Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/295/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľa: H.. Š. Q., trvale bytom: O., W. X, pr. zast.: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka so sídlom v Bratislave, Muchovo námestie 1, proti odporcovi: Vojenské zdravotnícke zariadenia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 81, IČO: 36280127 o určenie, že pracovný pomer trvá takto

rozhodol:

Súd určuje, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 07.02.2006 t r v á.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa 100 % trov právneho zastúpenia navrhovateľa.

odôvodnenie:

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 24.marca 2009, č. k. -216 určil, že výpoveď odporcu zo dňa 10.08.2006 daná navrhovateľovi je neplatná. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.marca 2010, č.k. -292 a nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2010. Keďže v danom prípade ide o medzitýmny rozsudok, súd po právoplatnosti uvedeného rozsudku ďalej konal o ďalšom nároku navrhovateľa uplatnenom v podanom návrhu zo dňa 20.decembra 2006 a to o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.

Navrhovateľ v podanom návrhu okrem iného uviedol, že odporcovi ako zamestnávateľovi opakovane oznamoval, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a domáhal sa prideľovania práce písomne aj osobným dostavením sa do práce, avšak bezúspešne. V podaní zo dňa 27.januára 2009 navrhovateľ uviedol, že o prideľovanie práce žiadal písomne alebo dostavením sa do práce, a to dňa 06.12.2006 (osobné rokovanie), 01.12.2006, 27.11.2006, 02.10.2006, 31.07.2006, 27.07.2006, 25.07.2006, 07.08.2006, 18.07.2006.

Na pojednávaní dňa 24.01.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sú naplnené hmotnoprávne podmienky pre určenie, že pracovný pomer trvá v zmysle ustanovenia a , pretože právoplatným rozhodnutím súdu bolo rozhodnuté, že výpoveď odporcu zo dňa 10.08.2006 je neplatná. Tiež je splnená ďalšia podmienka, že navrhovateľ voči odporcovi smeroval prejav vôle, aby mu odporca ďalej prideľoval prácu. Navrhovateľ preukázal, že sa osobne domáhal pridelenia práce u odporcu a to dňa 09.10.2006 a 27.11.2006, kedy nebol vpustený do objektu odporcu. Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť výpovede, takýto prejav vôle znova adresoval navrhovateľ odporcovi a to 9.septembra 2010, kedy zároveň navrhovateľ navrhol odporcovi vec vysporiadať mimosúdne. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na takomto určení,

pretože jeho postavenie ako zamestnanca je neisté. Napriek tomu, že výpoveď bola označená za neplatnú, navrhovateľ ostáva v právnej neistote, či je naďalej zamestnancom odporcu alebo nie je. Odporca s navrhovateľom nekomunikuje, nevyzval ho na vykonanie ďalšej práce, a preto určenie o trvaní pracovného pomeru je dôležité pre ustálenie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Bez takéhoto určenia navrhovateľ nevie zadefinovať obdobie, za ktoré môže žiadať náhradu mzdy. Toto rozhodnutie má vplyv aj na platenie poistného do zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, rovnako aj na započítanie odpracovaných rokov pre výpočet dôchodku. Navrhovateľ nemôže byť zaevidovaný na úrade práce, pretože nezamestnaný nie je. Rovnako pri uchádzaní sa o nové zamestnanie je neúspešný práve z dôvodu, že nový zamestnávateľ s ním nemôže uzatvoriť riadny pracovný pomer, keďže doterajší pracovný pomer nie je právne vysporiadaný.

Odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2010 poukázal na to, že súd by mal prihliadať na znenie a a rozhodnúť, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, nakoľko predmetné pracovné miesto zamestnanca bolo zrušené rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Vojenské zdravotnícke zariadenia, a.s. Poukázal na skutočnosť, že odporca nikdy nevrátil navrhovateľovi pracovnú zmluvu, ktorou navrhovateľ vôbec nedisponoval a navrhovateľ sa vždy vyjadroval, že ide o obchodnoprávny vzťah. V závere poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ je spoločníkom, t. j. majiteľom, resp. spolumajiteľom obchodných spoločností, a to MOMEZA SLOVAKIA spol. s r.o., DIDO - M, export - import, spol. s r.o., TREBON, spol. s r.o. a Koen s.r.o. Na pojednávaní dňa 24.01.2012 odporca uviedol, že jeho požiadavka prihliadnuť na ustanovenie veta prvá nie je vzájomným návrhom. Žiada, aby súd prihliadol na túto výnimku ustanovenú v uvedenom ustanovení, nakoľko navrhovateľ je spoločníkom v rôznych obchodných spoločnostiach, teda podniká. Rovnako žiadal, aby súd prihliadal na skutočnosť hmotnej reštrukturalizácie, ktorá prebieha u odporcu. Ide o dlhodobé znižovanie počtu zamestnancov, s tým, že momentálne odporca znížil stav zamestnancov zhruba o 25 % oproti roku 2006 a zostávajúci zamestnanci sú na 60 % platu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Pracovná pozícia výkonného riaditeľa bola zrušená. Išlo by o určitú duplicitu riadenia.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 24.01.2012, kde uviedla, že byť spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným neznamená mať zabezpečenú existenciu. Spoločnosť MOMEZA je spoločnosťou, ktorá nevykonáva riadnu reálnu činnosť a navrhovateľ z nej nemá žiadne úžitky. O tom, že táto spoločnosť je „mŕtva“ svedčí aj fakt, že k dnešnému dňu nie je zapísaná premena základného imania a vkladov spoločníka zo slovenských korún na euro, hoci táto povinnosť existuje od 01.01.2009. Zdôraznila, že byť spoločníkom v spoločnosti nie je žiadnou prekážkou byť v pracovnom pomere.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zápisu zo spoločného stretnutia navrhovateľa a odporcu zo dňa 27.júla 2006, korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 31.07.2006, 02.10.2006, 25.07.2006, 01.12.2006, 07.08.2006 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Listom zo dňa 10.08.2006 dal odporca navrhovateľovi neplatnú výpoveď. Navrhovateľ si prevzal výpoveď dňa 04.09.2006.

Navrhovateľ žiadal, aby mu odporca prideľoval prácu ešte pred tým, ako mu výpoveď zo strany odporcu bola doručená a to na spoločnom stretnutí s odporcom, ktorý bol zastúpený H.. Q. X., o čom svedčí zápis zo dňa 27.júla 2006. Navrhovateľ žiadal odporcu o prideľovanie práce aj písomne, a to listami zo dňa 31.07.2006, ktorý zaslal odporcovi doporučene pod podacím číslom 14799256 na pošte Bratislava 29 a listami zo dňa 25.07.2006, 07.08.2006.

Po prevzatí výpovede dňa 04.09.2006 navrhovateľ žiadal odporcu o pridelenie práce listom zo dňa 02.10.2006, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi doporučene pod podacím číslom 15597163 na podacej pošte Bratislava 29, listom zo dňa 01.12.2006 a v neposlednom rade samotným návrhom, keďže sa domáhal, aby súd určil, že jeho pracovný pomer s odporcom trvá.

Podľa výpisu z Obchodného registra ČR je navrhovateľ spoločníkom spoločnosti Koen s.r.o. so sídlom Miestec Králové, Míru 701, IČO: 28344120 a spoločníkom spoločnosti PEMA METAL s.r.o. so sídlom Miestec Králové, Míru 701, IČO: 61498441, podľa výpisu z Obchodného registra SR je spoločníkom spoločnosti MOMEZA SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Radlinského 13, IČO: 35742186.

Podľa (ďalej len ), ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa veta prvá , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ po tom, ako mu bola doručená (neplatná) výpoveď zo strany odporcu dňa 04.09.2006, žiadal odporcu o prideľovanie práce, čo odporca odmietol a do dnešného dňa navrhovateľovi prácu nepridelil. Rovnako návrhom zo dňa 20.12.2006 sa navrhovateľ okrem určenia neplatnosti predmetnej výpovede domáhal určenia, že pracovný pomer medzi ním a odporcom naďalej trvá, čím opätovne oznámil odporcovi, že má záujem na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Odporca napriek tomu, že neplatne vypovedal s navrhovateľom pracovný pomer a navrhovateľ odporcovi opakovane oznámil svoju požiadavku o prideľovanie práce, do dnešného dňa nevyzval navrhovateľa na nástup do práce a prácu mu neprideľuje.

Vzhľadom na to, že odporca má za to, že pre daný prípad je potrebné aplikovať výnimku z ustanovenia , teda aby súd rozhodol, že pracovný pomer sa skončil (hoci odporca nešpecifikoval ku ktorému dátumu má súd rozhodnúť, že pracovný pomer skončil), možno konštatovať, že právne postavenie navrhovateľa, napriek deklarovaniu neplatnosti výpovede, je neisté.

vo svojich ustanoveniach § a ods. 1 veta prvá jednoznačne rieši situáciu, keď zamestnancovi bola daná neplatná výpoveď a napriek tejto výpovedi zamestnanec mal naďalej záujem byť zamestnancom u uvedeného zamestnávateľa, t.j. žiadal o prideľovanie práce. V takomto prípade zákon jednoznačne stanovuje, že pracovný pomer nekončí.

Pracovný pomer možno považovať za skončený len na základe rozhodnutia súdu, pričom však nemôže ísť o svojvôľu súdu, ale takéto rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zhodnotenia, či je možné spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca ďalej zamestnával. Pojem „spravodlivo“ je neurčitým pojmom a samotný zákon, právna teória či judikatúra nedávajú odpoveď na to, za použitia akých bližších kritérií možno tento pojem vykladať. Súd má však za to, že uvedenú zákonnú výnimku je možné aplikovať vtedy, ak by zamestnanec vedome a sústavne poškodzoval zamestnávateľa (či už materiálne alebo imateriálne - napr. dobré meno zamestnávateľa), na základe čoho mu bola daná výpoveď, avšak výpoveď je neplatná len z nedostatku splnenia formálno-právnych podmienok platnosti výpovede. To znamená, že výpovedný dôvod bol materiálnoprávne naplnený, avšak len formálnou chybou na strane zamestnávateľa došlo k tomu, že pre neplatnosť výpovede by zamestnávateľ musel takéhoto zamestnanca ďalej zamestnávať.

Odporca ako dôvod pre aplikáciu zákonnej výnimky uviedol znižovanie stavu zamestnancov. Odporca si však musí uvedomiť, že vyslovením neplatnosti výpovede je potrebné na navrhovateľa hľadieť ako na zamestnanca, s ktorým od uzatvorenia pracovnej zmluvy nebol rozviazaný pracovný pomer, teda nie ako na osobu, ktorú nemôže prijať, t.j. zamestnať pre nedostatok pracovných miest. Za skutočnosť, že odporca má v súčasnosti ekonomické problémy nenesie zodpovednosť navrhovateľ, preto nie je možné pre takýto dôvod uplatniť uvedenú zákonnú výnimku. Rovnako nie je možné akceptovať

argumentáciu odporcu, že navrhovateľ je spoločníkom v niektorých obchodných spoločnostiach, nakoľko táto skutočnosť nie je prekážkou pre trvanie pracovného pomeru a navrhovateľove obchodné aktivity nijako nesúvisia s predmetným zamestnaním u odporcu a nijako odporcu nepoškodzujú.

Súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal vysloviť, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil, naopak pre existenciu zákonných následkov vychádzajúcich z neplatnosti výpovede a naplnenie zákonných podmienok potrebných pre vyslovenie trvania pracovného pomeru, návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom.

V danom prípade mal navrhovateľ vo veci plný úspech preto mu patrí náhrada trov jeho právneho zastúpenia, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.