Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-91-2011.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/91/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. C., W. XXX/X, proti odporcovi: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. C., D. XXX/X, právne zastúpený N.. Y. N., advokátka so sídlom T.. M.R.D. XX, F. o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy titulom trov právneho zastúpenia v sume 362,81 € a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa N.. Y. N., advokátky, vedený v C. banka, a.s., F., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.4.2011 proti odporcovi domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdení o tom, že „navrhovateľ je zlodej a rozkradol firmu zamestnávateľa, ako aj rozkradol rodičovský dom“ a ospravedlniť sa navrhovateľovi verejne a to formou uverejnenou v okresnej tlači resp. v obecnom úrade a domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.333,- €. Svoj návrh odôvodnil tým, že so svojím bratom (odporcom) nemá už dlhodobo dobré vzťahy a odporca ho neustále osočuje, uráža a vykrikuje na verejnosti nepravdivé informácie, ktoré hrubo poškodzujú jeho osobu, občiansku česť a dobré meno. Oznámil skutočnosti aj na polícii a na Obvodnom úrade v Žiline pri odchode z prejednania priestupku dňa 2.2.2011 ho opätovne odporca na verejnosti slovne napadol pred svedkami „vy ste mi chalupu vykradol a vy ste zlodej“ a útoky zo strany odporcu voči jeho osobe sa stupňujú a vulgárnym a arogantným správaním hrubo poškodil jeho občiansku česť a dobré meno a žiada i finančné zadosťučinenie vo výške 3333,- €.
Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 20.7.2011 (č.l.11) žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že medzi nimi ako súrodencami dlhodobo neexistujú dobré vzťahy od obdobia, kedy zdedil rodičovský dom. Tvrdenia, že slovne napádal na verejnosti navrhovateľa považoval za ničím nepreukázané.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s pripojeným priestupkovým spisom Obvodného úradu F. č. XXXX/XXXXX/Obú dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a udával, že neoprávnený zásah odporcom spočíva vo vyjadrení, že okradol firmu Okresný stavebný podnik a to mu povedal niekoľkokrát a takto sa odporca vyjadruje pred jeho dcérami a aj na verejnosti, kedy tieto výroky mali počuť pracovníčky úradu v rámci prejednávania priestupku pri odchode a na chodbe bol aj pán D. ktorý to mal tiež počuť. Viac k veci sa nevyjadril, zotrval na tom, čo uviedol v návrhu.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie sú pravdivé, už v rámci prejednávania priestupku navrhovateľ ako oznamovateľ nepreukázal tvrdenia. Ďalej uviedol, že vzťahy medzi nimi sú narušené viac rokov (15-20) a konflikty vyvoláva práve navrhovateľ.
Z vyjadrení svedka (dcéry navrhovateľa) súd zistil, že hádka medzi účastníkmi vznikla pred dvoma rokmi (august 2009), keď pozdravili odporcu a otec im povedal, že je mu to nepríjemné, že ho zdravia a začali sa hádať. Ku tomuto konfliktu došlo na ceste pred domom odporcu a mali to počuť aj ľudia, ktorí stáli na zastávke, konkrétne mená uviesť nevedeli.
Z vyjadrení svedka (bratranec účastníkov konania) súd zistil, že ako bratia majú spory kvôli majetku a konflikty vyvoláva navrhovateľ.
Z obsahu pripojeného spisu Obvodného úradu F. č. XXXX/ XXXXX/Obú vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu medzi účastníkmi konania súd zistil, že dňa 2.2.2011 bol prejednaný priestupok, ktorého sa mal dopustiť odporca a správny orgán rozhodnutím č.XXXX/XXX/XDU zo dňa 2.2.2011 konanie voči odporcovi z podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním (že mal na adresu navrhovateľa povedať „debil“ a že kvôli nemu skrachoval Okresný stavebný podnik v M.) zastavil. Správny orgán nemal jednoznačne preukázané konanie obvineného, nakoľko výpoveď svedka (navrhovateľ) a obvineného (odporca) boli vo vzájomnom rozpore a oznamovateľ uviedol, že tieto slová mu hovorí brat každý rok a zároveň správnemu orgánu neboli známy žiadny svedkovia incidentu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2011. Súd z obsahu zápisnice nezistil žiaden záznam o rušení po skončení pojednávania.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmy na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, prípadne vzniká právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
V prejednávanej veci navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi ochrany osobnostných práv (práva na česť a dôstojnosť) a to vo forme poskytnutia morálneho zadosťučinenia uverejnením ospravedlnenia, tak i vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za odporcom vyjadrené výroky, že navrhovateľ „je zlodej a rozkradol firmu zamestnávateľa ako aj rozkradol rodičovský dom“ tvrdiac, že odporca zasiahol do jeho práv tým, že verejne dňa 2.2.2011 v budove Obvodného úradu v Žiline sa o ňom takto vyjadril a poškodil jeho občiansku česť a dobré meno. Odporca tieto výroky na adresu navrhovateľa popieral.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že k tomu, aby mohli vzniknúť občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musia byť splnené hmotnoprávne podmienky a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom vznikom nemajetkovej ujmy.
V konaní o ochranu osobnosti dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí dokázať existenciu ním tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv. Dôkazné bremeno, ktorým navrhovateľ odôvodňuje svoju žalobu, nezaťažuje druhú stranu sporu. Z hľadiska uvedených zásad bolo potrebné, aby navrhovateľ preukázal tvrdené skutočnosti ako i poškodenie jeho mena v spoločnosti, prípadne v zamestnaní alebo v blízkom okolí. Navrhovateľ tvrdil, že ho mal odporca osočiť nielen pred jeho deťmi ale aj pred pracovníkmi úradu na chodbe pri prejednávaní priestupku a v konaní ani zo skutkových zistení nevplynulo, že by sa odporca v tomto smere o navrhovateľovi takto vyjadroval a tieto výroky použil a šíril a týmto znevážil rodinné a spoločenské postavenie navrhovateľa. Samotný navrhovateľ v priebehu konania pripustil, že medzi nimi dlhodobo nie sú dobré súrodenecké vzťahy, pričom zachovanie dobrých vzťahov medzi súrodencami je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Na druhej strane by však nemalo byť schvaľované také konanie, ktoré by bolo v rozpore s povinnosťou úcty k právam spoluobčanov, pričom nevhodné správanie (ústny prejav) menej závažného porušenia proti občianskej cti nezakladá navrhovateľovi právo na ochranu osobnosti. Zo samotného správania sa navrhovateľa na pojednávaní dochádzalo z jeho strany k negatívnej komunikácii, pre ktoré správanie mu bola uložená poriadková pokuta a je teda zrejmé, že sám navrhovateľ nedokáže ovládať svoje negatívne emócie. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by zo strany odporcu došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľa. Je potrebné uviesť, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu určenými právnym poriadkom. Fyzická osoba môže byť zodpovedná iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal zásah do svojich osobnostných práv (právo na časť a dôstojnosť) ako základnej podmienky zo strany odporcu, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Odporca ako úspešný účastník vo vzťahu k navrhovateľovi si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny zástupca odporcu podaním zo dňa 17.2.2012 a to v lehote (č.l.49) a to za 4 úkony právnej pomoci spolu v sume 362,81 €. Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a vychádzal z predmetu sporu, kde vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je tarifnou hodnotou 2.000,- €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy a priznal odmenu za úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.11.2011 v sume 91,29 € + režijný paušál 7,41 €
- účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 91,29 € + režijný paušál 7,41 €,
- porada s klientom dňa 15.2.2012 (2/3 základnej sadzby) v sume 60,86 € + režijný paušál 7,63 €,
- účasť na pojednávaní dňa 15.2.2012 v sume 91,29 € + režijný paušál 7,63 €. podľa § 10 ods.1, § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a),c), § 14 ods. 2 písm. a), § 15, § 16 ods. 3 Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 362,81 € na účet právneho zástupcu odporcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).