Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/60/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: IS V., s.r.o., S. XXX/XX, O., právne zast. JUDr. Rastislavom Železníkom, advokátom, Advokátska kancelária Gajova 11, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Vazovova 2, Bratislava (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/20762-48245/2011/990565-r zo dňa 20.04.2011 takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/226/20762-48245/2011/990565-r zo dňa 20.04.2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.04.2011 a zároveň aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie napádal pre nesprávne vyhodnotený a zistený skutkový stav, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správnych orgánov je zjavná vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia je zrozumiteľne a určito vyrubená daň a zákonom definované označenie povinného. V napadnutom rozhodnutí a dodatočnom platobnom výmere je číselné označenie nesprávne, nezrozumiteľné a povinný je uvedený ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, hoci tento termín v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) nepozná. Žalovaný v odvolacom konaní sa touto námietkou zaoberal len čiastočne, keď uviedol, že označenie platiteľ dane z pridanej hodnoty je bližšia špecifikácia osoby v súvislosti s predmetom zdanenia, ale námietkou voči číselnému označeniu sa nezaoberal. Žalobca už v odvolaní namietal, že lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedené v , zákona o správe daní a poplatkov sú zákonné procesné lehoty, nie poriadkové a ak daňová kontrola trvala od 06.04.2009 do 19.10.2010, je to v rozpore s uvedeným zákonom. Použitie ustanovení prvej časti zákona o správe daní a poplatkov na daňovú kontrolu, ako to urobil žalovaný, žalobca nepovažuje za správne. Ďalej žalobca namietal, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie a vybratie dane. Dôkazné bremeno na preukázanie ekonomického dôvodu je na daňovom subjekte a ak správca dane tvrdí iný ekonomický dôvod, dôkazné bremeno je na správcovi dane. Žalobca je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno a namietal časť protokolu z daňovej kontroly (str. 8 -9), pretože pri dodržaní daňovej zásady v zmysle zákona o správe daní a poplatkov by správca dane musel objektívne dospieť k záveru, že osem faktúr o obchode v januári 2009 svedčí o záväzkovom právnom úkone, na ktorom sa zúčastnili 3 osoby (každá identifikovaná na daň v inom členskom štáte) a predmetom úkonu je dodanie toho istého tovaru,

ktorý bol prepravený od prvého dodávateľa T.-L. J.. k druhému odberateľovi F. s.r.o., tovar prepravoval prvý odberateľ na svoj účet druhému odberateľovi do miesta prevzatia v Českej republike, skladové hospodárstvo S.-Z. E., Česká republika, že sa jedná o trojstranný obchod ( , ďalej len zákona o DPH). U trojstranného obchodu prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, u prvého odberateľa je dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a na faktúre je uvedené, že ide o trojstranný obchod. Správca dane bral za dôkaz pravdy výpoveď konateľa druhého odberateľa a dopravcu druhého odberateľa, ktoré sa netýkali predmetného trojstranného obchodu, ale olej bol dopravený už druhým odberateľom ako vlastníkom tovaru, prepravcom P. autodoprava z U., Česká republika do R., Slovenská republika. Správca dane, ale nehodnotil časť výpovede konateľa druhého odberateľa, kde uviedol, že prvý odberateľ dodal druhému odberateľovi tovar a on ho prevzal. Trojstranný obchod je dokumentovaný najmä listinami - faktúrami, prepravným listom, dohodou o preskladnení tovaru a kúpnou zmluvou. Dodávateľ nemusí poznať druhého odberateľa a preto je vyjadrenie dodávateľa T.-L. irelevantné. Stanovisko správcu dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu je porušením zásad daňového konania, keď správca dane uvádza, že sa stanoviskom nezaoberal a na druhej strane tvrdí, že žalobca neuviedol relevantné zásady a dôkazy preukazujúce trojstranný obchod. Žalobca tiež namietal porušenie práva o nazeraní do spisu, keď mu nebol predložený celý administratívny spis s odôvodnením, že správca dane nie je oprávnený podľa zákona o správe daní a poplatkov. Listiny, do ktorých mu neumožnil správca dane nahliadnuť, nemajú charakter listín v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia. Daňové orgány nepostupovali v súlade s ust. , zákona o správe daní a poplatkov, keďže trojstranný obchod prebiehal zákonne, keď žalobca ako prvý odberateľ zakúpil tovar od poľského dodávateľa a predal ho druhému odberateľovi do Českej republiky a tovar bol prepravený poľským dopravcom do skladu žalobcu v U., Česká republika cez tranzit Slovenskej republiky. V U. bol tovar odovzdaný druhému odberateľovi. Nebol zabezpečený dôkaz, že žalobca v 8 prípadoch zakúpený tovar v Poľsku doviezol do Slovenskej republiky a nevyviezol ho do Českej republiky, ale z Českej republiky ho vyviezol do Slovenskej republiky.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že túto ako nedôvodnú navrhuje zamietnuť. Žalovaný v odvolacom konaní sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní. Číselné údaje o dani aj bez oddelenia tisícok a stoviek medzerou sú prehľadné a zrozumiteľné, okrem toho vo výroku rozhodnutia je aj slovné vyjadrenie číselnej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sžf 38/2009 sa týka inej problematiky), tieto okolnosti nie sú dôvodom zrušenia rozhodnutia. Námietka o dĺžke lehoty daňovej kontroly nie je dôvodná, pretože správca dane dôvodne prerušil daňovú kontrolu podľa § 25a zákona o správe daní a poplatkov (dožiadanie do Poľska), keďže na daňová kontrolu sa primerane použijú ustanovenia prvej časti uvedeného zákona. Ďalšia námietka žalobcu sa týka nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktorú žalovaný tiež nepovažuje za dôvodnú. Tovar dodala spoločnosť T.-L., Poľsko žalobcovi v režime intrakomunitárneho dodania a podľa dodávateľa nešlo o trojstranný obchod. Na dodanie tovaru zabezpečil dodávateľ aj prepravné služby u poľských prepravcoch, ktorí boli poskytnuté na objednávku dodávateľa a doklady B. potvrdzujú, že tovar bol vyskladnený v O. a preberal ho R.. Žalobca 8 faktúrami dokazoval, že následne dodal tovar tretej osobe F. s.r.o. Brno v Českej republike a na faktúrach uviedol, že ide o trojstranný obchod a prehlásenie odberateľa, že tovar prevzal v tuzemsku, t.j. na území Slovenskej republiky. Žalovaný na základe dokladov zdaniteľné obchody posúdil ako podliehajúce dani s miestom dodania tovaru v tuzemsku. Preprava sa neuskutočnila priamo od poľského dodávateľa k druhému českému odberateľovi a preto sa nejedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona o DPH. Pochybnosti o priamej preprave českému odberateľovi neodstránil ani dokument predložený v odvolacom konaní, ktorým mal žalobca žiadať dodávateľa T.-L. o prepravu tovaru cez trasu B.- O. - U., pretože tento dokument dodávateľ neprijal.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa v znení neskorších predpisov trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v

členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Podľa zákona v znení neskorších predpisov daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, 1b) poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer zo dňa 26.10.2010 o vyrubení rozdielu dane žalobcovi po nepriznaní nadmerného odpočtu a určení vlastnej daňovej povinnosti 20.506,83 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2009. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že po vykonaní daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer dňa 26.10.2010, ktorým vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 20.506,83 eura pre porušenie § 19 zákona o DPH (daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru) a nepreukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona o DPH. Po odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodol napadnutým rozhodnutím, keďže si osvojil právny záver správcu dane.

Krajský súd pri preskúmaní sa zaoberal námietkami žalobcu a konštatuje, že námietky v časti A, B a C žaloby nie sú dôvodné, resp. nie sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Číselné označenie, aj bez medzere medzi tisíckami a stovkami nespôsobuje nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, zvlášť ak daňová povinnosť je uvedená aj v slovnom vyjadrení a aj vzhľadom na výrok rozhodnutia žalovaného. Žalovaný, aj vzhľadom na charakter námietky, k tomu neuviedol podrobnú odpoveď a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nemožno na tento prípad vzťahovať. Bližšie špecifikovanie daňového subjektu ako platiteľa (§ 69 ods. 1 zákona o DPH) je v súlade so ust. § 5 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov a zákona o DPH a touto námietkou sa žalovaný dostatočne zaoberal. V § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov je stanovené, že daňová kontrola sa ukončí do 6 mesiacov od jej začatia a kedy možno túto lehotu, ktorá nie je lehotou procesnou, predĺžiť a z akých dôvodov. V ust. § 15 ods. 16 uvedeného zákona sa stanovuje, že na daňovú kontrolu možno primerane použiť ust. prvej časti a § 32, 34 a 41 tohto zákona. Nepochybne do prvej časti zákona o správe daní a poplatkov je zaradené ust. § 25a o prerušení konania, ktoré možno použiť v rámci daňovej kontroly. Námietka žalobcu, že tento právny názor je nesprávny, je len subjektívnym názorom žalobcu, ktorý ani právne nezdôvodnil a preto naň súd neprihliadol. Porušením práv žalobcu bolo, ak mu správca dane neumožnil oboznámiť sa so všetkými dôkazmi, pretože tie časti spisu, ktoré mu neboli predložené, nemožno hodnotiť ako podklady v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Nazeranie do spisu bolo žalobcovi v plnom rozsahu umožnené súdom, čím je tento nedostatok odstránený, vada daňového konania zhojená.

Dôvodná bola námietka žalobcu k zistenému skutkovému stavu a vyvodenému právnemu záveru, ktorý považuje za predčasný. Žalobca je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno a ak má správca dane pochybnosti, dochádza k dokazovaniu, ale dôkazné bremeno sa primerane rozloží medzi žalobcu a správcu dane. Doposiaľ zabezpečené podklady, najmä písomné dôkazy - faktúry prepravné listy a iné, nasvedčujú tomu, že išlo o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona o DPH. Toto sú však podklady, ktoré nepostačujú pre tento právny záver, pretože musí byť aj skutočne preukázané, či k trojstrannému obchodu došlo, keďže u správcu dane vznikli pochybnosti. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že napriek tomuto stavu vo veci doposiaľ nebol vypočutý konateľ žalobcu, ktorý by mohol podstatným spôsobom objasniť splnenie zákonných podmienok trojstranného obchodu, najmä ako bola zabezpečená doprava tovaru od dodávateľa v Poľsku druhému odberateľovi F. s.r.o. Brno s uvedením trasy, či bol tovar v O., kde konkrétne a čo s ním robil žalobca počas tranzitu. Ďalej nech uvedie na ktorom mieste, či v O. alebo U. odpredal tovar druhému odberateľovi a ktorá osoba odovzdala fyzicky tovar F. a na ktorom mieste. Ak druhému odberateľovi F. T. fyzicky odovzdala tovar iná osoba ako konateľ žalobcu, je potrebné k uvedeným otázkam vypočuť aj túto osobu. Konateľ žalobcu nech ďalej vysvetlí obsah dokladu - W. 06/2009 zo dňa 19.01.2009 str. 38 administratívneho spisu, ako a kedy bol doručený dodávateľovi T., ku ktorej faktúre má vzťah, keďže je zo dňa 19.01.2009 a potom nasledovali faktúry

zo dňa 22.01.2009, 27.01.2009 a 31.01.2009, ďalej z akého dôvodu je napísaný v poľskom jazyku a len údaje o doprave sú v slovenskom jazyku. Ďalej nech konateľ žalobcu Šebo sa podrobne vyjadrí k medzinárodným nákladným listom, ktoré boli zabezpečené pri výmene informácií z H. (tvoria prílohu str. 53 administratívneho spisu), ktoré potvrdzujú dovoz tovaru len do O.. Po preskúmaní výpovede konateľa F. Brno F. súd nedospel k rovnakému záveru ako správca dane a to z dôvodu, že vypočutie F. nebolo dostatočné. F. uviedol, že tovar po kúpe od žalobcu on osobne prevzal, ale sa nevyjadril kde - neuviedol ani miesto, ani štát. Krajský súd nariaďuje vykonať opäť jeho výsluch a v prípade rozdielov s výpoveďou konateľa žalobcu, ich konfrontovať. Ďalej nech sa vyjadrí o dopravcovi, ktorý dopravil tovar od žalobcu pre F. Brno, kto zabezpečil dopravu, na čie náklady a pod. V ďalšom konaní žalovaný sa musí zaoberať aj tým, keďže žalobca nemá skladové priestory v O., posúdením časovej nadväznosti faktúr od poľského dodávateľa pre žalobcu a faktúrami žalobcu pre druhého odberateľa F. Brno. Doplnením dokazovania budú zabezpečené podklady pre rozhodnutie vo veci, pretože doposiaľ zistený skutkový stav nedáva jednoznačný záver o charaktere obchodu, čo je podstatné pre posúdenie daňovej povinnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , ale žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože si nárok vôbec neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.