Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-1-2012.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/1/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej X. O., bytom I. N., XXX/XX, H., o vymoženie 2.845,49 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 15Er 841/2010 - 15 zo dňa 24.03.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.09.2010 doručenú prvostupňovému súdu dňa 30.09.2010.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna 56, zo dňa 12.03.2010 sp. zn. 37/03/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2010 a vykonateľnosť dňa 13.04.2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.907,19 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.06.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 49,79 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko povinná svoj dlh neuhradila riadne, oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania. Oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní bolo dané rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v zmluvných dojednaniach.
Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), článok 2, 3 a 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43 a 32 rozsudku, rozhodnutie vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil MileniumSL, bod 38 rozsudku.
Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom z čl. 14 bod 14.3 vyplýva, že v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy špecifikovaného v čl. 13, ods. 13.1 (omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku o 35 a viac dní) je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % zo sumy určenej ako súčet poskytnutej výšky úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. V zmysle čl. 17 bodu 17.2.1 písm. g) zmluvných dojednaní, všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu adresáta. Zásielka sa považuje za doručenú dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne zásielku prevziať, posledným dňom uložnej lehoty, najneskôr však uplynutím 7 dňa nasledujúceho po dni uloženia zásielky pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvedel.
Následne súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.11.2005 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že v bode 18.9 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je uvedené, že zmluva sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a právne vzťahy touto zmluvou o revolvingovom úvere neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných predpisov Slovenskej republiky, súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka) a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom bode 14 zmluvných dojednaní, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/EHS. Výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v zmluvných dojednaniach. Sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané. Je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Súd ďalej uviedol, že podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. S účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovaná od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd
prvého stupňa vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskeho zákonníka je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica Rady EÚ č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Súd ďalej poukázal aj na neprimeranú zmluvnú pokutu, ktorá vyplýva z čl. 14 bod 14.3 zmluvných dojednaní (50% zo sumy určenej ako súčet poskytnutej výšky úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru) a podmienky doručovania, kde podľa čl. 18 bodu 18.2.1 písm. g) zmluvných dojednaní, všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu adresáta, s použitím fikcie doručenia.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Poukázal na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa konať výlučne v rozhodcovskom konaní, nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Uviedol, že z článku 17. ods. 17. 1 zmluvných podmienok vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Nejedná sa o povinnosť riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Uvedený článok zmluvy 18 ods. 18.1 zmluvných podmienok je v súlade so smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách písm. q), ktoré hovorí o podmienke zmluvy. Následne poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 ASTURCOM Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nougeira a zdôraznil, že uvedené rozhodnutie sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Zdôraznil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z toho dôvodu stal právoplatným. Poukázal na to, že doručovanie rozhodcovského súdu prebehlo v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý v čase uzavretia zmluvy neobsahoval ust. § 25 ods. 4 z ktorého vyplýva, že rozsudky musia byť doručené do vlastných rúk. Namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu, a preto namietal porušenie jeho ústavného práva konať pred súdom. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Argumentácia súdu o neprimeranosti zmluvných sankcií je len neurčitá a všeobecná. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní špecifikoval.
Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 45 ods. l, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. l, písm. b) alebo c).
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., Košice zo dňa 12.03.2010 sp. zn. 37/03/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2010 a vykonateľnosť dňa 13.04.2010 (v spise na č.l. 3), ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 2.907,19 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.06.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 49,79 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000013300 zo dňa 09.11.2005 (v spise na č.l. 10) uzavretej medzi účastníkmi
konania, vyplýva, že povinnej ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 2.722,17 Eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 75,62 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú zmluvné dojednania, v ktorých článku 18 bod 18.1 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej zmluvy alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Spory budú rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinná označená ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Namietané nesprávne právne posúdenie veci nebolo opodstatnené.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka), na čo súd prvého stupňa správne poukázal.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní (pred rozhodcovským orgánom). Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. r) účinného od 01.01.2008. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinná ako spotrebiteľ nemala v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi. Takže ani alternatívne dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v súlade s ust. na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd poukazuje na to, že ZoRK upravuje písomné dojednanie rozhodcovskej doložky ako formy rozhodcovskej zmluvy pod následkom jej neplatnosti (§ 4 ods. 1,2 ZoRK). Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere (v spise na čl. 10) nevyplýva písomné dojednanie rozhodcovskej doložky, zmluvnej pokuty, lebo zmluvné podmienky nie sú podpísané účastníkmi. Fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku je v rozpore s právom na súdnu ochranu, lebo jeho nedoručenie do vlastných rúk oslabuje postavenie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení práva na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ani tieto uplatnené námietky neboli opodstatnené.
Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 ZoRK umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitného právneho predpisu, t.j . zákona o rozhodcovskom konaní. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.