Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-38-2023.pdf
PDF · 138.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti
obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona účinného od 01.05.2022, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
1/
od presne nezisteného obdobia, najneskôr od apríla 2021, na adrese C., D. XXXX/XX, E. F. G. X, H. C., pestoval v kvetináči rastlinu rodu Cannabis (konopa) až do 22.09.2021 10:02 hod., kedy bola dobrovoľne vydaná pri domovej prehliadke príslušníkom Policajného zboru a po jej vysušení bola zistená hmotnosť upotrebiteľného podielu rastlinného materiálu 262,10 g s prítomnosťou látok kanaboidného typu a zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) 1,9 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 524 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok,
2/
od presne nezisteného obdobia do 22.09.2021 21:55 hod., na doposiaľ nezistených miestach, naposledy v F., I. J. XX/X, E. F. G. XX, mal v držbe, v plastovom vrecku, na svoju osobnú spotrebu, sušený rastlinný materiál rodu Cannabis (konopa) s hmotnosťou 0,244 g a zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) 9,2 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy, kedy ho dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok,
t e d a
v bode 1/
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle neoprávnene zadovážiť omamnú látku a psychotropnú látku, avšak k dokonaniu trestné činu nedošlo
v bode 2/
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona účinného od 01.05.2022, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2/
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.05.2022.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženému obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/6/2023 zo dňa 11.07.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- samočinnú útočnú pušku ČZ vzor 58 V, komorovanú na náboje 7,62 x 39 mm, s odstráneným výrobným číslom a nasadeným tlmičom hluku výstrelu,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ vzor 27, komorovanú na náboje 7,65 mm Browning, výrobné číslo 350860,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ model 75, komorovanú na náboje 9 mm Luger, výrobné číslo 126176,
- 1154 puškových nábojov 7,62 x 39 mm, v časti na nabíjacích pásikoch,
- 3 zásobníky s obsahom po 13 ks nábojov 9 mm Luger,
- krabičku s obsahom 50 nábojov 9 mm Luger,
- igelitový sáčok s obsahom 32 nábojov 9 mm Luger,
- 1 náboj 9 mm Makarov,
- 30 nábojov .38 Special v plastovom podstavci,
- 363 nábojov 9 mm Luger.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 23.06.2023 na A. B. obžalobu - v bode 1/ obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona účinného od
01.05.2022 spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.05.2022, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal podľa § 285 ods. 4 Trestného poriadku, za použitia § 2 ods. 11 Trestného poriadku zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, kde využil svoje právo a k veci sa odmietol vyjadriť.
Súd so súhlasom prokurátora a obhajcu prečítal výpovede svedkov z prípravného konania, kde z výpovede svedka K. L. vyplynulo, že má trvalé bydlisko na adrese C., D. XXXX/XX v byte číslo sedem na treťom poschodí. Majiteľkou tohto bytu je jeho stará mama A. B., ktorá býva v byte s ním, a tie A. B. a jeho brat M. B.. V byte má každý vlastnú izbu. Uviedol, že nikomu do izby nechodí, iba cez A. chodí fajčiť na balkón. Asi tak štyri mesiace dozadu si všimol, že na balkóne z A. izby je rastlina v kvetináči. Vtedy bola maličká, merala asi 20 cm. Zo začiatku tomu neprikladal veľký význam, keďže babka tam má veľa rastlín. Neskôr, keď táto rastlina vyrástla si všimol, že je to marihuana. Rastlina bola na balkóne celé leto, až teraz cez víkend ju niekto preložil do A. izby. Nevedel, ale kto to bol. Podľa neho to bola A. rastlina, lebo M. kvety nepestuje, iba babka, ale táto by určite nešla sadiť marihuanu. N. sa na to nepýtal. On sám marihuanu nefajčí a o nikom inom nevie. Taktiež nemal vedomosť, že by A. niekomu marihuanu predával, nikdy k nim žiadni ľudia nechodili.
Z výpovede svedka M. B. vyplynulo, že okrem iného, býva v byte na adrese C., D. XXXX/XX, spolu s mamou A. B., bratom A. B. a synovcom K. L.. Ďalej uviedol, že A. B. chodí domov sporadicky, raz za jeden/dva mesiace, v izbe obvineného je balkón, a preto cez jeho izbu chodia, keď idú na balkón fajčiť. Niekedy v roku 2021 si všimol v A. izbe novú rastlinu v kvetináči, mala asi pol metra, dovtípil sa, že ide o marihuanu, ale neriešil to.
Svedok poznamenal, že A. izba bola celý čas odomknutá, mal do nej prístup každý z obyvateľov bytu a A. B. mala v predmetnej izbe aj svoje kvety, o ktoré sa starala. Podľa jeho názoru, rastlina patrila A..
Svedkyňa A. B. v prípravnom konaní vypovedala, že v jej byte býva ona, syn M., vnuk K. a syn A., pričom A. prichádza domov raz za niekoľko mesiacov. Ďalej uviedla, že niekedy v marci/apríli 2021 syn A., zrejme na jej podnet, doniesol domov malú rastlinu v kvetináči cca 10-15 cm vysokú. V minulosti si kúpila časopis Bylinky č. 1/2016, ktorý sa venoval liečivým účinkom marihuany a s A. sa viackrát bavila o jej kožných problémoch, pretože jej nepomáhali žiadne masti. A. dal predmetnú rastlinu do svojej izby a spolu s ostatnými rastlinami sa o ňu starala svedkyňa. Rastline nevenovala zvýšenú pozornosť a v máji 2021 ju dala, tak ako aj ostatné rastliny, na balkón, vtedy už vedela, že ide o marihuanu, pretože o nej veľa čítala. V septembri 2021 stiahla všetky rastliny z balkóna naspäť, aj marihuanu, dnu do A. izby. V A. izbe bola ešte tri/štyri dni a následne prišli policajti. Svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ mal A. predmetnú marihuanu, avšak uviedla, že v predloženom časopise Bylinky č. 1/2016, boli aj certifikované semená technického konope. Podľa svedkyne, A. nie je v súčasnosti užívateľom marihuany, ale v minulosti ho jeden raz videla, že si dal marihuanovú cigaretu. Ďalej svedkyňa poznamenala, že A. si zadovážil predmetnú rastlinu kvôli nej.
Svedkyňa A. M. v prípravnom konaní využila ako partnerka obvineného svoje právo a k veci nevypovedala.
Prokurátor a obhajca obžalovaného súhlasili s prečítaním znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-SL- EXP-2021/3135 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, zo záverov ktorého vyplynulo, že zaistený upotrebiteľný rastlinný materiál (rastlina v kvetináči), po vysušení, mal hmotnosť 262,10 g so zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) 1,9 % hmotnostných, pričom vzhľadom na nízky obsah THC (pod 2 % hmotnostných) má na psychiku človeka iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle. Ďalej na plechovkách z nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak a plastovej fajke zeleno-červenej farby bola zistená prítomnosť stôp látok kanabinoidného typu, vrátane tetrahydrokanabinolu (THC) a v plastovom vrecku s obsahom
sušeného rastlinného materiálu zelenej farby s hmotnosťou 0,244 g bol identifikovaný rastlinný materiál s priemernou koncentráciou 9,2 % hmotnostných THC, čo zodpovedá 1 až 2 bežným jednotlivým dávkam.
So súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok ČES: PPZ-KEU- SL-EXP-2021/3135 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, zo záverov ktorého vyplynulo, že na plechovkách z nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak a na plastovej fajke zeleno-červenej farby bola izolovaná DNA, ktorá pochádza od A. B..
Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2021/3135 z 15.03.2023 vyplýva, že zaistený rastlinný materiál (rastlina v kvetináči) vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis (konopa) a analýzou extraktov upotrebiteľného podielu rastlinného materiálu bola potvrdená prítomnosť látok kanabinoidného typu, ktoré sú obsahovými látkami rastlín rodu Cannabis (konopa), pričom zastúpenie tetrahydrokanabinolu (THC) bolo stanovené na 1,9 % hmotnostných. Ďalej sa v znaleckom posudku uvádza, že vo väčšine krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, je za technické konope považovaný taký rastlinný materiál, ktorý obsahuje max. 0,3 % hmotnostných THC /nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115/.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listinné dôkazy a to zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky, fotodokumentáciu, zápisnicu o vydaní veci, fotodokumentáciu, zápisnicu o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciu, výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 535/2021, výsledky vyšetrenia etanolu v krvi a moči, odborné vyjadrenie k hodnote zaistených omamných a psychotropných látok znalecký posudok č. 267/2021 znalca MUDr. Jany Bullovej z inej trestnej veci, fotografiu, výpis z LV č. XXXX k.ú. C., čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. C., fotografie, správu Mesta Trstená, správu UPSVaR Námestovo, správu sociálnej poisťovne, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis RT, spisový materiál OS Námestovo sp. zn. 4T/6/2023 a odborné vyjadrenie NAKA Bratislava zo dňa 04.03.2022.
Zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona účinného od 01.05.2022, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle neoprávnene zadovážiť omamnú látku a psychotropnú látku, avšak k dokonaniu trestné činu nedošlo.
Prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.05.2022 sa dopustí ten, kto neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu.
Vykonaným vyšetrovaním bolo preukázané, že obvinený sa dopustil skutkov tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu.
Dňa 20.09.2021 vydal Okresný súd Námestovo príkaz na domovú prehliadku, ktorým nariadil vykonanie domovej prehliadky v F. G. X, C., D. XXXX/XX, bytový dom postavený na O. L. P., O. G. XXXX/XX, katastrálne územie C., za účelom zaistenia veci dôležitých pre trestné konanie, najmä omamných a psychotropných látok.
Dňa 22.09.2021 od 10:02 hod. do 18:40 hod., na základe príkazu na domovú prehliadku, bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bola zaistená, okrem iného, rastlina zelenej farby s výškou 130 cm, šírkou 115 cm, ktorá sa nachádzala v detskej izbe obvineného A. B., prázdna plechovka z nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak, plastová fajka zeleno-červenej farby a iné.
Dňa 22.09.2021 o 21:55 hod. obvinený A. B. v Bratislave, po zákonnom poučení, dobrovoľne vydal igelitový sáčok s obsahom zelenej sušenej rastliny.
Dňa 03.11.2022 bol obvinený vypočutý, pričom po zákonnom poučení, odoprel vypovedať.
Dňa 25.11.2022 bol vypočutý svedok M. B., ktorý po zákonnom poučení, vypovedal, okrem iného, že býva v byte na adrese C., D. XXXX/XX, spolu s mamou A. B., bratom A. B. a synovcom K. L.. Ďalej
uviedol, že A. B. chodí domov sporadicky, raz za jeden/dva mesiace, v izbe obvineného je balkón, a preto cez jeho izbu chodia, keď idú na balkón fajčiť. Niekedy v roku 2021 si všimol v A. izbe novú rastlinu v kvetináči, mala asi pol metra, dovtípil sa, že ide o marihuanu, ale neriešil to.
Svedok poznamenal, že A. izba bola celý čas odomknutá, mal do nej prístup každý z obyvateľov bytu a A. B. mala v predmetnej izbe aj svoje kvety, o ktoré sa starala. Podľa jeho názoru, rastlina patrila A..
Dňa 25.11.2022 bola vypočutá svedkyňa A. B., ktorá po zákonnom poučení, vypovedala, že v jej byte býva ona, syn M., vnuk K. a syn A., pričom A. prichádza domov raz za niekoľko mesiacov. Ďalej uviedla, že niekedy v marci/apríli 2021 syn A., zrejme na jej podnet, doniesol domov malú rastlinu v kvetináči cca 10-15 cm vysokú. V minulosti si kúpila časopis Bylinky č. 1/2016, ktorý sa venoval liečivým účinkom marihuany a s A. sa viackrát bavila o jej kožných problémoch, pretože jej nepomáhali žiadne masti. A. dal predmetnú rastlinu do svojej izby a spolu s ostatnými rastlinami sa o ňu starala svedkyňa. Rastline nevenovala zvýšenú pozornosť a v máji 2021 ju dala, tak ako aj ostatné rastliny, na balkón, vtedy už vedela, že ide o marihuanu, pretože o nej veľa čítala. V septembri 2021 stiahla všetky rastliny z balkóna naspäť, aj marihuanu, dnu do A. izby. V A. izbe bola ešte tri/štyri dni a následne prišli policajti.
Svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ mal A. predmetnú marihuanu, avšak uviedla, že v predloženom časopise Bylinky č. 1/2016, boli aj certifikované semená technického konope. Podľa svedkyne A. nie je v súčasnosti užívateľom marihuany, ale v minulosti ho jeden raz videla, že si dal marihuanovú cigaretu. Ďalej svedkyňa poznamenala, že A. si zadovážil predmetnú rastlinu kvôli svedkyni.
Podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ- KEU-SL-EXP-2021/3135 z 26.10.2021, zaistený upotrebiteľný rastlinný materiál (rastlina v kvetináči), po vysušení, mal hmotnosť 262,10 g so zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) 1,9 % hmotnostných, pričom vzhľadom na nízky obsah THC (pod 2 % hmotnostných) má na psychiku človeka iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle. Ďalej na plechovkách z nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak a plastovej fajke zeleno-červenej farby bola zistená prítomnosť stôp látok kanabinoidného typu, vrátane tetrahydrokanabinolu (THC) a v plastovom vrecku s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby s hmotnosťou 0,244 g bol identifikovaný rastlinný materiál s priemernou koncentráciou 9,2 % hmotnostných THC, čo zodpovedá 1 až 2 bežným jednotlivým dávkam.
Podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ- KEU-SL-EXP-2021/3135 zo 04.01.2022, na plechovkách z nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak a na plastovej fajke zeleno-červenej farby bola izolovaná DNA, ktorá pochádza od A. B..
Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2021/3135 z 15.03.2023, vyplýva, že zaistený rastlinný materiál (rastlina v kvetináči) vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis (konopa) a analýzou extraktov upotrebiteľného podielu rastlinného materiálu bola potvrdená prítomnosť látok kanabinoidného typu, ktoré sú obsahovými látkami rastlín rodu Cannabis (konopa), pričom zastúpenie tetrahydrokanabinolu (THC) bolo stanovené na 1,9 % hmotnostných. Ďalej sa v znaleckom posudku uvádza, že vo väčšine krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, je za technické konope považovaný taký rastlinný materiál, ktorý obsahuje max. 0,3 % hmotnostných THC /nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115/.
V znaleckom posudku z odvetvia psychiatria, ktorý bol vypracovaný v inej trestnej veci (ČVS: ORP-378/1- VYS-DK-2021), M. F. konštatuje, že obvinený je rekreačný fajčiar marihuany, pričom nezistila jeho závislosť na návykových látkach a pobyt obvineného na slobode, z psychiatrického hľadiska, nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy č. 535/2021 z 24.01.2022 vyplýva, že v krvi obvineného, ktorá mu bola odobraná dňa 22.09.2021, sa potvrdila prítomnosť 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol- karboxylovej kyseliny v stopovej koncentrácii.
Podľa odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, protidrogová centrála, hodnota rastlinného materiálu rodu Cannabis (konopa) v hmotnosti 262,10 g bola v treťom štvrťroku 2021 v Žilinskom kraji od 1.834,70 eur do 2.621,- eur.
Z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., vyplýva, že A. B. je vlastníčkou bytu č. 7, súpisné číslo stavby 1058, vchod XX, postavenej na parcele registra C, parcelné č. 1424/16.
Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona je nasledovná: Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až jeden rok.
Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona je nasledovná: Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo c) kúpi, predá, vymení, zadováži, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podmienky na pestovanie, spracovanie, výrobu, používanie a pod. omamných látok, psychotropných látok a prípravkov upravuje Zákon č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Podľa predmetného zákona sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov: Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov: Omamné a psychotropné látky I. skupiny možno pestovať, vyrábať, dovážať, vyvážať, vydávať a vykonávať ich tranzit a veľkodistribúciu iba na účely výskumnej, výučbovej a expertíznej činnosti s výnimkou pestovania konopy na priemyselné účely.
Primárnym objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi je ochrana spoločnosti a jej jednotlivých členov pred možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi. Sekundárnym objektom je záujem na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcim zo zneužívania uvedených návykových látok.
Z hľadiska objektívnej stránky, podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, neoprávneným prechovávaním po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, nie je podstatné, aký dlhý čas má osoba takúto látku v držbe. Neoprávneným prechovávaním omamnej látky alebo psychotropnej látky sa rozumie ich neoprávnená držba po akúkoľvek dobu v rozpore s platným právom alebo bez súhlasu oprávnenej osoby, ale aj nad rámec oprávnenia daného súhlasu. Objektívna stránka zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona v sebe inkorporuje výrobu, dovoz, vývoz, prevoz, zabezpečenie prepravy, kúpu, predaj, výmenu, zadováženie omamnej, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora alebo sprostredkovanie takej činnosti.
V zmysle odbornej literatúry pestovanie nemožno podradiť pod pojem výroba, ale vypestovanie rastliny rodu Cannabis (konopa) je potrebné subsumovať pod pojem zadováženie.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin v oboch skutkových podstatách, t.j. aj v § 171 ods. 1, aj § 172 ods. 4 Trestného zákona. Zároveň však ide o skutkovú podstatu s blanketovou dispozíciou, teda neznalosť právnej normy Zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, sa posudzuje ako neznalosť zákona, čo nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin (ZSP 10/2005).
Subjektom trestného činu podľa § 171 ods. 1 môže byť trestne zodpovedná fyzická osoba a trestného činu podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona môže byť aj právnická osoba.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obvinený si doposiaľ neznámym spôsobom zaobstaral rastlinu rodu Cannabis (konopa), ktorú následne v byte pestoval najneskôr od apríla 2021 do septembra 2021, pričom v čase zaistenia predmetnej rastliny táto obsahovala „len“ 1,9 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), teda nebola spôsobilá užitím ovplyvniť psychiku užívateľa. Avšak z ostatných dôkazov, najmä zo zaistených plechoviek nápojov Redbull, Zlatý Bažant, Lišiak a plastovej fajky zeleno-červenej farby, na ktorých bola zistená prítomnosť stôp látok kanabinoidného typu, vrátane tetrahydrokanabinolu (THC) a zároveň aj DNA profil obvineného, zo zaisteného plastového vrecka s obsahom zeleného sušeného materiálu o hmotnosti 0,224 g, v ktorom bol identifikovaný tetrahydrokanabinol (THC) s priemernou koncentráciou 9,2 % hmotnostných, z vyšetrenia znalcom z odvetvia psychiatria, z ktorého vyplýva, že obvinený je občasným konzumentom marihuany, možno vydedukovať, že obvinený takto konal za účelom zabezpečenia si omamnej látky konope, tzn. v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel a urobil všetko preto, aby si vypestoval rastlinu rodu Cannabis (konopa) s psychoaktívnym účinkom, ktorú bude môcť následne, pre vlastnú potrebu, spotrebovať. Je len otázkou náhody, mimo schopností obvineného ovplyvniť, že nedošlo k dokonaniu trestného činu, t.j., že zaistená rastlina v kvetináči neobsahovala takú koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC), ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť psychiku užívateľa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto potrebné konanie obvineného subsumovať pod konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin.
Vo vzťahu k tvrdeniam svedkyne A. B., že pestovaná rastlina v kvetináči mohla pochádzať aj zo semienok, ktoré boli prílohou časopisu Bylinky č. 1/2016, uvádzam, že tento časopis obsahoval, podľa obalu časopisu, certifikované semená technického konope a z hľadiska právneho stavu de lege lata obsahuje max. 0,3 % hmotnostných THC, tzn. pokiaľ by rastlina v kvetináči pochádzala zo semien technického konope, tak obsahuje max. 0,3 % hmotnostných THC, a nie niekoľkonásobne viac (1,9 % hmotnostných THC). Čo sa týka držby plastového vrecka s obsahom zelenej sušenej látky o hmotnosti 0,224 g s obsahom tetrahydrokanabinolu (THC) s priemernou koncentráciou 9,2 % hmotnostných pre vlastnú spotrebu, tak toto konanie jednoznačne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pestovanie rastliny rodu Cannabis (konopa) obvineným, v období najneskôr od apríla 2021 do 22.09.2021, napĺňa právnu kvalifikáciu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona účinného od 01.05.2022, spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Konanie obvineného spočívajúce v držbe sušenej rastliny rodu konopa v hmotnosti 0,224 g pre vlastnú potrebu je potrebné subsumovať pod skutkovú podstatu prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.05.2022.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné
vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania,
indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného A. B., ktorý bol doteraz jedenkrát súdom trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/6/2023 zo dňa 11.07.2023 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a z pokračovacieho prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bo uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na 2 roky a podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Zároveň mu sú uložil aj trest prepadnutia veci:
- samočinnú útočnú pušku ČZ vzor 58 V, komorovanú na náboje 7,62 x 39 mm, s odstráneným výrobným číslom a nasadeným tlmičom hluku výstrelu,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ vzor 27, komorovanú na náboje 7,65 mm Browning, výrobné číslo 350860,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ model 75, komorovanú na náboje 9 mm Luger, výrobné číslo 126176,
- 1154 puškových nábojov 7,62 x 39 mm, v časti na nabíjacích pásikoch,
- 3 zásobníky s obsahom po 13 ks nábojov 9 mm Luger,
- krabičku s obsahom 50 nábojov 9 mm Luger,
- igelitový sáčok s obsahom 32 nábojov 9 mm Luger,
- 1 náboj 9 mm Makarov,
- 30 nábojov .38 Special v plastovom podstavci,
- 363 nábojov 9 mm Luger., ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona stal štát.
Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú negatívne skutočnosti. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má evidované tri priestupky, pričom všetky súviseli s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky (2x prekročenie max. povolenej rýchlosti a jedenkrát osvetlenie vozidla).
V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov a tieto spáchal skôr, ako bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/6/2023 zo dňa 11.07.2023 uznaný za vinného zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a z pokračovacieho prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona.
Súd uložil obžalovanému úhrnný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú
dobu s probačným dohľadom na tri roky a 6 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/6/2023 zo dňa 11.07.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia veci:
- samočinnú útočnú pušku ČZ vzor 58 V, komorovanú na náboje 7,62 x 39 mm, s odstráneným výrobným číslom a nasadeným tlmičom hluku výstrelu,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ vzor 27, komorovanú na náboje 7,65 mm Browning, výrobné číslo 350860,
- samonabíjaciu pištoľ ČZ model 75, komorovanú na náboje 9 mm Luger, výrobné číslo 126176,
- 1154 puškových nábojov 7,62 x 39 mm, v časti na nabíjacích pásikoch,
- 3 zásobníky s obsahom po 13 ks nábojov 9 mm Luger,
- krabičku s obsahom 50 nábojov 9 mm Luger,
- igelitový sáčok s obsahom 32 nábojov 9 mm Luger,
- 1 náboj 9 mm Makarov,
- 30 nábojov .38 Special v plastovom podstavci,
- 363 nábojov 9 mm Luger., ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stal štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.