Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10Cb/24/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: Mikuláša Kandu, s miestom podnikania Čsl. armády 1853/12, 075 01 Trebišov, IČO: 43 449 808, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Martou Kandovou, bytom Čsl. armády 1853/12, 075 01 Trebišov, proti odporcovi: A&T SK, s. r. o., so sídlom 023 55 Vysoká nad Kysucou 228, IČO: 36 717 479, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 3.735,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.850,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto dlžnej sumy za čas od 13.9.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 30.6.2011, sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia sumy 3.735,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 506,- eur za čas od 13.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.549,- eur od 13.9.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.680,- eur od 01.12.2009 do zaplatenia - odvodzujúc svoj nárok z právneho vzťahu účastníkov zo Zmluvy o zabezpečení výkonu práce, uzavretej medzi navrhovateľom ako „odberateľom“ a odporcom ako „dodávateľom“ dňa 23.7.2009, na základe ktorej sa odporca zaviazal zabezpečiť pre navrhovateľa možnosť vykonávania práce sadrokartonistu v zahraničí pre obchodnú spoločnosť Daniel Dajka so sídlom v Berlíne, v Spolkovej republike Nemecko, so začiatkom výkonu práce od 27.7.2009, na dobu určitú do 30.9.2009. Po tom, ako navrhovateľ musel prácu ukončiť dňom 19.8.2009 z dôvodu, že nemecký partner neuhradil odporcovi pohľadávky, uplatňuje voči odporcovi pohľadávku spolu vo výške istiny 3.735,- eur a to jednak z titulu nezaplatenej dohodnutej odmeny za vykonanú prácu a jednak z titulu ušlého príjmu v dôsledku porušenia zmluvného záväzku a nezabezpečenia práce do 30.9.2009, podľa vyúčtovania navrhovateľom faktúrami č. 072009, č. 082009 a č. 112009. I keď odporca najskôr v e-mailovej korešpondencii s navrhovateľom uznal jeho pohľadávky, na list navrhovateľa, ktorým ho požiadal o písomné odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov, nereagoval, rovnako ani na výzvy k úhrade pohľadávok.

Súd na základe návrhu navrhovateľa a k nemu pripojených príloh dňa 02.8.2011 pod sp. zn. vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žiadanú sumu spolu s príslušenstvom a zaviazal ho náhradou trov konania.

Proti cit. platobnému rozkazu podal odporca odpor podaním zo dňa 19.8.2011, namietajúc proti uplatnenému nároku, dôvodiac proti návrhu navrhovateľa najmä nasledujúcimi skutkovými a právnymi tvrdeniami:

Odporca potvrdil existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi zo „zmluvy o zabezpečovaní výkonu práce“, ktorú spolu podľa ust. uzavreli dňa 23.7.2009. Rovnako potvrdil, že navrhovateľ v súlade so zmluvou začal vykonávať dohodnuté práce dňa 27.7.2009, súčasne však tvrdil, že v auguste 2009 sa účastníci dohodli, že od 20.8.2009 už odporca nebude pre navrhovateľa zabezpečovať možnosť vykonávania dohodnutého druhu prác, pretože nemecký partner spoločnosť Daniel Dajka odporcovi neuhradil a ani neprejavil úmysel v budúcnosti uhradiť pohľadávky za vykonané práce. Z uvedeného dôvodu zanikla zmluva medzi odporcom a spoločnosťou Daniel Dajka, na základe ktorej odporca plnil svoj zmluvný záväzok voči navrhovateľovi, ktorý záväzok sa stal dodatočne objektívne nemožným - s poukazom na ustanovenia a §, 351 . O tomto zániku svojho zmluvného záväzku odporca navrhovateľa riadne a včas upovedomil a ako vyplýva z cit. odôvodnenia návrhu na začatie konania v tejto veci, ani navrhovateľ túto skutočnosť nijako nepoprel a bol si zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia vedomý. S odkazom ďalej na ust. § a ods.2 a znenie čl. IV bod 2 zmluvy uzavretej medzi účastníkmi navrhovateľ tvrdil, že ak by nedošlo k zániku predmetného záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, záväzok by zanikol ústnou dohodou účastníkov o tom, že odporca pre navrhovateľ už nebude zabezpečovať možnosť vykonávania dohodnutého druhu práce podľa zmluvy. Odporca preto odmietol ako v celom rozsahu nedôvodný uplatnený nárok navrhovateľa v časti nároku na zaplatenie ušlého príjmu za mesiac september 2009 (v uplatnenej výške 1.680,- eur). Vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky z titulu dohodnutej odmeny za vykonané práce ďalej odporca namietal, že navrhovateľovi dňa 05.8.2009 uhradil prevodom na účet sumu 200,- eur ako preddavok na časť odmeny za vykonané práce v mesiaci júli 2009, vyúčtovanej faktúrou navrhovateľa č. 072009, splatnej 12.9.2009, v ktorej faktúre však navrhovateľ zaplatenie tohto preddavku nezohľadnil a hoci mu odporca takto chybne vystavenú faktúru vrátil so žiadosťou o opravu, dosiaľ mu navrhovateľ nedoručil opravenú faktúru. Odporca tiež namietal výšku uplatnenej pohľadávky z titulu odmeny za vykonané práce v mesiaci auguste 2009, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odmenu za celý mesiac, hoci za obdobie od 20.8.2009 do 31.8.2009 mu už takýto nárok (vyčíslený odporcom sumou 704,- eur, vypočítaný za 8 dní po 8 odpracovaných hodín s odmenou po 11,- eur / h) nevznikol, pretože v tomto období v dôsledku zániku zmluvného záväzku odporcu už takéto práce nevykonával. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že navrhovateľ nesprávne v tejto faktúre zaúčtoval odporcom dňa 05.8.2009 zaplatený preddavok 200,- eur, odporca vrátil navrhovateľovi i faktúru č. 082009 na opravu, spolu s výzvou na preukázanie skutočne odpracovaných hodín a túto faktúru navrhovateľovi dosiaľ neuhradil z dôvodu jej chybného vystavenia - súčasne tvrdiac, že sa preto nedostal do omeškania s jej úhradou. Odporca nakoniec odmietol i tvrdenie navrhovateľa o e-mailovej komunikácii účastníkov v predmetnej veci - namietajúc nespôsobilosť a nehodnovernosť navrhovateľom predložených kópií ako dôkazu v občianskom súdnom konaní, keď jej obsah možno pozmeniť a keď v tejto údajnej komunikácii naviac osoba navrhovateľa vôbec nevystupuje.

Na základe riadne a včas podaného odporu došlo zo zákona k zrušeniu cit. platobného rozkazu - za splnenia podmienok ust. v znení neskorších predpisov („OSP“) a súd po tom, ako rovnopis cit. odporu doručil na vyjadrenie navrhovateľovi, vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2011 k cit. odporu, zotrvávajúc na tvrdení o dôvodnosti svojho uplatneného nároku v celom rozsahu, k tvrdeniam odporcu okrem iného uviedol, že dňa 19.8.2009 pozastavil práce, ktoré dovtedy vykonával na základe zmluvy uzavretej s odporcom s tým, že ak spoločnosť Daniel Dajka odporcovi uhradí cenu za už vykonané práce, v realizácii predmetnej zákazky sa bude pokračovať. Poprel preto, že by došlo k zrušeniu zmluvy s odporcom ústnou alebo písomnou formou, pretože dňa 20.8.2009 ani odporca ešte nevedel, či nemecká spoločnosť zákazku uhradí; preto navrhovateľ zotrval na svojom tvrdení o dôvodnosti nároku na náhradu ušlého príjmu za mesiac september 2009, vyúčtovaného faktúrou č. 112009 v sume 1.680,- eur. I telefonická a e- mailová komunikácia s navrhovateľom bola vedená v duchu, že odporca s prácou navrhovateľa pre svoju spoločnosť počíta. K námietke nesprávneho zaúčtovania odporcom uhradeného preddavku 200,- eur navrhovateľ uviedol, že tak urobil preto, že v čase vyhotovenia faktúry č. 072009, ktorej variabilný symbol odporca uviedol pri úhrade, ešte nemal k dispozícii bankový výpis o takejto úhrade, z toho dôvodu platbu

odpočítal v nasledujúcej faktúre č. 082009 - pričom takýmto postupom celková suma dlžnej čiastky nebola ovplyvnená. Poprel pritom tvrdenie odporcu, že by ho niekedy písomne či telefonicky požiadal o opravu faktúry. Odmietol i tvrdenie o nesprávnosti vyúčtovania odmeny za vykonanú prácu za mesiac august 2009, pretože vo faktúre č. 082009 odporcovi vyúčtoval skutočne odpracovaných 159 hodín x 11,- eur / h (16 dní v priemere po 9,93 h), keď v skutočnosti sa na stavbe pracovalo po 9 až 10 hodín denne okrem nedele a takýmto spôsobom odporcovi vyúčtoval skutočne odpracované hodiny i vo faktúre za mesiac júl 2009 (za 46 hodín, tj. 5 dní po 9,2 h na deň), ktorú odporca nikdy nereklamoval. Odporca nereagoval ani na písomnú žiadosť navrhovateľa vo veci odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov účastníkov k 31.7.2010 pre potreby účtovníctva navrhovateľa, ktorý nečinnosť odporcu považoval za súhlas s navrhovateľom vykázanou evidenciou pohľadávok.

Na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 25.01.2012 obe strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách prezentovaných v ich vyššie citovaných podaniach.

Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že na stavbe v Nemecku podľa predloženej zmluvy uzavretej s odporcom pracoval od 27.7.2009 do 19.8.2009, pritom asi až 18.8.2009 im (navrhovateľovi a ďalším spolupracovníkom, ktorí s navrhovateľom pracovali na predmetnej stavbe) zatelefonovala pani I. zo spoločnosti odporcu, aby zostali na izbe a do práce nešli, kým odporcovi nemecká firma nezaplatí faktúry, aby vyčkali a potom sa dohodli s odporcom, že môžu ísť domov, že odporca má nejaké haly v Senci a že tam nastúpia pracovať. Toto im opäť zatelefonovala pani I., ktorá ako dôvod spomenula, že nemecká firma im nechce preplatiť faktúry. Pri ukončení prác na stavbe dal navrhovateľ spolu s ostatnými spolupracovníkmi potvrdiť odpracované hodiny nemeckému stavbyvedúcemu a tieto doklady pani I. odovzdali jeho spolupracovníci, pochádzajúci z Nitry. Po svojom návrate domov navrhovateľ čakal, kým skončí doba dohodnutá v zmluve s odporcom a hneď potom ako zhotoviteľ začal pracovať pre iného objednávateľa, spoločnosť VOKUPE, s.r.o. so sídlom v Bratislave. K rozporu medzi výškou odmeny dohodnutej v súdu predloženej zmluve zo dňa 23.7.2009 (10,- eur / h) a výškou odmeny účtovanou navrhovateľom za vykonanú prácu v mesiacoch júli a auguste 2009 (11,- eur / h) navrhovateľ vysvetlil, že pani I. im na stavbe povedala, že ak bude dobrý výkon a budú pracovať 12 hodín denne, môžu si účtovať odmenu 11,- eur až 12,- eur za hodinu. Mailovú komunikáciu účastníkov viedla za navrhovateľa jeho splnomocnená zástupkyňa, ktorá je jeho manželka a vedie mu účtovníctvo, za odporcu práve najmä s pani Gregorovou (ktorá v zastúpení odporcu ako splnomocnený zástupca uzavrela i predmetnú zmluvu zo dňa 23.7.2009), ktorá ju o to i výslovne požiadala, aby komunikovala s ňou.

Odporca označil ako dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia o tom, že už v predchádzajúcom období spochybnil správnosť vyúčtovaní navrhovateľa, obsah listu navrhovateľa zo dňa 23.02.2010 vo veci faktúry č. 112009. Na rozdiel od argumentácie v cit. odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu odporca trval na výške odmeny podľa dojednania v písomnej zmluve, tzn. 10,- eur / h a pokiaľ sa navrhovateľ na pojednávaní odvolával na ústne vyjadrenie pani Gregorovej, že v prípade výkonu práce 12 hodín denne môžu uplatniť vyššiu odmenu, v zmysle súdu predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ na stavbe nepracoval 12 hodín, ale len okolo 9 hodín denne. Odporca potvrdil, že navrhovateľ mu doručil výkaz o vykonanej práci na stavbe v Nemecku za mesiac júl 2009, nie však za mesiac august 2009. Ak sa navrhovateľ odvolával na - ako odporca zdôraznil, len sľúbenú - prácu v Senci, odporca poukázal na jednoznačné dojednanie v účastníkmi uzavretej zmluve zo dňa 23.7.2009, ktorá bola dohodnutá výslovne len na práce vykonávané v Nemecku pre spoločnosť Daniel Dajka a bola závislá od zmluvy odporcu s nemeckým partnerom a od odporcu nemožno žiadať, aby ďalej plnil zo zmluvy uzavretej s navrhovateľom, ak neplnil odporcovi nemecký partner - ktorý až dosiaľ odporcovi napriek právnemu vymáhaniu neuhradil žiadne faktúry za predmetnú stavbu a podľa informácie odporcu dňa 22.3.2010 mal na seba podať vyhlásenie, že nemá žiaden majetok. K nečinnosti odporcu k výzve navrhovateľa vo veci odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov odporca uviedol, že takéto jeho mlčanie nemožno zamieňať za jeho súhlas. Odporca poprel dôvodnosť nároku navrhovateľa z titulu ušlého príjmu, pre nedostatok preukázania všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa úpravy v . Reagujúc na navrhovateľom predložené kópie o e-mailovej komunikácii odporca tvrdil, že nikdy neuznal svoje záväzky voči navrhovateľovi v ním deklarovanej výške, namietajúc nedostatok písomnej formy a podpisov za účastníkov konajúcich oprávnených osôb.

Okresný súd, vychádzajúc z obsahu spisu v tejto veci, citovaných podrobných skutkových a právnych tvrdení účastníkov a nimi predložených listinných dôkazov (účastníci na oboch stranách sporu po procesnom poučení súdom podľa ust. žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie pravdivosti a dôvodnosti svojich tvrdení súdu nepredložili, neoznačili, ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov

nenavrhli), hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach ( ) dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a záverom (, ), z ktorých vyvodil nasledovné právne závery, na základe vo veci samej rozhodol týmto rozsudkom:

Pri zisťovaní skutkového stavu veci a prijímaní skutkových záverov mohol súd vychádzať z čiastočne zhodných skutkových tvrdení oboch strán sporu ( ) o niektorých skutočnostiach podstatných pre posúdenie predmetu sporu (najmä pokiaľ ide o dojednanie zmluvného obchodno- záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa predloženej písomnej zmluvy zo dňa 23.7.2009 a dosiaľ poskytnutých plnení z tohto vzťahu, faktickým vykonávaním dohodnutej práce navrhovateľom v medzi účastníkmi nespornom období od 27.7.2009 do 19.8.2009 a dosiaľ poskytnutým plnením zo strany odporcu len vo výške zaplateného preddavku dňa 05.8.2009 v sume 200,- eur), hoci niekedy každou zo strán inak interpretovanými.

Účastníci svoj právny vzťah - vzájomné práva a povinnosti založili uzavretím predloženej cit. písomnej zmluvy o zabezpečení výkonu práce zo dňa 23.7.2009, ktorý je vzhľadom na osoby oboch účastníkov (podnikateľov) svojou povahou obchodným záväzkovým vzťahom, týkajúcim sa ich podnikateľskej činnosti, na ktorého posúdenie preto súd aplikoval ustanovenia v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) - so zreteľom na ust. , Obch. zák.

Podľa ust. § 269 ods.1, ods.2 Obch. zák.:

(1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 266 ods.1 až 3 Obch. zák.:

(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ust. § 272 ods.1, ods.2 Obch. zák.:

(1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

(2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 536 ods.1 až ods.3 Obch. zák.:

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. § 323 ods.1, ods.2 Obch. zák.:

(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

(2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa ust. § 324 ods.1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods.1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. , v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“):

(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa ust. § 352 ods.1 až ods.4 Obch. zák.:

(1) Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

(2) Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

(3) Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

Podľa ust. § 353 Obch. zák. dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť ( § 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.

Podľa ust. § 354 Obch. zák. pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

Podľa ust. § 356 ods.1, ods.2 Obch. zák.:

(1) Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

(2) Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Podľa ust. § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods.1 až ods.3 Obch. zák.:

(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ust. § 369 ods.1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods.2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov („nar. vl. č. ):

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

V posudzovanej zmluve o zabezpečení výkonu práce, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 23.7.2009, postupom podľa cit. ust. § 269 ods.1,2 Obch. zák. (zmluve v skutočnosti napriek použitej terminológii obsahujúcej podstatné charakteristiky najmä zmluvy o dielo podľa cit. právnej úpravy v ust. §§ 536 a nasl. Obch. zák.) účastníci dostatočne a jednoznačne určili predmet svojich záväzkov

- na jednej strane odporca ako „odberateľ“ (objednávateľ) najmä zabezpečiť pre navrhovateľa ako „dodávateľa“ (zhotoviteľa) možnosť vykonávania druhu práce „sadrokartonista“ v obchodnej spoločnosti Dajka Daniel so sídlom v Berlíne a to od dohodnutého začatia vykonávania prác (čl. II, bod. 1.1 zmluvy) a ďalej počas celej dohodnutej doby trvania zmluvy, uzavretej na dobu určitú do 30.9.2009 (čl. IV bod 1 zmluvy) a za vykonanú dohodnutú prácu platiť mesačne dodávateľovi odmenu vo výške 10,- eur za jednu odpracovanú hodinu, na druhej strane navrhovateľ ako dodávateľ (zhotoviteľ) najmä vykonávať osobne v zmluve dohodnutú prácu počas v zmluve dohodnutého obdobia, podľa pokynov v zmluve určenej zahraničnej spoločnosti ako záujemcu a byť na ten účel k dispozícii záujemcovi aspoň 40 hodín týždenne, každý pracovný deň aspoň 8 hodín (čl. II zmluvy). V čl. IV bod 2 zmluvy jej účastníci v nadväznosti na cit. ust. čl. IV bod 1 zmluvy tiež dojednali, že zmluva môže zaniknúť aj pred uplynutím dohodnutej doby jej trvania a to buď dohodou zmluvných strán, alebo písomnou výpoveďou zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán aj bez uvedenia dôvodu, v predstihu minimálne dva mesiace (ktorá časová podmienka vo vzťahu k dojednaniu o čase trvania zmluvy v podstate spôsobuje obsolentnosť zmluvného dojednania o tomto spôsobe zániku zmluvy - žiadna zo strán však ani netvrdila, že by zmluva zanikla týmto spôsobom).

Medzi účastníkmi však bolo sporné, kedy a akým spôsobom predmetná zmluva zanikla, pričom daná skutková a právna otázka je podstatnou pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa v časti nároku zodpovedajúcemu nároku na náhradu škody pre porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, z titulu ušlého zisku, v zmysle cit. úpravy v ust. §§ 373 a nasl. Obch. zák. Odporca, ako je vyššie uvedené, v konaní argumentoval prioritne, že jeho záväzok z predmetnej zmluvy zanikol predčasne a zo zákona, v dôsledku dodatočnej nemožnosti jeho plnenia podľa zmluvy, za podmienok cit. ust. § 575 Obč. zák. v spojení s ust. §§ 352 a nasl. Obch. zák. a podporne, ak by sa tak nestalo, záväzok zanikol na základe ústnej dohody zmluvných strán v súlade s cit. ust. čl. IV bod 2 zmluvy, ktorá dohoda napriek písomnej forme zmluvy nevyžaduje rovnako písomnú formu, s odkazom na cit. ust. §§ 269, 272 Obch. zák., keďže

zmluva v predmetnom ustanovení čl. IV bod 2 neobsahuje výslovné dojednanie, vyžadujúce pre zmenu alebo zrušenie písomne uzavretej zmluvy dohodu strán v písomnej forme (§ 272 ods.2 Obch. zák.).

Podmienky dodatočnej nemožnosti plnenia zo zmluvy výslovne upravuje cit. všeobecná právna úprava v ust. § 575 Obč. zák. v spojení s osobitnou právnou úpravou v ust. §§ 352 a nasl. Obch. zák. a predpokladá, že ak sa plnenie zo zmluvy stane nemožným, povinnosť dlžníka z takejto zmluvy zanikne

- a to zo zákona, v prípade preukázania nemožnosti plnenia.

Odporca dodatočnú nemožnosť plnenia zdôvodňoval správaním sa svojho zmluvného partnera (spoločnosti Daniel Dajka), pre ktorého i prostredníctvom svojho zmluvného vzťahu s navrhovateľom zabezpečoval stavebné práce podľa zmluvy a to tým, že tento zahraničný zmluvný partner odporcovi „neuhradil a ani neprejavil úmysel v budúcnosti uhradiť pohľadávky za vykonané práce“ - čím zanikla zmluva medzi odporcom a spoločnosťou Daniel Dajka, na základe ktorej odporca plnil svoj zmluvný záväzok voči navrhovateľovi, ktorý záväzok sa tak stal dodatočne objektívne nemožným (dôkazné bremeno preukázania nemožnosti plnenia je na dlžníkovi v zmysle cit. ust. Obch. zák., v občianskom súdnom sporovom konaní v spojení s ust. ).

Všeobecná právna úprava (§ 575 ods.2 Obč. zák.) v spojení s osobitnou právnou úpravou (§§ 352 a nasl. Obch. zák.), z hľadiska posudzovaného predmetu sporu podporne tiež i s poukazom na cit. ust. § 356 ods.2 Obch. zák. (upravujúce zmarenie účelu zmluvy ako podmienky pre odstúpenie od zmluvy) a §§ 373, 374 Obch. zák. (upravujúce okolnosti vylučujúce zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu pre posúdenie podmienok náhrady škody) zjavne neakceptuje odporcom uvádzané dôvody (neplnenie si peňažných záväzkov voči odporcovi z inej zmluvy, uzavretej medzi odporcom a treťou osobou, hoci jej predmetom bolo plnenie - zhotovenie diela, ktoré odporca ako zhotoviteľ uskutočňoval okrem iných i prostredníctvom navrhovateľa, s ktorým na ten účel uzavrel predmetnú zmluvu zo dňa 23.7.2009) ako kvalifikované pre prijatie záveru o dodatočnej nemožnosti plnenia odporcu voči navrhovateľovi, prípadne o podstatnej zmene okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, spôsobujúcej zmarenie účelu zmluvy, či pre prijatie záveru, že ide o okolnosti vylučujúce zodpovednosť odporcu za plnenie jeho záväzkov zo zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Neplnenie si peňažných záväzkov tretej osoby voči odporcovi spadá do sféry prekážok na strane odporcu ako podnikateľa a jeho hospodárskych pomerov, podnikateľského rizika, odbornosti a predvídavosti pri dojednávaní a uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov, vrátane zabezpečenia vymáhateľnosti vlastných nárokov z nich ako veriteľa (za zmienku tu stojí i vyjadrenie odporcu, v zmysle ktorého mu jeho nemecký zmluvný partner neposkytol vôbec žiadne plnenie za vykonané stavebné práce), ktoré prekážky, hoci i nepriaznivo dopadajúce a sťažujúce plnenie zmluvných záväzkov odporcu z iných zmluvných vzťahov, v ktorých vystupuje ako dlžník, nemôžu však zakladať zbavenie sa jeho zodpovednosti z porušenia vlastných zmluvných povinností zo záväzkových vzťahov. Odporca v konaní prípadnú existenciu iných, ako vyššie citovaných dôvodov zániku jeho záväzku voči navrhovateľovi v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia

- ktoré súd nevyhodnotil ako kvalifikované v zmysle cit. právnej úpravy, netvrdil a nepreukázal ( Obch. zák., ).

Na základe tohto záveru súd pristúpil k posúdeniu podmienok zániku záväzku odporcu na základe ústnej dohody s odporcom, odkazujúc podporne i na vyjadrenie samotného navrhovateľa v odôvodnení jeho návrhu na začatie konania, ktorý uviedol ako dôvod ukončenia prác neuhradenie pohľadávok odporcovi zo strany nemeckého partnera.

Najskôr súd potvrdzuje správnosť právnej argumentácie odporcu podľa cit. kogentnej (§ 263 ods.1 Obch. zák.) právnej úpravy v ust. § 272 ods.2 Obch. zák. vo vzťahu k dojednaniu účastníkov v ust. čl. IV bod 2 zmluvy. Keďže zmluvné strany výslovne nepodmienili zmenu alebo zrušenie písomne uzavretej zmluvy dohodou strán v písomnej forme, na jej zmenu alebo zrušenie postačovala i ústna forma. Opäť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o existencii takejto dohody o zániku záväzkového vzťahu účastníkov z predmetnej zmluvy v zmysle ust. zaťažuje odporcu.

Navrhovateľ tvrdenie odporcu o existencii dohody účastníkov o predčasnom zániku ich záväzkového právneho vzťahu poprel. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom (v zmysle všeobecnej právnej úpravy o právnych úkonoch v ust. §§ 34 a nasl. Obč. zák.), ktorým obaja účastníci konsenzuálne (slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne) prejavia svoju vôľu v tomto prípade smerujúcu jednoznačne k zániku ich záväzkového zmluvného vzťahu. Pri výklade vôle oboch účastníkov obchodného záväzkového vzťahu súd ďalej na zistený skutkový stav aplikoval osobitnú právnu úpravu v cit. ust. § 266

Obch. zák. Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania v tejto veci výslovne uviedol, že „prácu sme museli skončiť 19.8.2009 z dôvodu, že nemecký partner neuhradil odporcovi pohľadávky“. Vo svojej výpovedi na pojednávaní, v ktorej sa vyjadril k okolnostiam (nesporného) ukončenia prác na zahraničnej stavbe dňom 19.8.2009, však uviedol, že „pani I. z firmy odporcu povedala, aby sme ráno nenastúpili do práce na stavbe, kým im teda odporcovi nemecká firma nezaplatí faktúry. Potom, asi možno o 3 hodiny nám volala znovu, že môžeme ísť domov a že nastúpime pracovať v Senci na haly. Ako dôvod spomenula to, že tá nemecká firma im nechce preplatiť faktúry“, na inom mieste zas, že „asi až 18.8.2009 nám zavolala p. I. z firmy odporcu, aby sme zostali na izbe a do práce nešli, aby sme vyčkali a potom sme sa dohodli s odporcom, že môžeme ísť domov, že oni majú nejaké haly v Senci a že tam nastúpime pracovať“. S použitím výkladových pravidiel v zmysle cit. ust. § 266 Obch. zák. ukončenie prác podľa zmluvy navrhovateľom dňom 19.8.2009 a jeho odchod na Slovensko za vyššie uvedených okolností, opísaných samotným navrhovateľom a jeho ďalšie správanie (podľa navrhovateľom predložených kópií o e-mailovej korešpondencii odporcu po prvýkrát takto preukázateľne kontaktoval až dňa 02.9.2009, avizoval mu zaslanie svojich faktúr č. 072009 a č. 082009 a požadoval oznámenie, „či má počítať s ďalšou prácou pre firmu odporcu, alebo si má vybavovať novú zákazku“, ďalšia komunikácia s odporcom nasleduje najskôr až od 05.10.2009) i podľa názoru súdu jednoznačne nasvedčuje uzavretiu dohody účastníkov o predčasnom ukončení zmluvy vo vzťahu k predmetu plnenia dohodnutému v predloženej zmluve zo dňa 23.7.2009. Navrhovateľ ako podnikateľ a voči odporcovi rovnocenný zmluvný partner z posudzovanej zmluvy zo dňa 23.7.2009 nepochybne dôvody uvádzané odporcom pre ukončenie ďalšieho dohodnutého plnenia podľa zmluvy akceptoval a bol s nimi uzrozumený, o čom svedčí jeho správanie, keď sa nedožadoval plnenia zmluvného záväzku zo strany odporcu podľa písomne uzavretej zmluvy, v ďalšom dohodnutom plnení v dohodnutom mieste plnenia na stavbe pre v zmluve určeného „záujemcu“ nepokračoval, zahraničnú stavbu opustil a vrátil sa na Slovensko, po svojom návrate vyúčtoval odporcovi (faktúrami č. 072009 a č. 082009) len odmenu za skutočne vykonané práce na stavbe (tzn. i za mesiac august 2009, hoci už od 20.8.2009 by prichádzalo do úvahy len vyúčtovanie náhrady škody - ušlého zisku pre porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, tak ako to neskôr urobil za mesiac september 2009 faktúrou č. 112009) - hoci očakávajúc zrejme zo strany odporcu možnosť kompenzácie prostredníctvom prísľubu dojednania navrhovateľom bližšie nešpecifikovaného plnenia v inom mieste na Slovensku (ako vyplýva i z jeho e-mailového dopytu zo dňa 02.9.2009), k čomu však preukázane nedošlo a až následne a po uplynutí pôvodne v zmluve dohodnutej doby po prvýkrát namietal porušenie zmluvnej povinnosti odporcom a dožadoval sa i kompenzácie vo forme ušlého zisku.

Súd tak čiastočne nesporné i sporné citované skutkové tvrdenia strán a nimi predložené dôkazy, vrátane výpovede navrhovateľa ako účastníka konania (ako dôkazu podľa §, 131 ) o medzi nimi spornej podstatnej skutkovej a právnej otázke spôsobu a času ukončenia ich zmluvného záväzkového vzťahu zo zmluvy zo dňa 23.7.2009 posúdil a vyhodnotil tak, že tento zanikol predčasne, dňom 19.8.2009, na základe neformálnej dohody zmluvných strán (ústnej a konkludentnej - vychádzajúc z ich samotným navrhovateľom tlmočených ústnych vyjadrení a z ich následného správania sa vo vzťahu k predmetu pôvodného záväzkového vzťahu), v súlade s ust. čl. IV bod 2 predloženej zmluvy.

Uvedený právny záver súdu potom vylučuje dôvodnosť základu nároku navrhovateľa v jeho časti o náhradu škody podľa ust. §§ 373 a nasl. Obch. zák., odvodeného z porušenia zmluvnej povinnosti odporcu plniť svoje záväzky voči navrhovateľovi podľa zmluvy zo dňa 23.7.2009 až do pôvodne dohodnutej doby trvania zmluvy (do 30.9.2009). Preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti (o zaplatenie sumy istiny 1.680,- eur, vyúčtovanej navrhovateľom odporcovi faktúrou č. 112009) spolu s príslušenstvom, ako v právnom základe nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k zostávajúcej časti uplatneného nároku - o zaplatenie sumy istiny spolu vo výške 2.055,- eur z titulu nezaplatenej dohodnutej odmeny za navrhovateľom odporcovi poskytnuté plnenie zo zmluvy - vykonané dohodnuté stavebné práce v období preukázaného trvania zmluvného vzťahu účastníkov, v mesiacoch júl (od 27.7.2009) a august 2009 (do 19.8.2009), podľa vyúčtovania faktúrami navrhovateľa č. 072009 a č. 082009, súd na zistený skutkový stav aplikoval zmluvné dojednania o odmene v zmluve zo dňa 23.7.2009 v spojení s cit. ust. § 269 ods.1, 2 a ust. §§ 536 a nasl. Obch. zák.

Súd najskôr konštatuje, že navrhovateľ v priebehu konania predloženými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie o platnom uznaní navrhovateľom deklarovaného záväzku odporcom, za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 323 Obch. zák.

Odporca v priebehu konania namietal výšku tejto časti uplatneného nároku - s poukazom na dojednanie výšky odmeny v písomnej zmluve a ďalej, vo vzťahu k vyúčtovanej odmene za mesiac august 2009 tiež s poukazom na navrhovateľom nepreukázaný rozsah skutočne odpracovaných hodín v tomto mesiaci, za ktorý mu neprislúcha odmena za obdobie po zániku zmluvy (od 20.8. do 31.8.2009).

Tie isté dôvody, pre ktoré súd konštatoval prípustnosť dohody účastníkov o zmene písomnej zmluvy i inou ako písomnou formou vo vzťahu k medzi účastníkmi spornej otázke zániku zmluvy, sa prirodzene vzťahujú i na prípadnú dohodu o zmene ostatných podmienok zmluvy, tzn. vrátane dojednania o výške odmeny v čl. III bod 1 zmluvy (10,- eur / h bez dane z pridanej hodnoty).

Navrhovateľ (ako dodávateľ, ktorý nie je platiteľom DPH) odporcovi faktúrou č. 072009 vyúčtoval odmenu za 46 hodín práce vo výške po 11,- eur. Za 5 odpracovaných pracovných dní od 27.7.2009 do 31.7.2009 tak pripadá priemerne na jeden deň 9,2 odpracovaných hodín. Faktúrou č. 082009 navrhovateľ odporcovi vyúčtoval odmenu za 159 odpracovaných hodín po 11,- eur - ktorá zodpovedá skutočne navrhovateľom odpracovanému počtu dní od 01.8.2009 do 19.8.2009 - a to 16 dní (bez troch voľných nedieľ 2., 9. a 16.8.2009), ktorý počet odpracovaných dní zodpovedá priemernému počtu odpracovaných hodín 9.9375 denne.

Okrem toho, že z oboch predmetných vyúčtovaní jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ účtoval odmenu len za skutočne odpracované pracovné dni od 27.7.2009 do 19.8.2009 - a preto neobstojí ako účelová a nepodložená požiadavka odporcu na pomerné zníženie vyúčtovanej odmeny za mesiac august 2009 o časť, ktorá mala pripadnúť na obdobie od 20.8. do 31.8.2009, na druhej strane vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody o zmene podmienok zmluvy v časti dojednania o výške odmeny opäť súd vychádzajúc z výpovede samotného navrhovateľa o obsahu takejto ústnej dohody („pani I. im na stavbe povedala, že ak bude dobrý výkon a budú pracovať 12 hodín denne, môžu si účtovať odmenu 11,- eur až 12,- eur za hodinu“) a z oboch vyúčtovaní odmeny v cit. faktúrach navrhovateľa nevyhnutne dospel k záveru, že ak i došlo k ústnej dohode účastníkov o zmene zmluvy v časti výšky odmeny, neboli však splnené navrhovateľom deklarované podmienky takejto dohody, aby mohol uplatniť nárok na odmenu v inej, ako v písomnej zmluve zo dňa 23.7.2009 dohodnutej výške.

Počtu navrhovateľom odpracovaných hodín v mesiaci júl 2009 (46) tak zodpovedá dohodnutá odmena (po 10,- eur / h) vo výške 460,- eur a v mesiaci auguste 2009 (159) vo výške 1.590,- eur, spolu vo výške 2.050,- eur. Pretože z tejto sumy preukázane odporca navrhovateľovi uhradil ako preddavok 200,- eur (pre posúdenie nároku o zaplatenie dlžnej sumy istiny pritom nie je rozhodné, v ktorej faktúre navrhovateľ zaplatený preddavok vyúčtoval), zostáva neuhradená časť jeho záväzku z titulu zaplatenia zmluvnej odmeny za navrhovateľom poskytnuté plnenie vo výške istiny 1.850,- eur, na ktorej zaplatenie preto súd zaviazal odporcu a vo zvyšku (pokiaľ uplatnený nárok z tohto titulu presahuje dohodnutú odmenu vo výške 10,- eur / h) návrh navrhovateľa i v tejto časti zamietol.

Účastníci v zmluve (v čl. III bod 2) vo vzťahu k podmienkam splatnosti odmeny dohodli záväzok odberateľa zaplatiť dodávateľovi na základe riadne vystaveného daňového dokladu - faktúry, ktorý je dodávateľ povinný doručiť odberateľovi do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa odmena vypláca. Navrhovateľ obe cit. faktúry č. 072009 a č. 082009 odporcovi vystavil dňa 02.9.2009, s rovnakou splatnosťou dňa 12.9.2009 - v druhej faktúre (č. 082009) zúčtoval i odporcom uhradený preddavok 200,- eur. Odporca, ako vyplýva z vyššie uvedených záverov súdu vo vzťahu k dlžnej istine, mal voči navrhovateľovi preukázane peňažný záväzok spolu (z oboch faktúr) vo výške súdom priznanej dlžnej istiny 1.850,- eur a bolo jeho povinnosťou ho uspokojiť v lehote splatnosti oboch faktúr. Ani podľa názoru súdu z hľadiska tejto jeho povinnosti nie je podstatné, v ktorej z oboch súčasne doručených faktúr navrhovateľ zúčtoval uhradený preddavok. Odporca ani v konaní nepreukázal, že by eventuálne voči správnosti takejto fakturácie navrhovateľa namietal (a to ani vo vzťahu k výške vyúčtovanej odmeny a opaku nasvedčuje i obsah navrhovateľom predloženej, hoci odporcom spochybňovanej e-mailovej korešpondencie) alebo žiadal o jej opravu (ním zmienený list navrhovateľa zo dňa 23.02.2010 potvrdzuje len možné výhrady odporcu voči faktúre č. 112009, ktorou navrhovateľ neskôr vyúčtoval náhradu ušlého zisku). Dodatočná obrana odporcu, smerujúca k zbaveniu sa jeho zodpovednosti za omeškanie so splnením peňažného záväzku, je malicherná, účelová, odporujúca i zásadám poctivého obchodného styku.

Pretože tak odporca počnúc prvým dňom nasledujúcim po márnom uplynutí doby splatnosti oboch cit. faktúr, tj. od 13.9.2009 je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi,

súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti nároku o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania s plnením peňažného záväzku a to zo sumy súdom priznanej dlžnej istiny (1.850,- eur) a vo výške úroku z omeškania určenej podľa cit. ust. Obch. zák. v spojení s s ust. Obč. zák. a , cit. nar. vl. SR č.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pretože navrhovateľ i odporca mali vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej v konaní len čiastočný úspech a pretože takáto miera ich úspešnosti v spore je v podstate rovnaká a rozdiel len nepatrný, nebol dôvod na pomerné rozdelenie náhrady trov podľa úspešnosti oboch strán a súd preto za podmienok podľa cit. ust. vyslovil, že žiaden z čiastočne úspešných účastníkov konania nemá právo na náhradu vlastných trov, ktoré mu v konaní vznikli a tieto musí každý z nich v celom rozsahu znášať sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).