Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-157-2011.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/157/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v právnej veci žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Z. XXXX/A, zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, ul. Sv. Cyrila a Metoda 4595/18 proti žalovaným: 1) C.. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., T. T. XXXX/XX, 2) K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., T. E., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o zaplatenie 1.824,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. apríla 2011 č. k. 13C/200/2010-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 458,66 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni 665,88 eura s príslušenstvom napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.824,99 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.824,99 eura od podania návrhu do zaplatenia.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 458,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % na čas od 16. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % na čas od 16. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie o zaplatenie 342,56 eura s príslušenstvom zastavil a návrh vo zvyšku zamietol. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 974,43 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451, § 657 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zistil, že medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, že žalobkyňa a otec žalovaných žili spolu od roku 1984. Nebolo medzi nimi ani sporné, že žalobkyňa a otec žalovaných ku dňu smrti otca žalovaných nemali žiadne spoločné úspory a ani to, že žalobkyňa mala prístup do nehnuteľnosti svojho nebohého druha aj po jeho smrti a to až do 31. 05. 2009 a že žalovaní mali mesiac po smrti ich otca tiež prístup do
spornej nehnuteľnosti. Sporným zostalo, kto bol povinný platiť preddavkové platby za dodávku energií po smrti otca žalovaných. Pri posudzovaní tejto otázky bolo dôležité zisťovať, kto bol vedený ako odberateľ jednotlivých energií u dodávateľov týchto energií, pretože platiť aj zálohové platby za dodávku energií je povinný odberateľ. Zo správ od dodávateľov vyplýva, že odberateľom elektrickej energie na tomto odbernom mieste v období od 16. 09. 1999 - 10. 12. 2008 bol otec žalovaných a od 11.12.2008 žalovaný v 1. rade. Odberateľom plynu na tomto odbernom mieste podľa správ od dodávateľa bol v období od 1.10.2007-25.1.2008 otec žalovaných a od 26. 01. 2008 do 27. 01. 2009 žalobkyňa. Žalovaní ako dedičia poručiteľa nadobudli dedičstvo dňom úmrtia poručiteľa a nie dňom vydania osvedčenia, preto ich povinnosťou bolo, aby po jeho smrti zahlásili dodávateľom energií zmenu odberateľa podľa Zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Takáto zmena odberateľa bola hlásená žalovanými až 10. 12. 2008. Z toho potom vyplýva, že zálohové platby za dodávku energií boli povinní platiť žalovaní, ako dedičia odberateľa a to na ten čas, keď ten bol vedený ako odberateľ týchto energií. Žalobkyňa takúto povinnosť voči dodávateľom v období, keď nebola odberateľkou nemala a keď tieto platby napriek neexistencii jej právnej povinnosti uskutočnila, plnila za iného, teda za žalovaných a tým vznikol medzi žalovanou a žalovanými právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa za dodávku vody zaplatila v období od 26. 10. 2007 do 27. 11. 2008 25,21 eura, za dodávku plynu zaplatila 1.118,44 eura a za dodávku elektrickej energie zaplatila 86,30 eura. Spolu teda zaplatila 1.229,95 eura. Žalovaní vzniesli námietku premlčania jednotlivých platieb, pričom súd zistil, že platby vykonané žalobkyňou za dodávky energií za október a november 2007 sú premlčané, pretože žaloba bola na súd podaná dňa 16. 12. 2009, teda po dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z toho, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením zálohovej platby za vodu dňa 15. 01. 2008 v sume 233,-Sk a dňa 27. 11. 2008 v sume 119,50 Sk, spolu teda suma 352,50 Sk nie je premlčaná. Vykonané platby za dodávku plynu v októbri a novembri 2007 sú premlčané, preto zo sumy uplatnenej za plyn 33.694,-Sk treba odpočítať sumu 5.200,-Sk, preto vykonané platby za plyn v sume 28.494,-Sk nie sú premlčané. Zo sumy zaplatenej z titulu bezdôvodného obohatenia za platby uplatnené a nepremlčané v časti o zaplatenie 10.320,-Sk (342,56 eura) žalobkyňa vzala žalobu späť. Takto potom súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa vo vzťahu k dodávateľovi plynu zo sumy zaplatenej za žalovaných si môže uplatniť sumu 945,83 - 342,56 = 603,27 eura. Z platieb vykonaných za dodávku vody sú premlčané platby za október a november 2007, preto za žalovaných vykonané a nepremlčané platby z tohto titulu sú v sume 73,02 eura. Žalobkyňa zaplatila za žalovaných dodávateľom energií sumu 687,99 eura. Na náhradu tejto sumy by mala od nich nárok za predpokladu, že by ona neužívala rodinný dom, do ktorého tieto energie boli dodané. Žalobkyňa ale do domu mala prístup, preto treba mať za to, že aj ona spotrebovala časť týchto energií. Keďže nie je možné presne vyčísliť, ktorý z účastníkov v akom rozsahu spotreboval sporné energie, súd podľa § 136 OSP dospel k záveru, že je spravodlivé, aby túto sumu znášali účastníci v rovnakom pomere. Žalobkyňa má nárok voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2/3 tejto sumy, ktorú žalovaní na jej úkor nadobudli tým, že za nich zaplatila platby dodávateľom energií. Žalovaní na úkor žalovanej nadobudli bezdôvodné obohatenia v sume 458,66 eura, ktorú sumu súd uložil zaplatiť žalobkyni. Uplatnená pohľadávka nezanikla ani započítacím prejavom vykonaným v tomto konaní žalovanými, lebo žalovaným žiadna pohľadávka z titulu náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovanou v spornom období nevznikla. Žalovanej ani jeden zo žalovaných nikdy nepovedal, že si nárokujú za užívanie nehnuteľnosti peniaze, preto považoval započítanie vykonané žalovanými za právne neúčinné. Nad priznanú sumu súd žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol. Žalobkyňa si uplatnila aj právo na vrátenie sumy 663,88 eura, ktorú sumu odovzdala žalovanému v 2. rade v deň smrti otca žalovaných. Medzi účastníkmi konania bolo sporené, či tieto peniaze boli peniazmi žalobkyne alebo či žalobkyňa odovzdala žalovanému tie peniaze, ktoré mal našetriť otec žalovaných na svoj pohreb. Je bezpochybné, že sumu 20.000,-Sk žalobkyňa žalovanému v 2. rade odovzdala s tým, že s touto sumou sa vyrovnajú neskôr. Žalovaní tvrdili, že tieto peniaze si našetril ich otec na svoj pohreb a že takúto finančnú hotovosť im aj ukázal v roku 1997, žalovaní však neprodukovali žiaden dôkaz na tieto ich tvrdenia, ani na to, že žalobkyňa vedela o tom, kde ich otec tieto peniaze má uložené a že v deň smrti ich otca tieto peniaze boli, prípadne mohli byť na tom istom mieste, ako im to ukázal otec ešte v roku 1997. Žalobkyňa tvrdila, že suma 20.000,-Sk patrila jej, ktorú nadobudla darom od svojej sestry. Toto jej tvrdenie potvrdila aj svedkyňa Y. Y. a je možné podľa názoru súdu aj uveriť takémuto tvrdeniu, teda že žalobkyňa od svojej sestry darom dostala k svojmu životnému jubileu 20.000,-Sk, keďže medzi nimi zrejme bol dobrý súrodenecký vzťah, keď sa žalobkyňa o svoju sestru v jej chorobe každodenne osobne starala. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala, že suma 20.000,-Sk, ktorú odovzdala dňa 30. 09. 2007 žalovanému v 2. rade, patrila jej. Aj keď účastníci si výslovne nepomenovali, že ide o pôžičku, z vyjadrenia žalobkyne o tom, že potom sa
vyrovnáme, žalovanému v 2. rade muselo byť jasné, že žalobkyňa tieto peniaze mu odovzdávala s tým, že jej budú vrátené, aj keď dobu splatnosti tejto sumy si nedohodli. Súd preto dospel k záveru, že dňa 30. 09. 2007 žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému v 2. rade, splatnosť ktorej pôžičky medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Výzvu urobila žalobkyňa voči žalovanému v 2. rade podaním žaloby, preto je žaloba aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od dňa podania žaloby dôvodná. Súd preto žalovaného v 2. rade zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 663,88 eura z titulu poskytnutej pôžičky, spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovaného v 1. rade súd nezaviazal na zaplatenie tejto sumy, pretože pôžička bola poskytnutá len žalovanému v 2. rade, a preto žalovanému v 1. rade nevznikla žiadna zákonná povinnosť túto poskytnutú pôžičku žalobkyni vrátiť so žalovaným v 2. rade spoločne a nerozdielne. Zamietajúci výrok súdu sa teda vzťahuje aj na tú časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia tejto pôžičky aj voči žalovanému v 1. rade. V časti o zaplatenie 342,56 eura súd konanie zastavil, pretože žalobkyňa v tejto časti žalobu zobrala späť a žalovaní s takýmto čiastočným späťvzatím súhlasili. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a čiastočne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov v takom pomere, v akom táto bola v konaní úspešná, teda v sume 974,43 eura.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaní včas odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd sa nevysporiadal s viacerými dôkazmi a skutkovými zisteniami a tieto aj nesprávne vyhodnotil. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nehnuteľnosť užívala až do 31. 05. 2009. Žalovaní od predmetnej nehnuteľnosti mali kľúče, ale neužívali ju, chodievali tam len príležitostne, aj to len za účelom údržby záhrady. Pokiaľ boli preto spotrebované energie, mohla ich spotrebovať len žalobkyňa. Súd skonštatoval, že povinnosť platiť za dodávku energií zaťažuje odberateľa a z toho titulu ich zaviazal k tejto úhrade, na druhej strane pri platbách za dodávku plynu bola odberateľkou žalobkyňa. Súd rozhodol nesprávne aj v tom, že nezohľadnil ich započítací prejav voči žalobkyni. Nesúhlasia so záverom súdu, že žalobkyňa na ich úkor nezískala bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka nároku žalobkyne z titulu pôžičky, rozhodnutie súdu je skutkovo a právne nepodložené. Súd sa pri zaujatí stanoviska k tomu, komu patrila predmetná čiastka uspokojil len s tvrdeniami žalobkyne a sprostredkovaným tvrdením jej dcéry. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že čiastka 20.000,-Sk patrila jej. Odvolávala sa na to, že túto sumu obdržala od svojej sestry, ale jednotlivé výpovede žalobkyne a svedkov si odporovali v označení meny, v akej mala byť táto čiastka poskytnutá. Obaja žalovaní zhodne tvrdili, že táto čiastka, ktorú odovzdala žalobkyňa žalovanému v 2. rade patrila ich otcovi, ktorý ich mal odložené na pohreb. Nebol dôvod, aby žalovaný v 2. rade žiadal od žalobkyne pôžičku za účelom úhrady pohrebných trov. Rozhodnutie súdu o právnej kvalifikácii čiastky 20.000,-Sk nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému v 2. rade pôžičku vo výške 20.000,-Sk a námietka premlčania zo strany žalovaných je účelová. Žiadala priznať trovy odvolacieho konania vo výške 68,82 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 458,66 eura s príslušenstvom podľa § 220 OSP zmeniť, v časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni 665,88 eura s príslušenstvom napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.824,99 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.824,99 eura od podania návrhu do zaplatenia, pričom zaplatenia sumy 1.161,11 eura sa domáhala titulom vrátenia preddavkov za energie (voda, plyn a elektrina), ktoré za žalovaných uhradila a zaplatenia sumy 663,88 eura sa domáhala titulom pôžičky. Titulom zaplatených preddavkov za energie súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobkyne v časti zaplatenia sumy 458,66 eura, v časti zaplatenia sumy 342,56 eura z tohto titulu konanie zastavil
a vo zvyšku, teda ohľadne sumy 359,89 eura (1.161,11 - 458,66 - 342,56) návrh zamietol. V dôsledku odvolania, podaného žalovanými je predmetom odvolacieho konania len vyhovujúca časť - zaplatenie sumy 458,66 eura titulom zaplatených preddavkov za energie a zaplatenie sumy 663,88 eura titulom pôžičky. V ostatných výrokoch (zamietnutie zvyšku návrhu a zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 342,56 eura) je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpal, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako
záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. V odseku 1 citovaného ustanovenia je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, vyplýva, že žalobkyňa po smrti otca žalovaných, v čase, keď predmetnú nehnuteľnosť so súhlasom žalovaných užívala a aj v nej bývala platila poplatky za energie (vodu, plyn a elektrinu). Voči pohľadávke žalobkyne z tohto titulu v časti zaplatenia sumy 292,33 eura vzniesli žalovaní v priebehu konania námietku premlčania. Súd prvého stupňa nároku žalobkyne z tohto titulu vyhovel v časti zaplatenia sumy 458,66 eura, keď z nepremlčaných platieb, zaplatených žalobkyňou jej priznal 2/3, keď považoval za správne, aby túto sumu znášali všetci účastníci v rovnakom pomere. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Z výsluchov žalobkyne i žalovaných vyplýva, že žalovaní po smrti ich otca súhlasili s tým, aby žalovaná, ktorá s ním žila od roku 1984 ako družka v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaní v dedičskom konaní zdedili po otcovi, v tejto nehnuteľnosti zostala bývať s tým, že bude uhrádzať energie spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Nájomné za užívanie predmetnej nehnuteľnosti od žalobkyne po celý čas jej užívania nehnuteľnosti nepožadovali. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ aj platila žalobkyňa energie (vodu, plyn a elektrinu) v období, keď predmetnú nehnuteľnosť užívala, nevzniklo u nej bezdôvodné obohatenie. Rovnako tak nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných tak, ako uvádzali vo svojom započítacom prejave. Priznanie žalovanej sumy z tohto titulu žalobkyni by preto bolo v rozpore s ich ústnou dohodou, na základe ktorej mohla predmetnú nehnuteľnosť užívať za podmienky hradenia energií spojených s jej užívaním a tiež v rozpore s dobrými mravmi, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 458,66 eura s príslušenstvom podľa § 220 OSP zmenil a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol a výškou priznanej sumy sa potom už ani nezaoberal.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: prenechanie veci na voľné nakladanie, druhovo určené veci, dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a doba splatnosti jej vrátenia. Zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že žalobkyňa odovzdala žalovanému v 2. rade v deň smrti otca žalovaných sumu 20.000,- Sk (663,88 eura). V tomto konaní sa domáhala zaplatenia tejto sumy od žalovaných titulom pôžičky. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že túto sumu žalobkyňa žalovanému v 2. rade odovzdala s tým, že neskôr sa vyrovnajú, teda došlo medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, pričom splatnosť pôžičky nebola dohodnutá. Tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa odovzdala žalovanému v 2. rade peniaze, ktoré si mal našetriť ich otec na pohreb, v konaní preukázané nebolo, pretože žalovaní okrem tvrdenia, že ich otec im ukázal túto hotovosť ešte v roku 1997, teda 10 rokov pred jeho úmrtím dňa 30. 09. 2007, iným dôkazom nepreukazovali, pričom z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že otec žalovaných si peniaze neodkladal doma, ale väčšinu (po zaplatení inkasa) dával do nebankových subjektov a na vkladnú knižku, pričom tieto peniaze následne boli predmetom dedičského konania po ňom. Skutočnosť, že peniaze, ktoré žalobkyňa žalovanému v 2. rade odovzdala sú práve tie, ktoré otec ukázal žalovaným pred 10 rokmi v konaní teda preukázané nebolo. Výpoveďou žalobkyne, ako aj jej svedkyne Y. Y. - dcéry žalobkyne považoval odvolací súd za preukázané, že sumu 20.000,-Sk dostala asi mesiac pred uzavretím pôžičky od svojej sestry k narodeninám (26. 08.) na pobyt v kúpeľoch, pretože mali dobrý súrodenecký vzťah a žalobkyňa sa o sestru starala, čo v kontexte s inými dôkazmi - spôsob hospodárenia žalobkyne s otcom žalovaných, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými v čase smrti otca žalovaných preukazuje, že peniaze, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému v 2. rade titulom pôžičky boli jej peniazmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni 663,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 16. 12. 2009 do zaplatenia ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a keďže žalobkyňa oboch žalovaných už pred podaním návrhu vyzývala na zaplatenie tejto sumy a splatnosť pôžičky medzi účastníkmi dohodnutá nebola, je aj nárok na zaplatenie príslušenstva z tejto sumy - úrok z omeškania vo výške 9 % od 16. 12. 2009, teda od podania návrhu, tak ako žiadala žalobkyňa, dôvodný.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2
OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP pre nesprávne právne posúdenie a pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napriek tomu, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 1.824,99 eura s príslušenstvom a v konaní pred súdom prvého stupňa mala vo vzťahu k obom žalovaným úspech ohľadne sumy 458,66 eura a voči žalovanému v 2. rade aj úspech v časti zaplatenia sumy 663,88 eura, súd nerozlišoval, voči komu mala úspech, či voči obom žalovaným alebo len jednému z nich a nerozhodol o trovách konania aj v súvislosti so zastavením konania ohľadne sumy 342,56 eura s príslušenstvom. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie nesprávne, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.