Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-2-2011.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica, IČO: 00 165 549 proti žalovanej Y.. E. F., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, F. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Sitárovou, so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, o zaplatenie 1 509,55 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 509,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01. 08. 2011 až do zaplatenia, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 90,50 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 509,55 Eur z titulu dohody o zvýšení kvalifikácie č. XXX/VLV/XXXX z 29. 10. 2009 a č. XXX/VLVaS-XXXX z 18. 08. 2010. Žalovaná suma predstavovala 3/4 nákladov na poskytnutú náhradu mzdy počas pracovného voľna žalovanej za obdobie od uzavretia týchto zmlúv do skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. 07. 2011.
Žalovaná žiadala návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výpoveďou zástupcov účastníkov, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, dohodou o zvýšení kvalifikácie zo dňa 29. 10. 2009 a zo dňa 18. 08. 2010, dohodou o skončení pracovného pomeru, úhradovou povinnosťou v zmysle dohody, výplatnými lístkami žalovanej za žalované obdobie, dokladmi o čerpaní študijného voľna a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia žalobcu so žalovanou uzatvoril pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04. 07. 2007 na dobu určitú, ktorý sa zmenil dohodou zo dňa 09. 07. 2008 na dobu neurčitú. V zmysle § 155 Zákonníka práce uzavrel s ňou dohodu o zvýšení kvalifikácie dňa 29. 10. 2009, ktorej predmetom bolo umožnenie žalovanej získať špecializáciu v odbore psychiatria absolvovaním 5-ročného špecializačného štúdia externou formou a dňa 18. 08. 2009 dohodu o zvýšení kvalifikácie na 3 roky od 01. 09. 2010 na umožnenie žalovanej absolvovať 3-ročné doktorantské štúdium programu psychiatria v študijnom odbore UK Bratislava formou externého štúdia.
Dňa 26. 07. 2011 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 07. 2011.
Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať v pracovnom pomere po dobu 5 rokov po tom, čo úspešne vykoná špecializačné skúšky v odbore psychiatria a po dobu 3 rokov po tom, čo úspešne ukončí doktorantské štúdium, požadoval žalobca v zmysle zmlúv náhradu nákladov vo výške troch štvrtín celkových nákladov, t.j. 1 509,55 Eur. Tieto náklady predstavujú poskytnutú mzdu za študijné voľno v zmysle rozpisu, ktorý pripojil v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2012.
Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení potvrdila, že medzi účastníkmi došlo k podpísaniu dohôd o zvýšení kvalifikácie. Tiež potvrdila, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. 07. 2011 na základe žiadosti žalovanej.
Stabilizačná dohoda v zmysle § 155 Zákonníka práce je prísne formálna a pokiaľ neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré požaduje zákon, je neplatná. Musí byť tiež uvedená tak určito, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chceli účastníci vyjadriť.
Podľa jej názoru dohoda zo dňa 29. 10. 2009 ako aj zo dňa 18. 08. 2010 nedostatočne určito zakotvujú druh jednotlivých nákladov a ich celovú maximálnu sumu, ktorú by bola povinná žalovaná uhradiť v prípade nedodržania záväzku. V bode 4. nie je zrejmé, aké konkrétne cestovné náklady by bola povinná nahradiť a či by išlo o náhradu mzdy v hrubom alebo v čistom. Tiež absentuje záväzok zamestnávateľa do budúcna, že bude zamestnanca využívať v súlade s jeho dosiahnutou kvalifikáciou. Keďže sa potom jedná o neplatné právne úkony v zmysle § 39 O. z., žiadala návrh zamietnuť.
Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v dohodách je dostatočne určito stanovená maximálna suma v súlade so znením ustanovenia § 155 Zákonníka práce ako aj druhy požadovaných náhrad. Zo zmlúv tiež jasne vyplýva, že sa jedná o náhradu mzdy a to vo výške priemerného zárobku, pričom poukázal na znenie § 134 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa pri výpočte náhrady mzdy vychádza z priemernej hrubej mzdy pracovníka. Ustanovenie § 155 Zákonníka práce neukladá povinnosť uviesť v zmluve záväzok využívať kvalifikáciu zamestnanca.
Zástupkyňa žalovanej zotrvávala na svojom písomnom vyjadrení.
Ani jeden z účastníkov nenavrhol po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP vykonať vo veci ďalšie dôkazy.
Obe strany požadovali priznať náhradu trov konania.
Predmetom sporu bol nárok žalobcu vyplývajúci z uzatvorených dohôd o zvýšení kvalifikácie so žalovanou v zmysle § 155 Zákonníka práce.
Podľa § ustanovenia § 155 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodou, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Ods. 2, dohoda podľa ods. 1 musí obsahovať:
a) druh kvalifikácie, spôsob jej zvýšenia,
b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
Ods. 3, celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť 5 rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť 3 celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu písomných dohôd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pričom v oboch dohodách sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej pracovné voľno a náhradu mzdy v sume priemerného zárobku z dôvodu účasti na vyučovaní ako aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov. V prípade nesplnenia záväzku sa žalovaná zaviazala nahradiť náklady vo výške priemerného zárobku za dni účasti na štúdiu, pričom najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmela prekročiť 3 sumy vynaložených nákladov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že bolo žalovanej v súvislosti uzatvorenými dohodami poskytnuté študijné voľné s náhradou mzdy a to v rozsahu ako to uviedol žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2012. Tiež nebolo sporné, že za toto obdobie bola poskytnutá žalovanej náhrada mzdy vo výške 2 012,74 Eur.
Žalobca v súlade so zmluvou ako aj citovaným ustanovením § 155 ods. 3 ZP požadoval maximálnu možnú náhradu tak, aj bolo medzi účastníkmi dohodnuté, t. j. 3 zo sumy vynaložených nákladov.
Tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej, že zmluvy medzi účastníkmi sú neplatné z dôvodu neurčitosti, neobstojí. Zmluvy sú dostatočne určité, obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, pričom medzi účastníkmi bolo jasne dohodnuté, že žalovaná uhradí náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dni účasti na štúdiu a príprave skúšok.
Žalobca požadoval len náhradu mzdy, keďže iné náhrady neboli žalovanej uhradené.
Z uvedených dôvodov potom súd návrhu vyhovel.
Súd ďalej priznal požadované úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01. 08. 2011, kedy bola žalovaná vyzvaná na plnenie pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru, v súlade so znením ustanovenia § 517 O.z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. a ustanovenia § 563 O. z.
Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, požadoval náhradu trov konania, ktoré predstavovali trovy zaplateného súdneho poplatku. Súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP jeho návrhu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z.
a noviel - Exekučný poriadok.