Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_42CoE-182-2011.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoE/182/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 7 , IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova č. 7 proti povinnému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R. R., D. č. XXXX/XX o vymoženie pohľadávky v sume 862,51 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, so sídlom Exekútorského úradu v Kynceľovej č. 77 pod spisovou značkou EX 1915/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2158/2010-11 zo dňa 16.12.2010, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2158/2010-11 zo dňa 16.12.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 2Er/2158/2010-22 zo dňa 14.02.2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor predložil dňa 10.12.2010 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok JUDr. Evy Fajtlovej, rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 pod spis. značkou KRS/415/2010, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 862,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 815,59 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie v sume 47,40 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 116,80 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Z predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že dňa 22.08.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXX,XX XXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 682,80 Eur a povinný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v sume 42,62 Eur po dobu 24 mesiacov s tým, že ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 51,5 %. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v bode V.-13 ktorých sa účastníci konania dohodli na spôsobe riešenia sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 14. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu, ktoré bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zároveň sa dohodli, že tým nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky. Nakoľko povinný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere
a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu V.-13 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru na rozhodcovskom súde žalobu.
Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným vychádzal z obsahu zmluvy vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru a s poukazom na ustanovenie 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“) hodnotil tento vzťah podľa povahy zmluvných strán ako spotrebiteľský bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o aplikácií Obchodného zákonníka, ktorá nie je prekážkou pre aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na predmetný právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým tie, ktoré sú obsahom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má ex offo posudzovať nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Okresný súd skúmal rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, prijal záver o nekalej povahe rozhodcovskej doložky v zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, keďže podľa písm. r) citovaného ustanovenia kritérium neprijateľnosti spĺňajú aj ustanovenia zmluvy, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň vyslovil, že spotrebiteľ nie je viazaný povinnosťou namietať jej nekalý charakter či už z dôvodu, že nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo, keďže nekalosť zmluvnej podmienky je v zmysle § 53 ods. 5 sankcionovaná jej absolútnou neplatnosťou, ktorej sa nie je potrebné dovolávať.
Súd v danom prípade nemal pochybnosť o rozpore ustanovenia bodu V.-13 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným so znením § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, koncipovaným oprávneným ako veriteľom z úverového vzťahu tak, že jeho praktickým dôsledkom je odopretie možnosti spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vo veci bolo vydané pre súdneho exekútora poverenie. V odvolaní namietal, že argumentácia súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, ktorou súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, je účelová a považoval ju za rozpornú so zákonom. Uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi oprávneným a povinným nenapĺňa text zákonného ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Má za to, že rozhodcovská doložka zodpovedá zákonnému textu a požiadavkám zákona, aby práva spotrebiteľa boli riadne chránené. Právo účastníkov domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde nie je v rozhodcovskej doložke vylúčené a naopak rozhodcovská doložka právomoc všeobecných súdov priamo uvádza. Rozhodcovskú doložku tak nie je možné posúdiť ako zákon obchádzajúce ustanovenie. Pripustenie výkladu súdu prvého stupňa by poprelo priamo ustanovenia Občianskeho zákonníka a zásadným spôsobom by zasiahlo do právnej istoty subjektov práva. Namietal, že pripustením takéhoto výkladu by došlo de facto k vylúčeniu akejkoľvek možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach
pred rozhodcovským súdom, pričom takýto cieľ zákonodarca nesledoval a táto možnosť nie je vylúčená ani európskou právnou úpravou.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 2Er/2158/2010-22 zo dňa 14.02.2011, ktorým súd v zmysle ust. § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) opravil zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia, spočívajúcu v nesprávne uvedenom znení bodu V.-13 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Proti opravnému uzneseniu sa účastníci konania neodvolali.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 22.08.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorých sa pod bodom V.-13 zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o platnosť a výklad zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 14. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu, ktoré sa v zmysle citovaného bodu všeobecných podmienok úveru považovalo za konečné, záväzné a vykonateľné. Zároveň sa dohodli, že právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky nie je dotknuté.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle citovaného ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenú súčasť preskúmavania exekučného titulu predstavuje zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už ako osobitná zmluva alebo vo forme rozhodcovskej doložky podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky tak pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, preto nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode V.-13 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní, ako to uviedol aj okresný súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa zaručenej predovšetkým ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Pokiaľ okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Čo sa týka zvyšnej časti odôvodnenia okresného súdu, odvolací súd sa ním nezaoberal, pretože to nie je podstatné pre jeho rozhodnutie.
Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 2Er/2158/2010-22 zo dňa 14.02.2011 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.