoletý syn nie je poberateľom invalidného dôchodku ani inej dávky. Teda tvrdenia otca, že syn má príjem – invalidný dôchodok, a teda je schopný sám sa živiť, preukázané neboli. Opatrovateľský príspevok, ktorý poberá jeho matka, nie je jeho príjmom, ale príjmom matky, ktorá sa o neho vzhľadom na diagnózu osobne stará.
22. Súd zároveň skúmal aj zmenu pomerov na strane navrhovateľa, avšak aj v tomto prípade dospel k záveru, že na jeho strane nenastala taká výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec bol v období od straty zamestnania doposiaľ, schopný dosahovať príjem v sume 800 – 820 eur mesačne, teda otec nebol bez príjmu, keďže vždy dosahoval príjem z brigádnickej činnosti. Jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý mu podľa jeho vyjadrenia neumožňuje pracovať, nie je trvalý, má trvať už len dva mesiace. Sám uviedol, že okrem úrazu nemá žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Teda otec nemá také vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať.
23. Súd preto podanému návrhu nevyhovel a zamietol ho v celom rozsahu, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukazné, že plnoletý syn, hoci sa už nepripravuje na svoje budúce povolanie, toho času nemá žiaden príjem a teda nie je schopný sám zabezpečovať svoje nevyhnutné potreby. Zároveň vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, nie je a ani nebude schopný pracovať. O jeho návrhu na priznanie invalidného dôchodku doposiaľ rozhodnuté nebolo. Keďže plnoletý syn nie je zatiaľ schopný sám sa živiť, je stále odkázaný na výživu svojich rodičov, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.