Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-39Csp-163-2022.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-39Csp/163/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu: L. poisťovňa a.s., H. B. I., so sídlom H. 4, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, zastúpený: C.. W. U., advokát, so sídlom N. nábrežie X/A, XXX XX R., proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. L., o zaplatenie XXX,XX Y. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX Y. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Y. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,XX %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX Y. s príslušenstvom titulom úhrady poistného a na náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa XX.XX.XXXX uzatvorili D. zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami vo výške so splatnosťou v termínoch XX.XX, XX.XX, XX.XX, XX.XX, odo dňa začiatku poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. D. poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. D. medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 O. zákonníka. E. ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Q. nárok sa týka posledného poistného obdobia poistnej zmluvy, v trvaní od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške XXX,XX Y., platené splátkami štvrťročne vo výške XX,XX Y. so splatnosťou v termínoch XX.XX, XX.XX, XX.XX, XX.XX. Q. riadne plnenie záväzku žalovaného platiť poistné eviduje do XX.XX.XXXX. Q. sa dostal do omeškania dňa XX.XX.XXXX, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne XX.XX.XXXX. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 9 ods. X zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o PZP“) Podľa ustanovenia § 11 ods. 11 a 12 zákona o PZP má žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa
nahradiť škodu. V prejednávanej veci došlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. Preto má žalobca nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust. § 11 zákona o PZP má poisťovateľ nárok voči žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 100,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa XX.XX.XXXX.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov, ani na adresu označenú žalobcom v žalobe a nepodarilo sa mu zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. Na prejednanie sporu súd nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 Eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.XX.XXXX.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: návrh žalobcu na uzavretie poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka, výpis inkasného účtu poistnej zmluvy.
6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú, s výškou ročného poistenia XXX Y., frekvenciou platenia poistného štvrťročne v splátkach vo výške XX,XX Y., so splatnosťou prvej splátky dňa XX.XX.XXXX a následného poistného dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Z výpisu z inkasného účtu vyplýva, že žalovaný uhradil prvú splátku poistného vo výške XX,XX Y., dlh žalovaného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol vo výške XXX,XX Y.. Z listiny označenej ako Q. poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote dňa XX.XX.XXXX a poisťovňa má nárok na poistné do XX.XX.XXXX. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku poistenia vo výške XXX,XX Y. do 15 dní od doručenia výzvy.
7. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
9. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
10. Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
11. Podľa § 11 ods. 11 zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 1,66 Eur.
12. Podľa § 11 ods. 12 zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Po vykonanom dokazovaní a aplikácii citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvoril na dobu neurčitú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej vznikol poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva medzi stranami bola uzavretá v súlade so zákonom o PZP (špecifická právna úprava) a na základe § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka (všeobecná právna úprava ). Začiatok poistenia bol dohodnutý odo dňa XX.XX.S., s ročným poistným S. Y. a so štvrťročnou platbou poistného v splátkach vo výške XX,XX Y. splatných k XX.XX.S., XX.XX.S., XX.XX.S., XX.XX.S.. Q. uhradil prvú splátku vo výške XX,XX Y., ktorá bola splatná dňa XX.XX.S. a splátky splatné dňa XX.XX.S., XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX neuhradil. Vzhľadom na to, že splatnosť celého ročného poistného nastala až dňom splatnosti poslednej splátky poistného, poistenie zaniklo uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky, ktorá bola splatná dňa XX.XX.XXXX, t.j. poistenie zaniklo dňa XX.XX.XXXX, preto žalobca má nárok na zaplatenie pomernej časti poistného do zániku poistenia, t.j. do XX.XX.XXXX, a to v zmysle § 9 ods. 4 a § 11 ods. 11 zákona o PZP. Pomerná časť poistného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje čiastku XXX,XX Y., pričom čiastka XX,XX Y. bola žalovaným uhradená, preto žalobca má nárok na zaplatenie rozdielu týchto súm, a to XX,XX Y.. H. na uvedené súd žalobe v časti XX,XX Y. vyhovel a vo zvyšnej časti zodpovedajúcej sume XX,XX Y. žalobu zamietol.
16. Žalobca v žalobe síce uviedol, že v prejednávanej veci došlo v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu a preto má nárok na zaplatenie poistného až do konca poistného obdobia s poukazom na § 11 ods. 12 PZP, avšak toto skutkové tvrdenie žalobca nepreukázal predložením žiadneho listinného dôkazu resp. neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdil. Žalobca v žalobe iba všeobecne zmienil poistnú udalosť, avšak ju neoznačil konkrétnym číslom, dátumom, resp. údajom, ktorým by ju akýmkoľvek spôsobom špecifikoval, čím neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti svojho nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 a z § 132 ods. 1 CSP. Žalobca totiž v žalobe neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie poistného v ním uplatnenej výške.
17. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol
porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 CSP) Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
18. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany.
19. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v § 297 písm. b) CSP. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku v celosti. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie všetkých rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k čiastočnému zamietnutiu žaloby.
20. Okrem časti uplatnenej istiny súd priznal žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením splátok splatných XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, je preto v omeškaní odo dňa nasledujúceho od splatnosti tej ktorej splátky. Nakoľko žalobca požadoval úroky z omeškania až od XX.XX.XXXX, súd mu ich priznal od tohto dňa, pretože súd je viazaný žalobným návrhom a nemôže prisúdiť viac (§ 219 ods. 1 CSP). Navyše uvedené je plne v dispozícii žalobcu. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, súd ju v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. súd ho zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške X,XX % ročne.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V zmysle citovaných ustanovení, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy XX,XX Y. a neúspešný bol v časti XX,XX Eur, teda mal v konaní úspech v rozsahu XX,XX % a žalovaný mal úspech v rozsahu XX,XX %. A. medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu XX,XX % (XX,XX % - XX,XX % = XX,XX %). E. preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XX,XX %. 22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.