Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/84/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: R. V., Q. U. XXX, zastúpený advokátom : JUDr. Eugen Kostovčík, J. XX, V., proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava ( do 31.12.2011 Daňové riaditeľstvo SR ), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: I/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16.9.2009, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal proti pôvodne označenému žalovanému Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. I/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16.9.2009, pričom toto rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

V žalobe žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 165.620,50 eur, pričom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladov od R. Y. za nákup investičného zlata. Dodanie investičného zlata je v zmysle od dane oslobodené, daň sa neuplatňuje. Dodávateľovi investičného zlata R. Y. daňová povinnosť nevznikla a žalobca, ako odberateľ investičného zlata, od R. Y. si neoprávnene odpočítal daň, čím porušil ustanovenie nadväzne na ustanovenie Zákona o DPH.

Žalobca poukázal na to, že v odvolaní proti druhostupňovému rozhodnutiu namietal, že investičné zlato podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a/ musí mať nielen požadovanú rýdzosť a formu prútu alebo tehly ale aj hmotnosti, ktoré akceptuje trh drahých kovov. Napriek tomu, že podľa Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 trh akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 1 kg, v skutočnosti trh s drahými kovmi zlaté tehly o hmotnosti 1

kg neakceptuje (Smernica Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov pre dodávku kvalitných zlatých a strieborných tehál). Žalobca ďalej poukázal v odvolaní na skutočnosť, že ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona o DPH nebolo novelami zákona menené a daňové úrady pri kontrolách nenamietali predaj investičného zlata s daňou a odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata. K zmene výkladu ustanovenia § 67 zákona došlo bez akejkoľvek zmeny zákona len v dôsledku podstatnej zmeny výkladu zákona (pravidiel) a

názoru daňových orgánov na jeho aplikáciu vydaním pracovnej pomôcky Daňového riaditeľstva SR č.14/03/2008, čo je nezlúčiteľné s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty. Žalobca ďalej namietal, že podľa Smernice rady 98/80/ES, ktorou bol zavedený osobitný systém pre investičné zlato obchodovanie so zlatom určeným na ďalšie spracovanie, bez ohľadu na to, že spĺňa podmienky uvedené v zákona, DPH nie je

možné považovať za dodanie investičného zlata. Výklad pojmu „investičné zlato" podľa

daňových orgánov znemožňuje možnosť voľby zdanenia podľa Smerníc EÚ určeného na

iné ako investičné účely a v zásade opomína, že v osobitnom systéme pre investičné zlato ide

len o výnimku zo všeobecnej zásady, teda zo zásady, že transakcie so zlatom určeným na

priemyselný účel zdaneniu podliehajú. Zákon o DPH, a ani o účtovníctve neobsahujú ani základné, nie to prísnejšie povinnosti o vedení účtovných záznamov o všetkých transakciách s investičným zlatom pre obchodníkov s investičným zlatom, ktoré predpokladá článok 356 bod 1 Smernice 2006/112/ES.

Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, je v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na SR. Je potrebné interpretovať v danom zmysle aj ustanovenie 67 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. V zápisnici zo dňa 21.5.2008 č. 655/320/8105/2008- Kri žalobca uviedol, že predával zlato vo forme tehlových zliatkov - tehál. Aj napriek tomu, že podľa Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 trh formálne akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 1 kg, reálne trh s drahými kovmi zlaté tehly o hmotnosti 1 kg neakceptuje. Okrem toho, v špecifikácii sú uvedené ďalšie požiadavky na odlievanie, tvar, vzhľad, úkos, atď., ktoré musí spĺňať tehla s požadovanou hmotnosťou. V sa neuvádza, že ide o hmotnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, ale sa výslovne uvádza, že musí ísť o hmotnosti, ktoré akceptuje trh drahých kovov. Zlaté tehly, ktoré nakupoval žalobca, nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov, a teda nejednalo sa o nákup investičného zlata podľa

Žalobca začal nakupovať a predávať zlato vo februári 2007 a už v tomto mesiaci konzultoval daňový režim a správnosť nákupu a predaj s Ing. U., vedúcou oddelenia kontroly Daňového úradu Kysucké Nové Mesto. Zlato nakupoval, ako každý iný subjekt v SR s daňou, uplatňoval si odpočítanie dane a keďže tovar dodával do iného členského štátu (ČR), vznikali mu nadmerné odpočty. Správca dane nadmerné odpočty za február, marec, apríl a jún 2007 bez kontroly vrátil v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru žalobcu, v rámci súdneho konania vyvstáva potreba, aby žalovaný jednoznačne zodpovedal otázku, prečo daňové úrady až do vydania pracovnej pomôcky Daňového riaditeľstva SR č. 14/03/2008 napriek osobitnej úprave uplatňovania dane pri investičnom zlate v ustanovení nenamietali predaj zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata podľa Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. z 18.9.2008. Ďalej poukázal na to, že náhla a neočakávaná zmena výkladu ustanovenia bez akejkoľvek jeho legislatívnej zmeny je nezlučiteľná s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty a s ním spojená zrozumiteľnosť právnych noriem a predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní. Postupom správcu dane a žalovaného boli negované všetky uvedené prvky právnej istoty, na ktoré čoraz častejšie vo svojej rozhodovacej činnosti poukazujú súdy Slovenskej republiky i najmä Ústavný súd SR.

Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu ohľadom aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie vysporiadal tým, že poukazuje na podmienky ich aplikácie v právnom poriadku Slovenskej republiky a smerodajná je pre neho úprava v § 67 Zákona o DPH. Smernice ES sú pre členské štáty záväzné, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. V osobitnom systéme pre investičné zlato podľa smerníc ES ide o výnimku zo všeobecnej

zásady, podľa ktorej obchodné transakcie s „investičným zlatom" určeným na priemyselné účely, ktorých obsahom je aj veľkoobchod s takýmto zlatom v zásade zdaneniu podliehajú. Ďalej poukázal na to, že za určitých okolností môže i právny predpis vylúčiť doslovný výklad textu zákona a týmto spôsobom interpretovať a realizovať skutočný obsah a význam právnej normy. Jednostranný a zúžený výklad právnej úpravy, popri jej závažných legislatívnych nedostatkoch, je v zásade v rozpore so zámermi Smerníc ES, pretože v podstate vylučuje deklarovanú možnosť voľby zdanenia zlata určeného na priemyselné účely, ktorých obsahom je aj veľkoobchod s takýmto zlatom. Na základe uvedeného aj pri interpretácii ustanovenia je nutné odchýliť sa od textu na prvý pohľad jednoznačného a namiesto doslovného výkladu zvoliť výklad konformný so zreteľom na účel a zmysel zákona vyplývajúci z právne relevantných princípov a zámerov smerníc ES.

Žalovaný správny orgán, pôvodne označený ako Daňové riaditeľstvo SR, sa k žalobe písomne vyjadril písomne podaním zo dňa 19.3.2010. Zmena v označení žalovaného na Finančné riaditeľstvo SR vyplýva priamo zo s účinnosťou od 1.1.2012 je orgánom štátnej správy v oblasti daní Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave. Daňové riaditeľstvo SR, resp. žalovaný správny orgán, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH, ktoré je zo strany žalobcu namietané, bola skutočnosť, že z faktúr vyhotovených C. Y. pre R. V. nevzniklo právo na odpočítanie dane z dôvodu, že v zmysle Zákona o DPH išlo o dodanie, ktoré je oslobodené od dane. Ak platiteľ dane pri oslobodenom zdaniteľnom plnení uplatní na faktúre DPH, je povinný túto daň odviesť podľa Zákona o DPH. Teda v takomto prípade nedochádza u dodávateľa k vzniku daňovej povinnosti podľa ods. l zákona o DPH z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, čo by následne umožnilo odpočítanie tejto dane podľa ods. l u odberateľa. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dodávateľ C. Y. sa mohol rozhodnúť pre zdanenie, poukázal na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do Poukázal na článok 344 smernice a tiež na článok 346 smernice. Možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie upravujú články 348 a 349 smernice - ustanovenie , podľa ktorých členské štáty priznávajú zdaniteľným osobám, ktoré vyrábajú investičné zlato alebo pretvárajú zlato na investičné zlato, právo rozhodnúť sa, že budú zdaňovať dodanie investičného zlata inej zdaniteľnej osobe, ktoré by inak bolo oslobodené od dane. Členské štáty môžu priznať zdaniteľným osobám, ktoré v rámci svojej ekonomickej činnosti bežne dodávajú zlato na priemyselné účely, právo rozhodnúť sa, že budú zdaňovať dodanie zlatých prútov alebo tehál inej zdaniteľnej osobe. V danom prípade C. Y. nemohol postupovať podľa týchto článkov, ktoré upravujú možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie, pretože nepreukázal dodanie predmetného zlata na priemyselný účel, resp. nepreukázal, že vyrobil investičné zlato, alebo pretvoril zlato na investičné zlato, takýto predmet nemá podľa živnostenského oprávnenia ani C. Y., ani žalobca. Bolo preukázané, že išlo o obchodovanie s touto komoditou, ktorá bola kúpená za účelom predaja v nezmenenom stave. Definícia investičné zlata je jednoznačná a nie je pri nej rozhodujúci účel použitia tohto zlata. Účel použitia sa skúma až následne pri uplatnení daňového režimu (zdanenia, oslobodenia), keď platiteľ sa môže rozhodnúť, ak toto zlato pretvorí, alebo vyrobí (preukáže tak tým priemyselné použitie), uplatniť na dodanie zlata DPH alebo oslobodenie od dane. Z hľadiska DPH faktúrou platiteľ preukazuje skutkový stav, keď je viazaný pri vyhotovovaní faktúry za každé dodanie vyhotoviť faktúru so všetkými náležitosťami v zmysle Zákona o DPH. Podľa písm. f/ tohto ustanovenia k týmto náležitostiam patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru. Faktúru vyhotovuje platiteľ na základe zmluvného dojednania, ktoré v danom prípade daňové orgány nespochybňujú a v plnom rozsahu rešpektujú tak, ako je uvedené na faktúrach. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj žalobca, keď v zápisnici z ústneho pojednávania č. /Kri zo dňa 21.5.2008 okrem iného uviedol, že faktúry boli vyhotovené až keď si röntgenovými skúškami odberatelia overili rýdzosť zlata, zlato malo formu tehál. V žalobe poukázal na to v nadväznosti na Nariadenie Rady ES č. 1777/2005 a jeho prílohu č. II, že zlaté tehly, ktoré žalobca nakupoval, nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov, a teda sa nejednalo o nákup investičného zlata. Ďalej poukázal na výklad pojmu investičné zlato podľa Smernice Rady 2006/112/ES. Žalovaný uviedol, že ustanovenie zákona o DPH sa uplatňuje tak, že platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato, alebo pretvára zlato na investičné zlato, sa pri dodaní investičného zlata inému platiteľovi dane môže rozhodnúť investičné zlato, ktoré vyrobil, alebo pretvoril, zdaniť (namiesto oslobodenia od dane). Oslobodenie od dane podľa zákona o DPH sa vzťahuje na všetkých platiteľov dane, ktorí nakupujú a dodávajú investičné zlato. Zákon o DPH jednoznačne definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Investičným zlatom je zlato, ktoré je vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má

rýdzosť 995 tisícin a viac. Hmotnosť akceptovanú na trhu s drahými kovmi definuje článok 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hmotnosti akceptované na trhu s drahými kovmi pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. II cit. nariadenia. V prílohe II cit. nariadenia je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na trhu s drahými kovmi a tieto „váhy", resp. hmotnosti a jednotky musí každý členský štát akceptovať ako „investičné zlato". Pri jednotke „Kg" je obchodovateľná hmotnosť 12,5 a 1, pri jednotke „Gram" je to: 500; 250;100; 50; 20; 10;5; 2,5 a 2. V predmetných prípadoch dodávateľských faktúr je uvedené celkové množstvo dodaného tovaru, Au s obsahom 999/1000, rozmery tehál nie sú uvedené. Pri preverovaní obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľom C. Y., ako aj medzi C. Y. a jeho dodávateľmi (G.G.T. Slovakia s.r.o., M&K Global s.r.o., ALEXANDRA, s.r.o.) ani jedna z týchto spoločností nebola výrobcom zlata, ani konečným používateľom zlata ako polotovaru na výrobu výrobkov. Nebolo spochybnené, že išlo o zlato vo forme tehál a rýdzosť zlata bola 999/100, t.j. že sa jednalo o investičné zlato. Podľa žalovaného, je bezpredmetné poukazovanie na interné dokumenty daňovej správy a tiež argumentácia týkajúca sa vykonaných daňových kontrol u iných daňových subjektov, pri ktorých nebolo namietané odpočítanie dane z nákupu zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata. Rovnako nemá vplyv na predmet sporu poukazovanie na skutočnosť, že v inom zdaňovacom období, ako v predmetnej veci, správca dane bez vykonania daňovej kontroly vrátil žalobcovi deklarovaný nadmerný odpočet, ktorý vznikol z titulu nákupu a predaja zlata. Je na rozhodnutí správcu dane, ktorý deklarovaný nadmerný odpočet bude kontrolovať pred jeho vrátením.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného od 1.1.2012, tento zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR (ďalej len Finančné riaditeľstvo), Kriminálneho úradu finančnej správy a Kompetenčného centra finančných operácii.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného od 1.1.2012, Finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť na celom území SR. Sídlom Finančného riaditeľstva je Bratislava.

Podľa vety prvej o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR podľa predpisov účinných do 31.12.2011 sú Finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva konanie začaté Daňovým riaditeľstvom SR a Colným riaditeľstvom SR podľa predpisov účinných do 31.12.2011 a právoplatne neukončené pred 1.1.2012 a daňovú kontrolu začatú Daňovým riaditeľstvom SR a Colným riaditeľstvom SR podľa predpisov účinných do 31.12.2011 a neukončenú pred 1.1.2012, dokončí Finančné riaditeľstvo podľa tohto zákona.

Podľa práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov prechádzajú od 1.1.2012 z Daňového riaditeľstva SR a Colného riaditeľstva SR na Finančné riaditeľstvo.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V zmysle citovaných ustanovení žalovaným - rozpočtová organizácia, ktorá je v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov právnickou osobou, v priebehu konania účinnosťou o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva zanikla, pričom jeho právnym nástupcom je Finančné riaditeľstvo SR, rovnako

rozpočtová organizácia, teda právnická osoba s procesnou subjektivitou. Na základe uvedeného v záhlaví tohto rozsudku krajský súd už uviedol žalovaného ako Finančné riaditeľstvo SR.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. zo dňa 29.6.2010 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. z dôvodu, že v tomto konaní išlo o vec, ktorá skutkovo a právne súvisí s prejednávanou vecou. V konaní sa preskúmavalo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bol znížený nadmerný odpočet DPH pri dodaní investičného zlata a odlišnosť spočívala len v tom, že sa vec týkala iného zdaňovacieho obdobia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2010.

Z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. SR zo dňa 24.3.2011 súd zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 1.12.2010, ktorým rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. I/228/8291-50999/2009/993168-R zo dňa 7.5.2009, zmenil tak, že žaloba bola zamietnutá. V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol pri poukaze na ustanovenie , že investičné zlato musí spĺňať tri zákonné náležitosti, ktorými sú forma (tehla alebo prút), rýdzosť (995/1000 a viac) a hmotnosť akceptovaná trhom. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale o formu a hmotnosť. Bolo nesporné, že forma zlata bola z vykonaného dokazovania ustálená ako zlato v tehlách o hmotnosti 1000 gramov a 100 gramov a zodpovedá zákonom požadovanej forme tvaru investičného zlata ako tehla. Z dodávateľských faktúr vyplynulo, že tu nebol uvedený počet kusov, tento však bol preukázateľne zistený z dodávateľských faktúr od spoločnosti I.P.C, s.r.o. kde bol uvedený počet dodaných kusov tehál, vrátane ich hmotnosti pri jednotlivých kusoch tehál. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané zlato je možné považovať za investičné zlato, keďže išlo o zlato vo forme tehál s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 a o hmotnosti 100 gramov a 1000 gramov. Preto bolo správne zistené, že išlo o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa Zároveň Najvyšší súd SR, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou, ktorá sa týkala zmeny výkladu ust. zákona o DPH správcom dane, pričom k tejto zmene výkladu nedošlo v dôsledku náhlej zmeny zákona, ale bez akejkoľvek zmeny zákona len v dôsledku podstatnej zmeny názoru daňových orgánov, na jeho aplikáciu, a že takýto postup je nezlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného , ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj princíp právnej istoty, tak Najvyšší súd SR dal do pozornosti tú skutočnosť, že výklad zákona môže podať len súd. Úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti, a nie robiť výklad zákona.

Žalobca podaním, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Žiline dňa 19.4.2011, označené ako Doplnenie stanoviska žalobcu, poukázal na to, že Daňový úrad Kysucké Nové Mesto rozhodnutím č. /Dudo z 10.7.2008 znížil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 165.620,60 eur v daňovom priznaní na sumu 103,54 eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. I/228/239-884/2009/993168-rz 13.1.2009zrušil uvedené prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Kysucké Nové Mesto vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu a vyhotovil protokol o opakovanej daňovej kontrole č. /Kri z 20.4.2009. Na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Kysucké Nové Mesto podľa dodatočný platobný výmer č. /Dudo z 12.5.2009, ktorým znížil nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 165.620,60 eur na sumu 103,54 eur. Žalobca namietal, že v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo, že ide o nulitný právny úkon, ktorý zdôvodnil nasledovne: poukázal na SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ďalej na ustanovenie a tiež na ustanovenie , z ktorého vyplynul záver, že opakovanú daňovú kontrolu možno vykonať vtedy, ak správca dane ukončí daňovú kontrolu podľa ustanovenia Z ustanovenia vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane sa začína vyrubovacie konanie (). Keďže na ukončenie daňovej kontroly nadväzuje vyrubovacie konanie, opakovanú daňovú kontrolu možno

začať až po právoplatnom vyrubení dane alebo rozdielu dane z daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/239-884/2009/993168-r zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo. Dôsledkom zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia je to, že po daňovej kontrole nedošlo k právoplatnému vyrubeniu dane správcom dane. Daňový úrad Kysucké Nové Mesto nemohol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č.

vydať dodatočný platobný výmer č. /Dudo, pretože postup

podľa tohto ustanovenia zákona je podmienený daňou vyrubenou správcom dane po daňovej

kontrole. Vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole oproti daňovému priznaniu,

ako to uvádza správca dane, je v priamom rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b/

bod 1 Poukázal na to, že účinný právny poriadok nedefinuje pojem nulitný právny úkon ( je účinný až od 1.1.2012). Právna veda a najmä judikatúra slovenských a českých súdov však v množstve rozhodnutí kvalifikovala nulitný právny úkon. Z judikatúry vyplýva, že nulitu právneho úkonu zakladá aj nedostatok právneho pokladu pre rozhodnutie správneho orgánu (rozhodnutie NS ČR č. -33). V dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Kysucké Nové Mesto ide o nulitné rozhodnutie, ktoré nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Na nulitu právneho úkonu mal z úradnej povinnosti prihliadnuť aj žalovaný, aj keď

ju žalobca v odvolaní nenamietal. Žalovaný sa nulitou dodatočného platobného výmeru nezaoberal. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR nezákonné. Ďalej uviedol, že v poukázaní na porušenie postupu podľa po lehote na podanie žaloby sa nemôže jednať o rozšírenie žaloby, pretože ide o vadu konania, na ktorú z úradnej povinnosti má prihliadnuť aj súde. V danom prípade je problém porušenia postupu podľa správcom dane previazaný s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že z uvedených dôvodov sú splnené podmienky pre zrušenie

rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie

veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, okrem dôvodov uvedených

v žalobe aj podľa a

Žalovaný sa písomne vyjadril k doplnenému stanovisku žalobcu podaním zo dňa 16.4.2011, v ktorom uvádza, že v doplnení stanoviska uvádza žalobca novú námietku, ktorá nebola uvedená v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, ani v žalobnej námietke, podanej na Krajský súd v Žiline, vzhľadom k tomu žalovaný navrhuje k námietke neprihliadať.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. -92 zo dňa 20.7.2011 návrh žalobcu zo dňa 20.6.2011, doručený Krajskému súdu v Žiline dňa 23.6.2011, na prerušenie konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2011. Žalobca žiadal prerušiť konanie z dôvodu toho, že bola z jeho strany podaná sťažnosť pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.3.2011.

Žalobca písomným podaním, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 20.1.2012, podal návrh na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa Medzinárodnej zmluvy (v prípade, ak Krajský súd v Žiline mieni žalobu zamietnuť). Uviedol, že proti predmetnému rozsudku bola podaná Ústavnému súdu SR sťažnosť proti porušeniu základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa SR. Ústavný súd SR uznesením č. -21 zo dňa 7.9.2011 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal tiež na to, že proti predmetnému uzneseniu Ústavného súdu bude podaná sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 45 - 47 Rokovacieho poriadku súdu. Poukázal na to, že ponecháva na

zvážení Krajského súdu Žilina, či za daných okolností predstavuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č. právne relevantný a morálny podklad k zachovaniu konzistentnosti rozhodovania v skutkovo a právne obdobných veciach. Poukázal na čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej Súdny dvor EÚ má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentov únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Podanie žiadosti Súdnemu dvoru EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy žalobca odôvodňuje tým, že Najvyšší súd SR napriek povinnosti dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou podľa ustanovenia prijal v skutkovo a právne zhodných alebo podobných prípadoch diametrálne odlišné rozhodnutia. Konkrétne sa jedná o rozsudok Najvyššieho súdu SR č. z 9.11.2010. Z týchto rozsudkov Najvyššieho súdu SR ako súdu posledného stupňa je zrejmé, že tento súd má sám pochybnosti, týkajúce sa správneho výkladu komunitárneho práva. Za uvedených okolností sa výklad komunitárneho práva Súdnym dvorom EÚ javí ako nevyhnutný, pretože otázka výkladu komunitárneho práva v konaní pred všeobecnými súdmi je pre riešenie daného prípadu zásadná. Ďalším dôvodom pre podanie žiadosti je znenie pracovnej pomôcky Daňového riaditeľstva SR č. zo 7.5.2008, s obsahom ktorej sa Najvyšší súd SR v rozsudku v podstate v plnom rozsahu stotožnil. V pracovnej pomôcke sa uvádza, že investičné zlato sa považuje každé zlato, ktoré má formu tehly alebo prútu, hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a má požadovanú rýdzosť. Podľa tejto pomôcky je irelevantné, či na faktúre je uvedený názor tovaru investičné zlato, alebo len zlato, zlomkové zlato, kovové zliatky, zliatok a podobne, prípadne len chemická značka a ..... Táto pracovná pomôcka a aplikácia ustanovenia na základe uvedenej pracovnej pomôcky je podľa žalobcu v rozpore so zámermi Smernice Rady 98/80/ES z 12.10.1998, ktorou sa zaviedol osobitný systém pre investičné zlato a doplnil Smernice Rady 77/388/ EHS.

Navrhované otázky Súdnemu dvoru EÚ:

1. Je možné akúkoľvek zlatú tehlu alebo zlatý prút, ktorých hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré majú rýdzosť 995 tisícin a viac bez ohľadu na vzhľad tehly alebo prútu, výrobcu, spôsob výroby, označenie, spôsob označenia a preukazovanie (certifikácia) považovať za investičné zlato ?

2. Môže dodávateľ, ak zlaté zliatky, ktoré tvarom pripomínajú tehlu alebo prút, u ktorých rýdzosť je preverovaná a zisťovaná len zmluvnými stranami (napr. röntgenovou skúškou), hmotnosť je preverovaná vážením a pri absencii akéhokoľvek certifikovaného dokladu rozhodnúť, že sa jedná o investičné zlato v zmysle ustanovenia ?

3. Postačuje k záveru, že sa jedná o investičné zlato údaj na faktúre, kde dodávateľ deklaruje dodávku zlata formou tehly alebo prútu o rýdzosti 995 tisícin a viac s vyznačením hmotnosti ?

Z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES a nevyplýva, že aký tvar má mať zlatá tehla alebo zlatý prút, no obe tieto právne normy odkazujú na trh drahých kovov. Medzi najvýznamnejšie trhy (burzy) drahých kovov patrí The London Bullion Market Association (ďalej len „LBMA") so sídlom v Londýne. LBMA stanovila veľmi prísne podmienky pre formu investičného zlata (tehla alebo prút), jeho rýdzosť (995/1000 a viac) a hmotnosť. Tieto prísne podmienky sú zabezpečené tým, že LBMA vydáva zoznam výrobcov, ktorí spĺňajú tieto podmienky. Okrem podmienok rýdzosti a hmotnosti LBMA stanovila aj pravidlá pre tvar zlatej tehly alebo prútu, jeho výrobu, označenie, atď. Zlaté tehly alebo prúty sa odlievajú v otvorených kónických formách, vrchná časť (plocha) tehly alebo prútu musí byť širšia ako spodná. Zlatá tehla alebo prút by mali byť vyrobené v jednom liati, aby sa vyhlo akémukoľvek vrstveniu. Označovanie zlatej tehly alebo prútu sa vykonáva na vrchnej širšej ploche, a to značkou rafinérie, výrobným (sériovým) číslom, číslom označujúcim rýdzosť zlata a rokom výroby. Značky musia byť jasné, čitateľné a trvácne. Výška použitých symbolov by mala byť minimálne 12,5 mm. Značky sa dajú aplikovať buď s použitím konvenčného značkovania alebo bodovou matricou (pneumatickým razením) za predpokladu, že vždy, keď sa použije pneumatické razenie, značky

musia byť prinajmenšom tak trvácne, ako keby sa použilo konvenčné značkovanie. Povrch tehly alebo prútu musí byť bezchybný bez nepravidelností, priehlbín, trhlín, dier alebo nezrovnalostí. Boky a spodná plocha by mali byť hladké, bez dutín, hrč a vrstvenia. Prúty alebo tehly vyrobené certifikovaným výrobcom, ktoré majú požadované náležitosti a majú rýdzosť 995 tisícin a viac nakupujú banky a obchodníci s originálom certifikátu ako certifikované bankové tehly alebo prúty, pričom tieto tehly alebo prúty sú evidované na LBMA Good Delivery zozname.

Z uvedeného vyplýva, že termín zlatá tehla alebo zlatý prút sú pojmy špecifické a používajú sa pre konkrétne pomenovanie zlatých zliatkov, určitého tvaru a hmotnosti s obsahom zlata minimálne 995 tisícin, s patričným označením a obchoduje sa s nimi na svetových trhoch s drahými kovmi. Ide o uloženie kapitálu do zlata, do obchodovania so zlatom, ako s inými investičnými nástrojmi na trhoch drahých kovov a obstaráva sa za účelom dosiahnutia investičných ziskov.

Mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez akéhokoľvek označenia nie je možné pokladať za zlatú tehlu alebo zlatý prút. Trh drahých kovov takéto výrobky neakceptuje. Takéto zlato je predmetom ďalšieho predaja, resp. ďalšieho spracovania na iný druh zlata a obstaráva sa za účelom dosiahnutia prevádzkových a nie investičných ziskov.

Krajský súd v Žiline nariadil termín pojednávania na deň 25.1.2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný správny orgán, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd v Žiline, aplikujúc ustanovenie odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín dňa 15.2.2012. Neprítomnému účastníkovi konania - žalovanému oznámil termín vyhlásenia rozsudku pri aplikácii ustanovenia

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a ich postupov, mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne, vo veci bol správne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované právne predpisy z oblasti daňového práva, a preto žaloba bola zamietnutá podľa z nasledovných dôvodov:

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní sa pridržiaval písomne podanej žaloby, vrátane doplnení žaloby.

Správca dane Daňový úrad Kysucké Nové Mesto rozhodnutím č. /Dudo zo dňa 15.5.2009 vydal dodatočný platobný výmer podľa a znížil platiteľovi DPH - žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 165.620,59 eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume 103,54 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu bola vykonaná opakovaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 20.4.2009. Kontrola bola vykonávaná za zdaňovacie obdobie máj 2007 za účelom preverenia DPH. Pri kontrole správca dane zistil, že platiteľ DPH - žalobca nakúpil zlato o rýdzosti 999,9/1000 v tehlách od dodávateľa Y. C. na základe faktúr č.:

732007 zo dňa 2.5.2007 v celkovej sume 179 761.- EUR z toho základ dane 151 060,-

EUR, DPH 28 701,40 EUR, v prepočítaní predstavuje čiastku DPH 967 811,20 Sk

85/2007 zo 18.5.2007 v celkovej sume 35 594,09 EUR z toho základ dane 29 911,-

EUR, DPH 5 683,09 EUR, v prepočítaní predstavuje čiastku celkom 1 199 022,52 Sk, z toho

základ dane 1 007 581,95 Sk, DPH 191 440,60 Sk

86/2007 zo dňa 22.5.2007 v celkovej sume 177 429,- EUR z toho základ dane 149

100.- EUR, DPH 28 329.- EUR v prepočítaní predstavuje čiastku celkom 5 977 583,01 Sk z

toho základ dane 5 023 179.- Sk, DPH 954 404.- Sk

91/2007 zo dňa 29.5.2007 v celkovej sume 533 129,52 EUR z toho základ dane 448

008,- EUR, DPH 85 121,52 EUR v prepočítaní predstavuje čiastku celkom 18 011 780,83 Sk, z toho základ dane 15 135 950,28 Sk, DPH 2 875 830,60 Sk,

na ktorých dodávateľ uplatnil 19 % sadzbu DPH. Platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie tejto dane v zmysle § 49 ods. 1, pretože dodávateľovi nevznikla povinnosť. Ide v danom prípade o investičné zlato v súlade s § 67 ods. 1 písm. a/, na účely tohto zákona investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac. Podľa ustanovenia § 67 ods. 3 Zákona o DPH je dodanie investičného zlata oslobodené od dane. Ďalej poukázal na to, že dodávateľovi C. Y. nevznikla daňová povinnosť, pretože sa nemohol rozhodnúť uvedený tovar zdaniť v zmysle § 67 ods. 4 zákona, čo správca dane preveroval dožiadaním u miestne príslušného správcu dane DÚ Žilina dňa 10.6.2008 a z týchto zistil, že daňový subjekt C. Y., ktorý bol dodávateľom žalobcu, nebol a ani v súčasnosti nie je platiteľom, ktorý vydáva investičné zlato. Ďalej z prehlásenia konateľmi spoločnosti M&K Global, s.r.o., Šahy, ktorá uviedla, že materiál fakturovaný C. Y. bol nadobudnutý legálnym spôsobom, nepochádza z trestnej činnosti, v čase predaja bol majetkom firmy, tieto faktúry sú vo firme M&K Global, s.r.o., riadne vedené v účtovníctve. Ďalej z čestného prehlásenia konateľa spoločnosti ZUMA plus s.r.o. o dodávke tovaru medzi Y. a spoločnosťou Alexandra, s.r.o., týkajúcej sa kúpy a predaja, ktorým bolo Au 999,9/1000 a Ag 999,9/1000, v ktorom uviedol, že realizoval prepravu uvedeného tovaru, aj peňazí medzi týmito subjektami. Ďalej správca dane poukázal na to, že v zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Kri žalobca potvrdil, že predmetný tovar, zlato, predával do Českej republiky vo forme tehál. Ďalej bolo preverené aj dodanie zlata do iného členského štátu prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a v systéme VIES formulárom SCAC. V mesiaci máj 2007 žalobca dodal do ČR pre odberateľa Fénix CZ faktúrami č. 2007019 zo dňa 21.5.2007 Au s obsahom 999,9/1000 v množstve 2 kg, ďalej faktúra č. 2007021 zo dňa 25.9.2007 pre odberateľa Fénix CZ Au s obsahom 999,9/1000 v množstve 30 kg, faktúra č. 2007018 zo dňa 3.5.2007 pre odberateľa Soliter, a. s., Jablonec nad Nisou Au s obsahom 999,9/1000 v množstve 10 kg a faktúra zo dňa 22.5.2007 pre odberateľa Soliter, a. s., Jablonec nad Nisou Au s obsahom 999,9/1000 v množstve 10 Kg. Správca dane preveroval dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľných plnení s uplatnením oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle V ČR správca dane preveril požadované údaje, vo všetkých prípadoch potvrdil dodanie tovaru žalobcom v množstvách a cenách, aké boli uvedené na daňových dokladoch a v daňovom priznaní za máj 2007 v nadväznosti na podaný súhrnný výkaz za druhý štvrťrok 2007. Išlo teda o nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane - o dani z pridanej hodnoty.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Namietal nesprávne posúdený skutkový a právny stav veci. Poukázal na to, že zlaté tehly, ktoré nakupoval daňový subjekt, nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov, a teda nejednalo sa o nákup investičného zlata podľa Ďalej poukázal na náhlu a neočakávanú zmenu výkladu ustanovenia bez akejkoľvek jeho legislatívnej zmeny je nezlúčiteľná s princípom materiálneho a právneho štátu zaručeného SR. Ďalej poukázal na to, že dodávky zlata pre investičné ciele sú v podstate podobné iným finančným investíciám, často oslobodenými od dane podľa pravidiel vtedy platnej 6. Smernice, a preto oslobodenie od dane sa javí byť najvhodnejším daňovým zaobchádzaním pre dodávky investičného zlata. Možnosť použitia zlata na priemyselné a investičné účely si vyžaduje, aby prevádzkovatelia mali možnosť voľby normálneho zdanenia tam, kde ich činnosť spočíva vo výrobe investičného zlata alebo v premene zlata na investičné zlato alebo vo veľkoobchode s takýmto zlatom, keď v normálnom obchode dodávajú zlato pre priemyselné účely. Aj podľa Smernice Rady 2006/112/ÚSS transakcie so zlatom určeným na priemyselné účely v zásade podliehajú zdaneniu. Zo smerníc EÚ vyplýva, že tieto právne normy vychádzajú zo zásady, že transakcie so zlatom určeným na priemyselný účel podliehajú zdaneniu. Výnimku z tejto zásady predstavujú dodávky zlata pre investičné ciele, ktoré sú v podstate podobné iným finančným investíciám, a preto sa zaviedol osobitný systém pre investičné zlato.

Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím pod č. I/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16.9.2009 potvrdil podľa Žalovaný poukázal na to, že postup správcu dane bol v súlade s procesným, ako aj hmotnoprávnym predpisom. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH, ktoré bolo namietané, bola skutočnosť, že z faktúr vyhotovených C. Y. pre R. V. nevzniklo právo na odpočítanie dane z dôvodu, že v zmysle Zákona o DPH išlo o dodanie, ktoré je oslobodené od dane. Ak platiteľ dane pri oslobodenom zdaniteľnom plnení uplatní na faktúre DPH, je povinný túto daň odviesť podľa Zákona o DPH. Teda v takomto prípade nedochádza u dodávateľa - C. Y. k vzniku daňovej povinnosti podľa Zákona o DPH z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, čo by následne umožnilo odpočítanie tejto dane podľa u odberateľa. C. Y. sa nemohol v predmetnom prípade rozhodnúť pre zdanenie,v súvislosti s týmto poukázal správny orgán na Smernicu Rady 2006/212/ES. Možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie upravujú články 348 a 349 Smernice, podľa ktorých členské štáty priznávajú zdaniteľným osobám, ktoré vyrábajú investičné zlato, alebo pretvárajú zlato na investičné zlato, právo rozhodnúť sa, že budú zdaňovať dodanie investičného zlata inej zdaniteľnej osobe, ktorá by inak bola oslobodená od dane. Členské štáty môžu priznať zdaniteľným osobám, ktoré v rámci svojej ekonomickej činnosti bežne dodávajú zlato na priemyselné účely, právo rozhodnúť sa, že budú zdaňovať dodanie zlatých prútov alebo tehál inej zdaniteľnej osobe. V danom prípade platiteľ C. Y. nemohol postupovať podľa článkov upravujúcich možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie, pretože nepreukázal dodanie predmetného zlata na priemyselný účet, resp. nepreukázal, žeby robil investičné zlato, alebo pretvoril zlato na investičné zlato. Bolo preukázané, že v danom prípade išlo o obchodovanie s touto komoditou, ktorú kúpil za účelom predaja v nezmenenom stave. Citovaná smernica upravuje zdanenie transakcií, týkajúcich sa investičného zlata, ktoré sa uskutočňujú na trhu so zlatom regulovanom príslušným členským štátom, v čl. 352 a 353, keď môže takto postupovať členský štát len po porade s výborom pre DPH. Keďže v SR neexistuje trh so zlatom regulovaným štátom, nebola táto problematika prednesená výboru, a teda nie je možné ani postupovať podľa týchto článkov a uplatňovať DPH na predaj - dodanie investičného zlata. Z uvedeného dôvodu ani tieto články neboli transportované do slovenského zákona o DPH. Zároveň poukázal na to, že C. Y. nebol a ani nie je platiteľom, ktorý by vyrábal investičné zlato, alebo pretváral zlato na investičné zlato. V zápisnici z ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom sám žalobca uviedol, že zlato malo formu tehál. Je teda zrejmé podľa predmetných faktúr, C. Y. dodával zlato R. V., teda dodával investičné zlato. Zákon o DPH jednoznačne v definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Hmotnosť akceptovanú na trhu s drahými kovmi definuje čl. 19 Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hmotnosti akceptované na trhu s drahými kovmi pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. 2 citovaného nariadenia, tam je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na trhu s drahými kovmi a tieto váhy, resp. hmotnosti a jednotky musí každý členský štát akceptovať ako investičné zlato. Pri jednotke „kg" je obchodovateľná hmotnosť 12,5 a 1, pri jednotke „gram" je to 500; 250; 100; 50; 20; 10; 5; 2,5 a 2. Ďalej poukázal na to, že je irelevantné zisťovanie, za akým účelom bolo investičné zlato dodané, dôležitá je tá skutočnosť, že ide o dodanie investičného zlata, definovaného v Zákona o DPH.

Podľa pís. a o dani z pridanej hodnoty na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.

Čo sa týka podania žalobcu a to predloženia prejudiciálnej ( predbežnej ) otázky v predmetnej veci Súdnemu dvoru Európskej únie, ktoré navrhol žalobca a to podaním zo dňa 17.1.2012. K tomuto podaniu súd udáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, že povinnosť predkladať predbežné otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v zásade má vnútroštátny súd poslednej inštancie, uvedené vyplýva z judikatúry Súdneho dvora ( C - 310/10 z 20.7.2011, Ministerul Justitiei proti Stefan Agafitei ). Preto z uvedeného dôvodu túto možnosť Krajský súd v Žiline ako prvostupňový súd v správnom súdnictve nevyužil, nakoľko mal dostatok podkladov pre rozhodnutie a z tohto dôvodu konanie pred tunajším súdom neprerušil. Bude preto na zvážení NS SR, pokiaľ žalobca podá opravný prostriedok proti predmetnému rozsudku, či podá takúto predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ.

Krajský súd sa predovšetkým musel zaoberať vznesenou námietkou nulity správneho aktu, ktorú vzniesol žalobca v priebehu konania pred súdom. Súd ale nepovažoval prvostupňové rozhodnutie

správcu dane za nulitný správny akt a žalobné námietky žalobcu, ktoré žalobca podal podaním zo dňa 15. apríla 2011 doručené KS Žilina dňa 19.4.2011 považoval za žalobné námietky, ktoré boli vznesené po zákonom stanovenej lehote ( ). Z uvedeného dôvodu čo sa týka námietky o nulite prvostupňového správneho rozhodnutia z dôvodov tvrdeného nedostatku právneho podkladu pre vydanie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Kysucké Nové Mesto, krajský súd uvádza, že túto námietku žalobca neuviedol ani vo svojom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a následne nebola vznesená ani v podanej žalobe ( žaloba doručená súdu dňa 27.11.2009 ) , túto vyhodnotil aj ako námietku po lehote - v spojení s Súd by sa námietkou, ktorá nebola uvedená ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu a ani v lehote podľa ust. zaoberal len v tom prípade, ak by z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie zrušiť ex offo v zmysle ust. , t. j. z úradnej povinnosti. Jednou z vád, na ktorú súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, je i nulita správneho aktu. Súd preto skúmal, či namietaná vada prvostupňového správneho rozhodnutia spôsobila jeho nulitu, ako to uvádza žalobca. Právna úprava v SR nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako individuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi, aby sami vymedzili okruh prípadov, kedy vady dosahujú takú mieru, že už o rozhodnutí ako takom vôbec nie je možné hovoriť. K nulite právneho aktu nie je možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, tie dôvody treba vykonať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov. Povinnosťou súdu zaoberať sa nulitou správneho aktu ex offo nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané. V konkrétnej veci podľa názoru súdu nejde o také procesné pochybenie, ktoré by samo o sebe malo za dôsledok nulitu vydaného rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán má právomoc vydávať individuálne správne akty, medzi nimi i platobné výmery a dodatočné platobné výmery. Ak nebola dodržaná zákonná úprava pri vydaní dodatočného platobného výmeru, podľa názoru krajského súdu nejde o nulitu správneho aktu, ale o vadu spočívajúcu v nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Je nepochybné, že správny orgán mal právomoc vydať dodatočný platobný výmer a preto nekonal mimo svojej právomoci. Pokiaľ ale žalobca poukazuje na porušenie , uvedená otázka je otázkou zákonnosti tohto rozhodnutia a riešila by sa, ak by bola predmetom odvolania voči takémuto rozhodnutiu. Tvrdené porušenie zákona teda nie je takej intenzity a takého rozsahu, ktorým by došlo bezpochyby k jednoznačnému, zjavnému a hrubému porušeniu zákona alebo procesných predpisov a ktoré by spôsobilo nulitu vydaného správneho rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané kompetentným správnym orgánom, ktorý je oprávnený správny akt vydať, bolo vydané v predpísanej forme, nedošlo k absolútnemu omylu v osobe adresáta aktu, nezakladá fakticky nemožné plnenie, je určité a nevykazuje znaky nezmyselnosti aktu. Ak žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu zákona, mal nezákonnosť rozhodnutia namietať riadne a včas v podanom odvolaní v správnom konaní a následne aj v žalobe v lehote podľa ust. .

V zásade je potrebné poukázať na to, že v predmetnom preskúmavacom konaní vznikol medzi účastníkmi konania spor o výklad pojmu „investičné zlato" v zmysle ust. o DPH a jeho aplikácia na tovar dodaný žalobcovi C. Y. a to zlato Au o rýdzosti 999,9/1000, ktoré vyplynulo v hmotnostiach, ktoré sú uvedené v špecifikovaných faktúrach, ktoré sú doložené v správnom spise. Správca dane pri úsudku, že ide o investičné zlato, vychádzal zo skutočností, že toto zlato bolo dodané pre žalobcu od dodávateľa C. Y. na základe špecifikovaných faktúr, pričom C. Y. predmetné investičné zlato odoberal od spoločnosti M&K Global, s. r. o., Šahy a od spoločnosti Alexandra, s. r. o., Bratislava. Jednotlivé faktúry od dodávateľa žalobcu Y. C. s dátumami zo dňa 2.5.2007, 18.5.2007, 22.5.2007, 29.5.2007 uvádzajú a to konkrétne faktúra č. 91/2007, že ide o komoditu

- Au s obsahom , množstvo 30, jednotka kg, ďalej faktúra 86/2007 hovorí o Au s obsahom , množstvo 10, jednotka kg, ďalej faktúra 85/2007 takisto hovorí o Au s obsahom 999,9 s množstvom 2, jednotka kg a faktúra č. 73/2007 z 2.5.2007 hovorí o Au 999,9/1000 s celkovou hmotnosťou 10 kg. Následne bolo preukázané, že žalobca predával investičné zlato v nezmenenej forme, t. j. bezo zmeny do Českej republiky a to firme Soliter, a. s., Jablonec nad Nisou a firme Fénix CZ Červený Kostolec. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané z tohto celého alebo uceleného reťazca jednotlivých obchodov vyplynulo, že zlato, ktoré bolo na začiatku predávané ako investičné zlato, nebolo pretvorené na neinvestičné zlato, resp. použité na iné ako investičné účely ako napr. na priemyselné účely.

Krajský súd v Žiline poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.3.2011 ( proti predmetnému rozhodnutiu bola zo strany žalobcu podaná ústavná sťažnosť, ktorá

bola Ústavným súdom SR zamietnutá ako neopodstatnená, na čo napokon poukazoval aj žalobca ), z ktorého vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť prípadu vychádzal. Najvyšší súd v predmetnej veci konštatuje a poukazuje na ust. o DPH, že na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995/1000 a viac. Najvyšší súd dospel k záveru, že investičné zlato musí spĺňať tri zákonné náležitosti, ktorými sú forma (tehla alebo prút), rýdzosť (995/1000) a hmotnosť akceptovaná trhom. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru ale o formu a hmotnosť. Podľa súdu bolo nesporné, že forma zlata bola z vykonaného dokazovania správneho orgánu ustálená ako zlato v tehlách o hmotnosti 1000 gramov a 100 gramov a zodpovedá teda zákonom požadovanej forme tvaru investičného zlata ako tehla. Z dodávateľských faktúr vyplýva, že v nich nebol uvedený počet kusov, tento však bol preukázateľne zistený z dodávateľských faktúr od spoločnosti I.P.C., s.r.o. kde bol uvedený počet dodaných kusov vrátane ich hmotnosti pri jednotlivých kusoch tehál. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané zlato je možné považovať ako investičné zlato, keďže išlo o zlato vo forme tehál, s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 a o hmotnosti 100 gramov a 1000 gramov.

V preskúmavanom prípade v jednotlivých faktúrach ( okrem jednej, ktorá obsahuje celkovú hmotnosť zlata - 10 kg ) od dodávateľa C. Y. vo vzťahu k žalobcovi bolo uvedené množstvo zlata ( ), jednotka - kg t. j. z týchto vyplynul aj počet jednokilogramových tehál. Žalobca sám vo svojej výpovedi v rámci správneho konania potvrdil, že predmetné zlato predával ďalej do ČR vo forme tehál. Ako už súd uvádzal z celého kontextu obchodovania s uvedenou komoditou a nakoniec aj samotný žalobca v žalobe poukazuje a zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o zlato vo forme tehál, ktoré majú hmotnosť 1 kg, ktoré v skutočnosti trh s drahými kovmi neakceptuje. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že dodané zlato je možné považovať za zlato investičné, keďže išlo o zlato vo forme tehál s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 o hmotnosti 1 kg. Nepodstatné v preskúmavanej veci bolo predloženie zlata zo strany žalobcu na pojednávaní pred súdom.

V danom prípade správca dane a žalovaný správny orgán dostatočne preukázali, že hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícii na obhliadku, že išlo o zlato spadajúce pod režim ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko zlato malo formu tehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva na tehličke alebo prúte vyznačená, avšak preto, aby správny orgán takéto zlato považoval za zlato investičné, nie je podstatné a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby malo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť tak, ako bola uvedená v prílohe II článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, z ktorej vyplýva, že akceptovanou ( obchodovateľnou ) hmotnosťou na trhu drahých kovov pri jednotke Kg je 12,5 a 1, ktoré boli žalobcom obchodované ( 1 kg ), pričom k zrušeniu alebo zmene hmotnosti akceptovaných trhom drahých kovov nedošlo. Správca dane preto správne zistil, že išlo o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu dane z pridanej hodnoty podľa o DPH a preto správne nadmerný odpočet DPH v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 znížil tak ako je uvedené v špecifikovanom dodatočnom platobnom výmere.

Pokiaľ išlo o ďalšiu námietku žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s tou námietkou, ktorá sa týkala zmeny výkladu § 67 zák. o DPH správcom dane, pričom k tejto zmene výkladu nedošlo v dôsledku náhlej zmeny zákona, ale bez akejkoľvek zmeny zákona len v dôsledku podstatnej zmeny názoru daňových orgánov na jeho aplikáciu a že takýto postup je nezlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného článkom 1 ods. 1 SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj princíp právnej istoty, krajský súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že výklad zákona môže podať len súd. Úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti a nie robiť výklad zákona. Preto ani metodické usmernenie ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú často vydávané, nemožno považovať za výklad zákonov, ale len za postupy pri aplikácii právnych predpisov rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, má na takýto postup právo. Až pri následnom súdnom spore môže súd následne rozhodnúť či táto aplikácia právnej normy je v súlade s tým, ako má byť tento zákon alebo konkrétne zákonné ustanovenie vykladané. Ide o kontrolnú právomoc súdov vo vzťahu k orgánom verejnej správy na dodržiavanie zákonnosti postupov a rozhodnutí nimi vydaných v správnom konaní.

Z uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu ako nedôvodná pri aplikácii zamietnutá.

O trovách konania bolo rozhodnuté pri aplikácii ust. tak, že neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.