Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-84-2011.pdf
PDF · 105.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľky: L. F., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., P. XXX/XX proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., P. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: R. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky L. F., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a odporcu L. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku č. F., ročník XXXX, na strane 96, pod poradovým číslom 7 r o z v á d z a.
Maloletý R. F., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. R. sumou 100,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 03.06.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy ich práv a povinností k ich maloletému synovi R. nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámili v marci 1994 a po polročnej známosti uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn R.. Už od začiatku bolo manželstvo problémové. Odporca sa často zdržiava mimo spoločnej domácnosti v spoločnosti svojich priateľov, s ktorými utráca aj väčšinu svojho príjmu, pokiaľ nejaký má. Pod vplyvom alkoholu máva agresívne správanie. Nezhody sú v domácnosti účastníkov takmer denne. Pre rozdielnosť pováh a odporcovu mentálnu nezrelosť nevedia manželia nájsť spoločnú reč, majú rozdielne názory na manželstvo, čo má za následok citové ochladenie. Navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že manželstvo vyhovuje odporcovi len z dôvodu, že má kde bývať a má kto zaňho platiť účty. So zreteľom na maloletého syna mala navrhovateľka záujem udržať manželstvo až do jeho dospelosti za predpokladu, že odporca zmení svoje správanie. Viackrát sľuboval, že sa to už nebude opakovať, no k zmene došlo vždy len na krátke obdobie. Navrhovateľkine city k nemu ochladli už dávno a ako manželia sa spolu nestýkajú už od začiatku roka.
Odporcovi bol návrh na rozvod doručený dňa 01.07.2011 a k tomuto sa písomne nevyjadril. Pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ale nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku a ani s výškou výživného. Súhlasil by so sumou 50,- eur.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu a rozhodol rozsudkom č. k. 5C/84/2011 - 29 dňa 09.08.2011 tak, že manželstvo rozviedol a maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. Odporca podal proti rozsudku odvolanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/207/2011-45 zo dňa 22.11.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa odňal odporcovi možnosť konať pred súdom.
Súd prvého stupňa po zrušení rozsudku vo veci znovu nariadil pojednávanie, na ktoré sa odporca znovu nedostavil. Navrhovateľka však na pojednávaní predložila súdu prehlásenie odporcu, v ktorom sa odporca vyjadril, že s rozvodom súhlasí a na pojednávaní sa nechce zúčastniť a preberať súkromné veci účastníkov na verejnosti. Svoju neúčasť na pojednávaní odporca zároveň ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Nesúhlasil však s tým, čo o ňom napísala navrhovateľka, aký je. Súd akceptoval ospravedlnenie odporcu a aj jeho žiadosť, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu, pričom jeho stanovisko k návrhu na rozvod manželstva považoval za postačujúce.
Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä sobášneho listu, oznámenia o narodení mal. R., potvrdenia o návšteve strednej školy, potvrdení o príjme, mzdového listu odporcu za rok 2011, potvrdení o poberaní prídavku na dieťa a správ kolízneho opatrovníka a vypočul navrhovateľku a kolízneho opatrovníka.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na rozvode trvá, vylučuje možnosť zmierenia sa s odporcom, nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia a k odporcovi absolútne nič necíti. Odporca je nezrelá osobnosť. Manželstvo bolo od začiatku problémové. Dochádzalo medzi nimi ku konfliktom. Zo začiatku ju pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal a to aj v čase, keď bola tehotná. Neskôr už nie, no fyzické útoky sa zmenili na psychické. Psychické útoky sa prejavovali tak, že sa vyhrážal, čo spraví navrhovateľke, deťom a čo predá, keď mu navrhovateľka nedá peniaze. Odporca sa nikdy nevedel postarať o rodinu, má dlhy, ktoré za neho platí navrhovateľka alebo jeho rodinní príslušníci. Väčšinou nikde nepracuje. Pokiaľ pracoval, tak pracoval ako vodič, no z práce chodieval pod vplyvom alkoholu a býval agresívny. Pokiaľ ide o prácu odporcu, tak odporca dostáva peniaze z práce raz za tri mesiace, pretože keď dostane peniaze, tak dva mesiace je doma, pričom druhý mesiac sú už bez príjmu, nemajú na zaplatenie účtov, tak vtedy ide odporca pracovať zas iba do najbližšej výplaty. Posledné výplaty od svojich zamestnávateľov väčšinou ani nedostal, pretože od nich bezdôvodne odišiel a stalo sa, že nechal kamión odstavený v zahraničí. Odporca má celkovo detinské správanie a keď mu navrhovateľka v niečom nevyhovie, napr. mu nechce dať peniaze alebo ísť s ním niekam, tak sa vyhráža, že sa obesí, že sa zabije, potom sa vyhráža, že zabije ju a napokon dieťa. Vždy to má takúto postupnosť. Účastníci žijú v spoločnej domácnosti, no nehospodária spolu, keďže odporca je stále bez peňazí. Dostáva invalidný dôchodok 100,- eur, ktoré hneď minie väčšinou na benzín a cigarety. Od začiatku roku 2011 spolu intímne nežijú, no inú známosť nemá ani navrhovateľka, ani odporca. Syn má problémy s učením asi od mája roku 2011, konkrétne s dochádzkou do školy z dôvodu, že medzi navrhovateľkou a odporcom sa začali stupňovať nezhody a hádky. Na polroka na vysvedčení mal dve trojky a na konci roka už dve štvorky. Navrhovateľka žiadala syna R. zveriť na čas po rozvode do svojej starostlivosti a styk otca s ním neupraviť, pretože je to v súčasnosti bezpredmetné, keďže stále žijú v spoločnej domácnosti. Výživné žiadala 100,- eur. Uviedla, že jej mesačný príjem je 350,- eur a výdavky mesačne na nájom 189,- eur, elektriku 33,- eur, poplatok za TV 5,- eur, poistku synovi asi 7,89 eur a vždy majú nejakú splátku nejakej pôžičky. Navrhovateľka dochádza do práce a syn do školy, s čím má navrhovateľka výdavky na cestovné 35,- eur. Syn nosí okuliare a strojček na zuby, s čím sú spojené výdavky na zdravotnú starostlivosť. V rámci školy mu platila lyžiarsky výcvik zhruba 200,- eur. Pokiaľ môže, chodí každý rok. Z času na čas, asi raz za dva mesiace mu babka dobije kredit na telefón, pretože navrhovateľka na to nemá. Okrem toho navrhovateľka spláca motorku odporcu, ktorá je už odhlásená, pretože ju rozbil. Mesačne platí internet 16,- eur a 18,- eur si
platí životnú poistku a štvrťročne poistku na auto. Odporca synovi nekupuje nič, ani darčeky pri príležitosti sviatkov. Dal mu jedenkrát krátke nohavice, ktoré doniesol z Ruska pôvodne sebe a vtedy mu aj dobil kredit, no bolo to preto, že navrhovateľka mu povedala, že si podáva návrh na rozvod a odporca tým chcel získať syna na svoju stranu, následne na čo by navrhovateľka návrh nepodala.
Na pojednávaní po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľka uviedla, že manželské spolužitie s odporcom sa nepokúšali obnoviť, absolútne nemá o to záujem. Pokiaľ ide o mal. R., odporca s jeho zverením nesúhlasí, o styku s ním sa nebavili, odporca sa nestýka ani s deťmi z predchádzajúceho manželstva. Čo sa týka výživného, povedal, že jej nedá na neho ani cent. Odporca sa zamestnal od októbra 2011 u Kolena, resp. zamestnal sa aj predtým u troch zamestnávateľov, no u každého vydržal asi týždeň. Oficiálne má odporca minimálnu mzdu, no robila mu vyúčtovanie a za november dostal asi 800,- eur a za december asi 1 200,- eur. Väčšina z toho sú diéty. Čo sa týka pomerov navrhovateľky, tieto sa od posledného pojednávania zmenili iba v tom, že sa jej zvýšilo nájomné zo 180,- eur na 215,- eur a cestovné o 15,- eur až 20,- eur mesačne, keď ráta cestovné pre ňu aj pre syna. Odporca 30.10.2011 kúpil synovi helikoptéru za 75,- eur a v ten deň spravil aj nákup do domácnosti asi za 20,- eur. V decembri na domácnosť neprispel, ani na syna, nič mu nekúpil na Vianoce a povedal, že to mal tú helikoptéru. V januári urobil jeden nákup do domácnosti asi za 20,- eur a prispel na domácnosť vo výške 100,- eur. Inak na syna, ani na domácnosť neprispel ničím. Asi trikrát mu navrhovateľka vybrala z účtu dôchodok po 106,- eur, z ktorého však uhradila splátky za jeho motorku, ktoré sú vo výške 70,- eur mesačne a v decembri z toho uhradila zákonnú poistku za auto.
Kolízna opatrovníčka maloletého R. na pojednávaní uviedla, že v prípade rozvodu manželstva odporúča zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na výživu s ohľadom na opodstatnené potreby dieťaťa. Styk upraviť nežiadala z dôvodu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Maloletý R. bol na psychologickej konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb, kde sa vyjadril, že v prípade rozvodu manželstva chce zostať so svojou matkou.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to syn R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnosti žiakom X. ročníka G.. Manželia žijú v spoločnej domácnosti, a to v prenajatom, dvojizbovom byte. Navrhovateľka nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, toto vylučuje a k odporcovi absolútne nič necíti. Odporca s rozvodom súhlasil, podrobnejšie sa vo veci nevyjadril.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Vzhľadom na to, že manželia už viac ako rok spolu intímne nežijú, prevládajú medzi nimi hádky a konflikty, navrhovateľka k odporcovi nič necíti, vylúčila ďalšie spolužitie s odporcom v manželskom zväzku, v odporcovi vidí len príťaž a odporca s rozvodom súhlasil, dospel súd k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia najmä z dôvodu nemenného postoja navrhovateľky, z ktorého je obnovenie manželského spolužitia vylúčené. Odvolací súd vo vyššie uvedenom uznesení vyslovil názor, že odporca má byť v konaní vypočutý, pričom týmto názorom je súd prvého stupňa viazaný, no od rozhodnutia odvolacieho súdu sa podstatne zmenili okolnosti v tom, že odporca zmenil svoje stanovisko, súhlasí s rozvodom a rešpektuje vôľu navrhovateľky rozviesť sa. Okrem toho sa odporca odmietol vyjadrovať o svojom súkromí na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žiadne kroky k obnove manželského spolužitia účastníci nevykonali a za danej situácie a za súčasného kategorického vylúčenia zmierenia sa manželov zo strany navrhovateľky je aj odstránenie príčin rozvratu manželstva nemožné. Na základe uvedeného súd v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí predovšetkým v rozdielnosti pováh a náhľadu na život oboch manželova v spôsobe ich života. Násilné správanie a týranie navrhovateľky zo strany odporcu a ani jednoznačná príčina rozvratu manželstva na strane odporcu z vykonaných dôkazov preukázaná nebola. Podľa názoru súdu rozvod nebude ani v rozpore so záujmami mal. R., pretože tento bude mať možnosť po usporiadaní vzťahu jeho rodičov možnosť sústrediť sa na školu a nebude vystavovaný stresu v dôsledku hádok a konfliktov rodičov.
V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril súd maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Syn účastníkov má 16 rokov a vzhľadom na vek zrejme vie posúdiť, čo je preňho vhodné. Pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadril, že chce zostať s matkou, a preto súd v prvom rade rešpektoval jeho názor a vychádzal v otázke zverenia z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Styk otca s maloletým R. súd neupravil. Matka úpravu styku najskôr požadovala, no vzhľadom k tomu, že stále žijú s odporcom v jednej domácnosti, žiadala styk otca so synom neupraviť. Rovnako tak žiadal aj kolízny opatrovník a odporca styk konkrétne upraviť nežiadal.
Výšku vyživovacej povinnosti na maloletého R. určil súd otcovi vo výške 100,- eur mesačne. Pri jej určení vychádzal súd zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Matka maloletého pracuje ako predajca nábytku a podľa potvrdenia jej zamestnávateľa je jej priemerný čistý mesačný príjem 305,- eur a poberá prídavok na dieťa v sume 22,01 eur mesačne. Mesačne platí nájomné, elektriku, poplatky za rozhlas a televíziu, poistenie sebe a synovi, cestovné do práce, mobil a internet. Uvedenými výdavkami je vyčerpaný takmer celý príjem navrhovateľky. Otec maloletého je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 110,- eur a poberateľom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 30,96 eur mesačne. Pracuje ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave. Pracoval na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Pavla Kolena od 19.06.2010 do 31.01.2011 a jeho odmena bola v priemere 100,- eur mesačne. V čase od 22.08.2011 do 07.09.2011 (17 dní) pracoval v spoločnosti AVAKS, s.r.o. a jeho čistá mzda za ten čas bola vo výške 185,19 eur. Od 17.10.2011 odporca znovu pracuje u zamestnávateľa Pavla Kolena a jeho odmena u tohto zamestnávateľa bola v priemere 123,- eur mesačne. Z uvedených zistení dospel súd k záveru, že matkou požadované výživné 100,- eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, keď jeho príjem z dávok a zo zamestnania je mesačne viac ako 260,- eur, pričom podstatnú časť nákladov na spoločnú domácnosť a na uspokojovanie odôvodnených potrieb doposiaľ znáša navrhovateľka. Odporca žiadne svoje odôvodnené výdavky nedeklaroval a ani nepreukázal a k navrhovanej výške výživného sa vo svojom prehlásení nevyjadril. Počas samotného konania o rozvod manželstva došlo k zmene pomerov, keď odporca sa zamestnal a má okrem dávok aj pravidelný príjem zo zamestnania, pričom navrhovateľke sa zvýšili výdavky na základné životné potreby a rovnako tak sa zvýšili výdavky na uspokojovanie potrieb mal. R.. Určená suma výživného zodpovedá potrebám 16-ročného R., ktorého potreby spočívajú predovšetkým v stravovaní, odievaní, zvýšenej zdravotnej starostlivosti v dôsledku potreby nosenia okuliarov a strojčeka na zuby, ako aj v jeho športovom vyžití.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.