Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/48/2018

Potvrdené rozhodnutím 6To/5/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.11.2023 sp. zn. 5T/48/2018 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023 takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa o s l o b o dz u j e obžalovaného A. B. C. C., nar. X.X.XXXX v D., bytom E. XXXX/X, D., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. -39 zo dňa 24.4.2018 pre skutok, že ako konateľ obchodnej spoločnosti JERDONEK&SYN, s.r.o., so sídlom Strelnica 1285/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 45 471 754 v presne nezistený deň na prelome mesiacov máj a jún 2013, v E. F. G., uzavrel ústnu dohodu s H. D. I., na výrobu a montáž terasy z agátového dreva a dodanie materiálu pre oplotenie a terasy, k čomu mu vystavil zálohovú faktúru č. z 6.6.2013 na sumu 11.630 €, z ktorej mu dňa 11.6.2013 v zmysle dohody uhradil zálohovú platbu v sume 5.815 € a následne v presne nezistenom období mesiaca júl a august 2013 uzavrel s H. D. I. v E. F. G. ďalšiu ústnu dohodu na výkon prác, súvisiacich s výrobou a povrchovou úpravou obkladu zo smreku, konštrukciu pod obklad, montáž falošných hranolov, ich brúsenie i ďalšie práce v zmysle zálohovej faktúry č. zo dňa 15.8.2013, ktorú mu vystavil na sumu 22 039 €, z ktorej mu v zmysle dohody uhradil dňa 28.8.2013 zálohovú platbu v sume 11 020 €, pričom takto konal s vedomím, že dohodnuté práce v požadovanom rozsahu nevykoná a k nim potrebný materiál nedodá, zálohové platby od H. D. I. si využijúc jeho omyl, že ich zasiela na účet svojej obchodnej spoločnosti, nechal zaslať na svoj osobný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, pričom mu zatajil, že voči jeho obchodnej spoločnosti prebieha exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, dohodnuté práce vykonal iba v hodnote 4.330,87 € a nevykonaním dohodnutých prác a nedodaním dohodnutého materiálu v dohodnutom rozsahu spôsobil H. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. G., J. K. XXXX/XX, škodu vo výške 12.504,13 €, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa , Tr. zákona,

pretože

skutok nie je trestným činom.

Podľa odkazuje poškodeného H. D. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. L. XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal dňa 25.4.2018 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B. C. C. a pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zákona.

Dňa 6.11.2020 došlo k zmene samosudcu, s ktorou obžalovaný vyslovil nesúhlas, preto súd vykonal hlavné pojednávanie odznova.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci oslobodzujúcim rozsudkom dňa 29. septembra 2022, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 20. apríla 2023 zrušený v celom rozsahu, vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd v uznesení poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a nedostatočne zdôvodnené. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd nesprávne poukázal, aby obžalovaný A. B. C. C. už v čase prevzatia zálohových platieb sa nezaoberal tým, či vôbec vykoná predmetné práce v celom rozsahu. Poukázal na podstatu podvodného konania obžalovaného, ktorý od samého začiatku uvádzal poškodeného do omylu. Od začiatku zatajoval okolností, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom. Prevzatie záloh, vylákanie peňazí od poškodeného bolo zavádzajúce, nakoľko peniaze zasielal na iný účet ako mal. Obžalovaný dobre poznal svoju finančnú situáciu v jeho obchodnej spoločnosti, bol si vedomý toho, že má exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu, z čoho vyplýva, že materiál, ktorý mal byť použitý na výkon fakturovaných prác jednoducho nebude mať z čoho zakúpiť a že ani fakturované práce v celom rozsahu nevykoná. O finančnej kondícii spoločnosti hovorí záver správy správcu konkurznej podstaty. Naviac nebolo zakúpené potrebné množstvo dreva (agátové ani smrekové) napriek tomu, že vo firme bolo nejaké neidentifikovateľné drevo, alebo rezivo. Preto okresnému súdu uložil vysporiadať sa s konkurzom obžalovaného, podrobnejšie dopočuť obžalovaného ako aj poškodeného H. D. I. a jeho dcéru, ktorá mala byť prítomná pri návšteve obchodnej spoločnosti obžalovaného. Obžalovaný sa mal vyjadriť, prečo „naberal“ zákazky, keď veľmi dobre vedel, že práce nevykoná a tak nesplní svoj záväzok, vysvetliť, prečo zálohové platby nepoužil na účel, ktorý mal, ale aj keď nejaké drevo zakúpil, tak toto predal „tretej osobe“, ozrejmiť, prečo nevykonal práce, čo mu v tom bránilo, poprípade objasniť všetky ďalšie okolnosti, ktoré bránili k vykonaniu objednávky. Tiež poukázal na to, že tvrdenie poškodeného H. I., ktoré uvádzal na verejnom zasadnutí krajského súdu vôbec nekorešpondujú s tvrdením okresného súdu na str. 17 rozsudku sp.zn. zo dňa 29.9.2022.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy: Obžalovaný A. B. C. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je nevinný. K skutku uviedol, že s poškodeným H. I. sa už poznali skôr, pracovali aj na jeho dome v J. predtým, ako sa udiala táto udalosť. Zavolal ho aj na výstavbu rodinného domu v E. F. G.. Začali riešiť vonkajšiu terasu a oplotenie domu, ktoré mali byť z agátu. Ústne sa dohodli na zálohovej platbe, vystavil zálohovú faktúru, poškodený ju uhradil. Materiál objednali, práce sa nevykonávali, čakalo sa na materiál. Následne sa s poškodeným stretli s odstupom nejakého času, pretože potreboval urobiť roštovanie na uloženie izolácie a zároveň, aby urobili predprípravu pred dreveným obkladom, ktorý malo ísť navrch. Boli vypustené aj trámy v priestore, ktoré mali byť viditeľné. Na tom sa taktiež dohodli, že ich potrebujú opracovať, obrúsiť, nastriekať, dostať do stavu, kde to bude pohľadové, lebo to bolo to v surových hranoloch. Ďalej tam bolo uzatvorenie ako keby toho oplášťovania, aby tá pena nevychádzala smerom von. Dohodli sa aj na vonkajšej podbitke domu, kde to bolo ukončené iba trámami a trebalo to celé obložiť a pozakrývať drevom. Dohodli sa, vystavil zálohovú faktúru, ktorú pán I. zaplatil. Objednávali materiál a začali s prácou vo vnútri na roštovaní. To pouzatvárali, urobili roštovania, dom bol vysoký a bolo nutné zabezpečiť lešenie, aby mohli práce vykonávať. Dohodli sa s pánom I., že si to v rámci objednávky zabezpečia a tak aj urobili. Lešenie bolo požičané, čiže vznikla finančná úhrada. Tieto práce aj vykonali. Následne, kým mala byť urobená izolácia, oni začali s vonkajším oplášťovaním domu, začali robiť podkladové lišty. Pri začatí prác a postavení lešenia zistili, že došlo k previsu strechy a zistili výškové rozdiely, keď ukladali laty, preto zavolal pána I.. Po vzájomnej konzultácii dospeli k názoru, že nebudú ďalej vykonávať práce, kým sa táto závada na streche neodstráni, aby nedošlo k prelomeniu. Oni s prácami úplne neskončili medzi časom prišiel obkladový materiál, kde začali vykonávať brúsenie, povrchovú úpravu. Pri predložení dokladu aj pán I. uznal, že materiál videl, aj keď to teraz popiera. Práce sa ďalej nevykonávali, lebo prišla zima a pán I. ešte stále nemal v dome elektriku ani vykurovanie. Keď ich vyzýval, aby vo vnútri začali robiť obklady, tak mu povedali, že urobia tie obklady, mali ich pripravené, ale pod podmienkou, že prevezme záruku za povrchovú úpravu, keďže sa tam nekúri a

došlo by k znehodnoteniu, čo ako firma nedokážu zaručiť. Tak povedal, že tým pádom sa to odkladá až kým sa to neodstráni a neurobí sa. Poškodený mal následne nejaké problémy s mestom, nechceli mu urobiť prípojky, takto sa začal naťahovať čas a v prácach sa nepokračovalo. Oni materiál uskladnili v externom sklade, ktorý mali prenajatý. Potom sa to začalo vyhrocovať, poškodený už na dome ďalej pokračovať nechcel, chcel vrátiť peniaze. On mu povedal, že zálohová platba bola vykonaná v zmysle tom, že sa práce budú vykonávať, a tak aj materiál, veci nakúpili. Následne dospeli k stavu, že firma mala aj nejaké finančné problémy, že ďalej nie sú schopní vykonávať práce a boli nútení vyhlásiť konkurz. Avšak nemalo to vplyv na zákazku poškodeného, nakoľko tie práce, keby neboli pozastavené, už by boli hotové v čase, kým padli do konkurzu.

K jednotlivým zálohovým faktúram uviedol, že z faktúry 3/2013 nevykonali výrobu a montáž terasy, nakúpili materiál a mali ho pripravený v externom poľnohospodárskom sklade v D.. Materiál kúpili asi v E., malo by to byť zdokladované svedkom a dodacím listom. Na prácach sa nepokračovalo, mala z toho byť terasa, ktorá sa nerobí predtým, ako sú urobené všetky práce, ale sa robí na záver. Keď firma išla do konkurzu a neboli schopní splatiť pohľadávku voči poľnohospodárskemu družstvu (nájom), tak ho asi družstvo nejak speňažilo. Presnú výšku záväzku voči družstvu uviesť nevie. Ohľadom položky materiál pre oplotenia a brány z faktúry išlo o ten istý materiál ako pri terase. Ku faktúre č. 05/2013 uviedol, k bodu 1/ - výroba s povrchovou úpravou obkladu smrek 450m2, suma 5195-,€ bez DPH, že obklad vyrobili, povrchovo upravili a keďže sa na prácach nepokračovalo, tak bol uskladnený v sklade, kde to potvrdil aj pán I.. 2/ konštrukcia obkladu 450 m2, suma 1560,-eur, bolo to vykonané aj zdokladované pani znalkyňou, 3/ - montáž podkladu a podkladovej konštrukcie taktiež bolo vykonané a zdokladované pani znalkyňou, 4/ - výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek bolo len v príprave materiálu a bolo to uskladnené v sklade, 5/ - k montáži falošných trámov nedošlo, lebo najprv sa musia urobiť obklady na strop a keďže sa tie nevykonávali, tak nebolo možné zabezpečiť ani montáž falošných trámov. 6/ - demontáž a postavenie lešenia bolo vykonané, nakoľko inak by nevedeli urobiť konštrukciu pod obklad, 7/ brúsenie a vyspravenie hranolov bolo vykonané a zdokladované pani znalkyňou, 8/ povrchová úprava hranolov bola vykonaná a zdokladovaná pani znalkyňou, 9/ montáž vrátane zloženia lešenia bolo vykonané a zdokladované znalkyňou, 10/ výroba s povrchovou obkladu smrek, to bolo urobené s tým, že k montáži nedošlo, bolo to uskladnené a zdokladované písomným potvrdením, 11/ konštrukcia pod obklad, bolo to začaté a tam sa prišlo na previs strechy a nebolo možné ďalej pokračovať. 12/ montáž obkladu a podkladovej konštrukcie začali a bolo to prerušené H. I. pre nedostatok na streche.

V čase vystavovania faktúr jeho spoločnosť nebola v celkom ideálnej situácii, zrejme mala exekúcie, nepamätá v akej výške. S exekútorom riešili nejaké splátky. Predpokladá, že s účtom spoločnosti mohol nakladať. Všetky ekonomické veci zabezpečovala súkromná firma Kavon profit a je si vedomý, že sa urobila chyba, čo sa týka zadania čísla účtu, kde bolo na zálohových faktúrach uvedené jeho súkromné číslo účtu. V danom čase mal aj živnosť a pravdepodobne tam sa urobila chyba a peniaze išli na jeho účet, ale nebolo to o tom, aby chcel peniaze zobrať a nič nerobiť. Takto mu prišli peniaze aj z iných zákazok. Vykonal práce a na diele by ďalej pokračoval, keby mu to bolo umožnené. Prišiel na to, že má na účte finančné prostriedky, konzultoval to s ekonómkou, veril, že sa to účtovne potom následne spraví, keďže to bola len zálohová faktúra. Že to vysporiadajú cez nejaký pokladničný doklad alebo tak, nebolo to o tom, že nič nechcel robiť a zbalil kufre na Bahamy. Bola to chyba účtovníctva, nie podvod. Keď s pánom I. jednal, neuvádzal mu, v akej finančnej situácii je obchodná spoločnosť. Keď už začal konflikt, pán I. už nechcel ďalšie práce, chcel, aby mu vrátili všetky finančné prostriedky, načo poukázali, že práce vykonali, materiál nakúpili a finančné prostriedky nie sú mu ochotní vrátiť. Poškodený ich viackrát navštívil, chcel vidieť materiál a následne to bolo len o vyhrocovaní, že chce finančné prostriedky a nič z toho neuznáva. Oni chceli práce dokončiť, či vydať materiál, no poškodený chcel iba vrátiť peniaze, že to neakceptuje, chce dom predať tak ako je a nechce si vytvárať ďalšie výdavky. Poškodený videl obkladový materiál, materiál pripravený na trámy, tak ako bolo dohodnuté. Zrejme videl aj agát, pre odstup času už to nevie presne, riešili predaj toho agátu a teraz nevie, či predtým alebo potom došlo aj k čiastočnému odpredaju. Snažil sa firmu zachrániť, nechcel upadnúť do konkurzu, aj zdokladoval, že s manželkou zobrali úver, aby vyrovnal pohľadávky, avšak sa to nepodarilo a v roku 2014 bol konkurz. Správca urobil súpis majetku, ale čo s tým robil ďalej, nevie.

Poškodený H. D. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa poznal už pred tým, lebo robil a zariaďoval mu rodinný dom na J.. Svojím spôsobom boli s ním spokojní a požiadal ho, či by nemohol pokračovať na rozostavanom dome v E. F. G.. Obžalovaný prišiel s tým, že má veľa roboty a začal ich svojim spôsobom vydierať tým, že ak mu nedajú rýchlo zálohu, nemôže zaradiť ich do poradia. Tak či chceli alebo nie, dali mu zálohu s tým, že ho mali prevereného, robotu urobil, boli spokojní s jeho robotou, takže nemali tušenie, že by sa mohlo nejako vyvŕbiť. Zálohové faktúry uhradil a čakali na robotu. Oni aj začali robiť, nič nenasvedčovalo tomu, že by ich mohol dobehnúť a prídu o peniaze. Na rozostavanom dome nemali elektriku, obžalovaný uviedol, že sa to komplikuje, keď nie je elektrika, či to nemôžu prerušiť. Súhlasili s tým, že kým sa zavedie elektrika, aby si nakúpil materiál, deklaroval im, že materiál má a keď sa zavedie elektrika, budú pokračovať. Zopárkrát ho kontaktovali a stále tvrdil, že všetko je v poriadku. Najprv s manželkou sa bol aj pozrieť, obžalovaný uviedol, že má materiál v sklade u kamaráta, ale je na dovolenke a má kľúče so sebou. Firma fungovala, nemali podozrenie. Potom išiel pozrieť materiál s dcérou, a po počiatočnom vykrúcaní išli pozrieť do skladu. Bola tam len vysypaná kopa dosiek, obyčajné smrekové dosky, neočistené od kôry, vysypané na jednej kope, nevie v akom množstve. Keď sa obžalovaného pýtal, prečo je to tak, uviedol mu, že to začnú spracovávať. Urobili zápis, kde uviedli, čo tam je, ale agát tam nebol. Obžalovaný uviedol, že robí zákazku v M. a majiteľ ho požiadal, či by toto drevo nemohol tam presunúť, že keď tak on ho dokúpi. Keď sa vrátili domov, dcéra navrhla aby skontrolovali, či firma nie je v konkurzu alebo niečo také. Prišli na to, že obžalovaný ich zavádzal. Až vyšetrovateľ mu povedal, že zálohové faktúry platil na jeho osobný účet, čo ak by vedel, určite by platbu neposlal. Obžalovaný mu nepovedal, v akej finančnej kondícii je jeho firma, keď dojednávali práce. On mu dôveroval, v priebehu tých dvoch rokov, chodila jeho firma na reklamácie domov, robili mu skrinky, telocvičňu a všetko nasvedčovalo tomu, že firma je v poriadku. K samotným prácam na základe zálohových faktúr uviedol, že platil obžalovanému aj mimo týchto zálohových faktúr, lebo si počas toho objednával ešte nejaké iné práce k tomu. Napríklad mu padala strecha na dome, tak mu robili koníky. Urobili iba minimum prác, to čo ho požiadal. Urobili mu dosky pod utepľovaciu penu, ale neposlal mu na to faktúru, lebo už to bolo zrejme v takom štádiu, že už sa bál, aby neprišiel na to, že niečo špekuluje s konkurzom. Z prvej zálohovej faktúry v sume 5.815,- eur nevykonal obžalovaný nič, ani neukázal drevo, ani to nijako nezdôvodnil. Z druhej zálohovej faktúry tiež nič neurobil, lebo on nič nevidel. Spravil konštrukcie, ktoré si on navyše objednal a mal mu ich vyfakturovať, ale namiesto toho si to stiahol zo zálohových faktúr, ale mal mu poslať vyúčtovaciu faktúru a dať mu preberací protokol. On výkon prác nekontroloval, lebo tam ani nemusel chodiť, ale vie, že postavili lešenie, lebo museli kvôli lištám, čo robili, obžalovaný mu aj o tom volal. Lešenie chceli robiť aj vonku, aj začali niečo robiť, ale potom rýchlo odišli. Obžalovaný odchod zdôvodňoval tým, že tam nie je elektrika a nemôže pokračovať, s čím súhlasil, aj keď on celú hrubú stavbu postavil na elektrocentrále. On tento dôvod zobral na vedomie, neponáhľal sa, že keď tam bude elektrika bude sa pokračovať. Pri vonkajších prácach obžalovaný prišiel a povedal, že strecha padá, do toho sa nemieša, tak si zavolal druhú firmu, ktorá povedala, že treba koníky, ktoré vyrobil obžalovaný a ktoré mu osobitne zaplatil. Tá druhá firma to prišla namontovať. Potom sa v prácach nepokračovalo, nechali im nejaký čas, že si pripravia materiál za tie dva roky čo tam nemali tú elektriku. Potom, keď mali také tušenie tak ho už navštívili, išli pozrieť, či firma funguje. Bol tam jeho otec, ktorý uviedol, že sú na montážach, potom dobehol obžalovaný a povedal, že nemá tie kľúče od skladu. Pol roka nič nerobili, lebo videli, že firma funguje. Potom tam išiel s dcérou a začali tušiť, že niečo je nedobre. Tušiť začali vtedy, keď ho po dvoch rokoch vyzvali, že chcú vidieť materiál. Najväčšia hodnota bola v podstate v tom materiály, nechceli ešte tak pokračovať, lebo to bolo na jeseň alebo na jar, že sa ešte oteplí a budú robiť. V priebehu tých dvoch rokov obžalovaný aj chodil na opravy na ich dom, preto nemali podozrenie, že sa niečo deje. Na dome ešte nemali elektriku, no a dohodli sa, že to možno dva roky bude trvať, že nebude elektrika. Nakoniec napísali obžalovanému list a on odpísal, že je v konkurze. Naviac obžalovanému zaplatil asi 1.400,- eur za koníky, ktoré vyrobil, čo bolo 50 alebo 60 spier, lebo strecha začala padať a museli ju podoprieť, aby to náhodou nespadlo. Ďalej poškodený uviedol, že neboli prerušené stavebné práce, len stolárske práce boli prerušené kvôli tomu, že nemali elektriku, ale bola tam elektrocentrála, ktorú aj obžalovaný používal, keď montovali tie lišty pod penu. Nevyhovovalo im robiť stále s elektrocentrálou, čo aj chápal, lebo tam bolo treba 450 m2 obkladu a trebalo to stále prirezávať. Z ich strany bolo navrhnuté počkať, kým bude elektrika a on s tým súhlasil. Ohľadom strechy obžalovaný prišiel s tým, že to nebude robiť, lebo to padá, on si zavolal druhého človeka, ktorý povedal, že tam treba dať koníky a sa to vyšponuje. Súdnou cestou svoju pohľadávku voči firme si neuplatňoval, na odporúčanie právnikov, lebo uplynuli už tri roky a zbytočne by

sa namáhali, jedine trestnoprávnou cestou, tak podali oznámenie. Počas tých troch rokov od zaplatenia zálohových faktúr nemal dôvod vymáhať peniaze od spoločnosti, lebo obžalovanému veril. Že je firma v konkurze sa dozvedel, keď mu napísali výzvu a obžalovaný odpovedal, že firma bola vyčiarknutá zo zoznamu. K zápisu zo zistenia skutočného stavu veci (č.l. 9) uviedol, že prvá jeho časť bola písaná obžalovaným, ktorý vysvetľoval, že on agát predal a ten pán, ktorému to predal čaká na kolaudáciu, dostane peniaze a im zaplatí. Smrek 420 m2 napísal on osobne a podpísal to. Videl drevo, ale či to bolo ich alebo nejaké cudzie to nevie, určite to nebolo 420 m2, to môže povedať teraz, lebo to je strašne veľa dreva.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že sa nestotožňuje s tým množstvom dreva, pretože poškodený sám potvrdil, že drevo videl a skontroloval, nebola to nejaká hromada dosiek.

Z výpovede svedka N. E. vyplynulo, že pracoval vo firme obžalovaného ako stolár. Asi dva mesiace pracoval na stavbe pána I. v E. F. G., robili v dome aj vonku. Najprv si postavili lešenie a dávali hore vyrovnávajúce dosky pod obklad. V dome dávali dole klieštiny, ktoré vozili do dielne, tam sa to nastriekalo, namaľovalo, vybrúsilo a naspäť to montovali. Vonku robili koníky, aby sa mohol nabíjať štaplón, tiež postavili lešenie, postupne si ho posúvali a robili. On dával koníky, aby sa to vyrovnalo, že sa na to bude pribíjať obklad. Vonku im nesedela strecha a stavba bola pozastavená. Ohľadom výkonu prác podľa faktúr uviedol, že s povrchovou úpravou smreku on nič nemal, konštrukciu pod obklad museli urobiť, robili brúsenie falošných trámov, ich montáž a demontáž robili. Montáž a zloženie lešenia robil. S výrobou povrchového obkladu on nemal nič spoločné. Agát bol na firmu dovezený, niečo sa z neho robilo, ale kde bol uskladnený, to on nevie. Tiež bol dovezený smrek, on ho opracovával, brúsil a kolega ho striekal nabielo. K fotografiám z č.l. 393,394 uviedol, že na strane 21 vpravo hore sú hranoly a klieštiny, ktoré dávali dole a po úprave naspäť. Dole napravo sú koníky –tmavé drevo, na ktoré sa dáva obklad. Tam mal byť obklad asi zo smreka. Koníky nemajú nič spoločné so spevňovaním strechy.

Poškodený uviedol k výpovedí svedka, že tam bolo veľa naučených odpovedí. Koníky nemohli montovať oni, lebo to robila iná firma, pán O..

Svedok B. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo si pamätá, v dome pána I. v E. F. G. stavali lešenie, aby mohli dnu vyrovnávať krokvy, na ktoré sa mali nabíjať palubovky. Podkladovky nabíjali, aby sa to vyrovnalo. Palubovky vyrábali, on ich striekal. Tiež odoberali klieštiny, na dielni ich obrúsili a nastriekali a robili také dekle, lebo mali zatepľovať strechu penou a aby tá nevyšla von. Zvonku domu začali montovať koníky, na ktoré tiež mala ísť palubovka. Čo vie on, koníky začali montovať, ale sa zistilo, že je zle postavená strecha a mala sa prerábať. Koníky doniesli oni, bol to smrekový materiál natretý zelenou farbou proti škodcom. Iné nevie, čo sa robilo, lebo on bol väčšinou na dielni a striekal materiál. Smrekové drevo na palubovku už mali, on ho striekal a potom ho uskladnili. Oni mali všetko nachystané, ale sa to všetko zastavilo. K položkám zo zálohovej faktúry 05/2013 uviedol, že výroba s povrchovou úpravou smrek, to bolo brúsenie a striekanie obkladov, to robil on. Konštrukcia pod obklad, tam bol asi dvakrát pomáhať, keď vypadol kolega alebo bol pomôcť, keď vypadol generátor. Položka montáž obkladu a podkladovej konštrukcie, ak sú to tie koníky, tak to robili, výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek, to bolo odoberanie klieštín a ich brúsenie a striekanie, to robil. Či sa montovali falošné trámy, to nevie. Postaviť a demontovať lešenie tam museli. Brúsenie a vyspravovanie hranolov, ak sú to tie klieštiny, tak to robil on. Zvonku sa tiež pripravoval smrek, ktorý ale ináč museli striekať s exteriérovým lakom. S agátovým drevom on nič nerobil, nevidel ho, iba vie, že malo byť v sklade. On mal pripravené palubovky a chodil zatiaľ na iné montáže. K fotografiám z č.l. 393,394 uviedol, že na druhej fotografii v prvom riadku sú hranoly a klieštiny, zvislé aj vodorovné, ktoré postupne odoberali a po úprave dávali naspäť. Na dolných fotografiách sú podkladovky v zelenej farbe a na tretej fotke dole sú koníky, ktoré sú hnedé. Koníky vyrobili na dielni, montoval ich aj on a slúžili na obklad. Ku klieštinám uviedol, že mali tvar hranolov, mohli to byť aj foršty. Podľa neho či hranol alebo fošňa je to jedno pri opracovaní. Možno to bolo zle pomenované vo faktúre.

Poškodený k výpovedi svedka uviedol, že u nikoho si neobjednal, aby klieštiny dali dole. On tam nechodil, dal to urobiť na kľúč. Svedok je brat obžalovaného a určite nebude vypovedať v neprospech.

Svedok H. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako vodič pracoval pre firmu Jerdonek a syn. Na dome poškodeného v E. F. G. firma robila vnútornú rekonštrukciu krovu. On robil prepravu tovaru, klieštin do dielne v D. a späť. Doviezla sa tam aj vonkajšia konštrukcia k streche tzv. kôň, drevené trojuholníky, lešenie. Nepamätá si už koľko krát bol na tej stavbe, ani množstvo materiálu. Agátové drevo kupoval a vozil viackrát, aj s obžalovaným bol v D., raz bol v E.. Z agátového dreva vyrábali viacero zákaziek a nevie sa vyjadriť, ktorá bola pre pána poškodeného. Drevo sa uskladňovalo buď priamo pri dielni alebo na vedľajšom hospodárskom dvore.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania zo dňa 5.9.2017, kde uviedol, že vie s určitosťou, že najprv boli v D. a až potom v E., vie, že bolo vtedy leto ale aký rok to nevie povedať. Vie, že v E. mohol byť tak v roku 2012 alebo 2013, lebo v roku 2012 kúpili Crafter do firmy a v D. bol s vozidlom Citroen Jumper, zdá sa mu, že pri preprave agátu zo E. sa jednalo o drevo pre toho pána. Pre neho to bolo nepodstatné, na agát nebolo veľa zákaziek, lebo je to drahý materiál, nevie sa s istotou vyjadriť. K príkazu na jazdu uviedol, že na mesiac september 2013 je vypísaný ním, je to jeho písmo avšak v rámci prepravy dňa 26.9.2013 E. – D. v položke zákazník je napísané I., toto meno nepísal on, nie je to jeho písmo. Nevylučuje však, že zákazník bol dopísaný potom neskôr niekým dodatočne, keď bolo jasné, pre koho bola zákazka. Po vzhliadnutí originálu dodacieho listu zo dňa 26.9.2013 na odber agátového reziva 1829 metrov kubických v celkovej sume 438,96 eur uviedol, že tento list nevypisoval on, tento dostal v mieste odberu a evidenčné číslo na ňom uvedené je evidenčným číslom vozidla, ktorým v ten deň jazdil Volswagen Crafter. Za drevo ako vodič platil hneď na mieste v hotovosti a asi na tomto základe mu bol dodaný dodací list, ktorý mu bol predložený. Nespomína si na to, aby dostal aj iný doklad. Doklady po vykonaní prepravy odovzdal majiteľovi, teda pánovi C. C. mladšiemu. S kým jednal, to nevie povedať, rovnako nevie uviesť, kto mu drevo vydával. V D. vie, že bol to bolo v nejakej hale pri rodinnom dome na dvore. Svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že mohlo ísť o tie časové obdobia ako vypovedal. Po opätovnom nahliadnutí do dodacieho listu, potvrdil odber 1,8 m? dreva. Príkaz na cestu vypísal on, okrem kolónky zákazník, lebo niekedy až dodatočne sa vedelo, pre koho to je. Čo sa udialo s dovezeným agátom, nevie uviesť.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka P. Q. z prípravného konania zo dňa 3.8.2017, ktorý vypovedal, že k predaju agátového dreva p. C. by uviedol, že manželka G. Q. podnikala ako živnostníčka pod obchodným menom Valéria Tóbiová - D&P Holz, Kameničná 11, a to v dobe od 10.7.2008 do 22.2.2011, kedy zrušila svoju živnosť. V rámci živnosti sa zaoberala aj predajom dreva a reziva, kde pri tomto podnikaní jej on vypomáhal priamo v sklade, ktorý majú postavený vedľa rodinného domu, kde sa jedná o halu o rozmere asi 25x12m, kde skladovali drevo a rezivo. Z uvedeného skladu drevo a rezivo vydával on. Ako manželka zrušila živnosť, tak v tej dobe už nemali na sklade žiadne drevo ani nové dodávky dreva už nezabezpečovali. Manželka s podnikaním skončila, lebo mali finančné problémy, nakoľko mali veľa neuhradených pohľadávok. Po ukončení živnosti sa viac už predajom dreva nezaoberali. K osobe pána C. môže povedať toľko, že ho pozná, videl ho celkovo dvakrát, raz keď bol u nich pozrieť na drevo a raz keď od nich drevo odoberal. Celkovo od nich odobral iba raz drevo, kde o tomto odbere dreva zaslal aj faktúru č. 10.224. Jedná sa o faktúru za odber dreva buk, ktorý od nich odoberal p. C.. Podľa tejto faktúry bola vystavená 26.10.211. Okrem tohto dokladu týkajúci sa p. C. alebo spoločnosti Jerdonek a syn iný nemá. Po tomto období s pánom C. viac neobchodoval, ani o ňom nepočul do doby vyšetrovania. Žiadne agátové drevo mu na sto percent nepredával. Agátové drevo mal na sklade asi len raz v živote a zobral ho niekto z ich okolia, a to bol necelý kubík dreva. Po ukončení živnosti manželky 22.2.2011 sa už drevom vôbec nezaoberali.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka C. C. st. z prípravného konania zo dňa 27.7.2017, ktorý uviedol, že bol jedným z konateľov spoločnosti Jerdonek&syn so sídlom v Kežmarku, kde druhým konateľom bol syn C.. Aj napriek tomu, že bol konateľom, v spoločnosti pracoval ako stolár a celý chod spoločnosti, teda jej pracovnú činnosť, finančný chod zabezpečoval syn C., ktorý mal spoločnosť celú na starosti. On sa zaoberal výrobou. V súvislosti so zákazkou pre H. I. môže uviesť iba toľko, že uvedeného pána pozná, nakoľko už v minulosti pre neho realizovali práce v súvislosti s výstavbou domu v J.. Vie, že pán I. ich oslovil v súvislosti so stavbou nového domu v E. F. G. v lokalite L. C., avšak podrobnosti dohodnutých prác alebo druhu a objemu materiálu, ktorý mu mal byť ich spoločnosťou dodaný, mal na starosti syn, ktorý s pánom I. obchodne vždy jednal. Aké boli dohodnuté konkrétne termíny, ako sa dohadovali na postupe prác, to nevie, toto dojednával syn. Vie len to, že s prácami na tomto dome začali, postavili tam lešenie a v dome montovali podkladové lišty.

On sa na tým prácach nepodieľal. Bol v tom dome len raz niečo doviesť. Od syna vedel, že na dome bol nejaký problém, preto práce nemohli dokončiť. Vie, že pre pána I., pre túto konkrétnu zákazku syn kupoval nejaké smrekové dosky a aj agát. Koľko toho bolo, nevie uviesť, nakoľko on sa na tejto zákazke nepodieľal. Bola to synova zákazka. V konečnom dôsledku túto zákazku nedokončili, k dôvodom nevyhotovenia tejto zákazky mal iba jednostranný prístup zo strany syna. Nakoľko spoločnosť bola na tom finančne zle, boli nútení požiadať o vyhlásenie konkurzu, kde uvedené opäť vybavoval syn C.. Má plnú dôveru v syna a predpokladá, že urobil všetko preto, aby zákazku zdarne ukončil. Vie, že práce na dome prerušil pán I., vie že tam boli nejaké problémy so strechou, že tam bolo niečo krivé. Tieto informácie má od syna. Faktúry vystavoval syn, on tomu nerozumie. S finančnými prostriedkami nakladal syn. Vo firme bolo spracované smrekové drevo, z ktorého boli vyrobené kompletné palubovky, teda boli ofrézované, obrúsené a nastriekané na bielo. Boli pripravené na montáž. Agátové drevo bolo iba uskladnené, nebolo ďalej spracované, aspoň si to myslí, nevie to presne uviesť. Spracované palubovky ako aj agátové drevo boli potom z firmy prevezené do skladu na družstve, ktorý sa nachádza blízko ich areálu. Nevie, čo sa stalo s tým materiálom. Nákup materiálu pre zákazku pána I. zabezpečoval syn.

Svedkyňa H. R. M. na hlavnom pojednávaní k ňou podanému odbornému vyjadreniu č. 12/2017 uviedla, že pri položke montáž podkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 450 m2 z bodu 3/ zálohovej faktúry, obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia pod obklad zrealizovaná bola, podľa nej v pomere zhruba 50 na 50. Pri obhliadke nevykonala merania, lebo nešlo o určenie rozsahu vykonania, ale o to, či je vykonaná položka alebo nie je vykonaná položka. K tomu, že položka bola vykonaná iba čiastočne dospela na základe toho, že celá položka je 450 m2, sú to dve vrstvy, jedna vrstva urobená bola a druhá vrstva nebola, takže je to polovica 50%. V tejto otázke sa zhodla aj so znalkyňou H. E., ktorá uviedla, že obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia pod obklad zrealizovaná bola. K položke brúsenie a vyspravenie hranolov (bod 7/) ona uviedla, že táto položka faktúry nebola zrealizovaná, lebo ani z faktúry ani počas obhliadky nebolo zrejmé o aké hranoly sa jedná. Nebolo možné jednoznačne určiť, že sa jednalo o tieto hranoly. Položka bola napísaná, že hranoly, a to čo videli, neboli hranoly, ale boli to fošne, klieštiny. Bol tam spor len v definícii fošňa a hranol. Ona nemala ako vedieť, aké hranoly boli fakturované, keď toto tam boli fošne. Ak by daná časť diela nebola pomenovaná hranoly, ale fošne, v danom prípade bola táto položka vykonaná. K položke 8/ povrchová úprava hranolov uviedla, že to opäť súvisí s bodom 7/, lebo videli fošne, povrchovo upravené, ale neboli to hranoly. Nebola predložená projektová dokumentácia, neboli tam uvedené rozmery ani nič. Ak by označenie hranol bolo fošne, akceptovala by výkon týchto prác. K bodu 6/ a 9/ faktúry týkajúcich sa lešenia uviedla, že išlo o plochu 450 m2, a tá druhá konštrukcia, vonkajšia bola 180 m2, takže zrátala 450+180 = 630 a dávala len percentuálny podiel. Konštrukcia 450 m2 bola vykonaná, takže dala percentuálny podiel lešenia, že muselo sa lešenie postaviť, ale nepostavilo sa aj vonku, ale postavilo sa len vo vnútri, preto percentuálny podiel podľa m2. Ohľadom lešenia z vonku uviedla, že už si nepamätá, či to bolo vysoko alebo nízko, niekedy stačí rebrík a nemusí to byť lešenie, ale už si to nepamätá. Opäť vo faktúre nebolo lešenie bližšie definované (ľahké, ťažké, pomocné), nebolo zrejmé, či išlo vo vnútri a vonku o to isté lešenie. Z faktúry nebolo možné jasne zistiť o čo ide. Položky 10/,11/,12/ boli zrejme vonku, sú ako nevykonané, čo znamená, že nemohlo byť k nim ani lešenie. Keď malo ísť o koníky, bolo to niečo asi navyše, čo nebolo vo faktúre. Boli tam nejaké koníky, vo faktúre bola konštrukcia pod obklad a opäť bolo otázne, či je to toto alebo nie, a opäť faktúra nebola jasne definovaná a nevie sa čo je konštrukcia pod obklad, tú videli vo vnútri, to bolo urobené a vonku boli urobené koníky, ale to nie je konštrukcia pod obklad to je kvázi nosná konštrukcia a na to ide ešte konštrukcia pod obklad. Takže tie koníky neboli pomenované vo faktúre, neboli fakturované. Svedkyňa ďalej uviedla, že projektovú dokumentáciu si žiadala, ale nebola jej poskytnutá. Mohla byť nápomocná a mohla by ovplyvniť aj závery odborného vyjadrenia. Majiteľ napríklad tvrdil, že to nie je konštrukcia pod obklad, že je to nejaká vymedzovacia lišta na tepelnú izoláciu, preto si žiadala projektovú dokumentáciu, kde by to bolo jasne rozkreslené čo to je, a vtedy by mohli povedať, že je to nejaká vymedzovacia lišta a na to ide ešte obklad. V čase obhliadky bola na streche tepelná izolácia. Na otázku poškodeného ako dospela k číslu 450 m2, uviedla, že to bolo fakturované. Na obhliadke začala merať každú jednu konštrukciu, nebola k dispozícii projektová dokumentácia, kde by boli rozmery a skontrolovali by, či rozmery sedia a vedeli by vypočítať nejaké veci. Dohodli sa, že sa rieši, či to bolo vykonané alebo nebolo vykonané a rozsah sa bude brať, ktorá položka áno a ktorá nie a nebude sa to merať. Odborné vyjadrenie zodpovedá tomu, čo bolo fakturované a čo bolo deklarované počas obhliadky. Ak by mala zadanie určiť hodnotu skutočne vykonaných prác, musela by zamerať kompletnú konštrukciu, alebo by mala projektovú dokumentáciu, kde by bolo zrejmé, akú plochu má strecha.

Poškodený k výpovedi svedkyne uviedol, že niekto sa rozhodol, že sa to nebude merať, vypočítal sa výsledok a dal sa na súd nepravý výsledok. Pri zálohovej faktúre sa s pánom C. dohodli, že pri skutočnej vyfakturuje skutočné metre štvorcové, a nie 450 m2, preto je celé vyjadrenie svedkyne zbytočné.

Obhajca uviedol, že svedkyňa zrealizovala prehliadku v šere a ukončovali to v tme a nebolo ani reálne možné, aby tieto merania zrealizovala, lebo poškodený nemal ani svetlá v rodinnom dome. Závery nemôžu mať reálny podklad, pretože nebolo uskutočnené meranie, tej ktorej položky zálohovej faktúry.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa H. G. E., z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve, Odhad hodnoty stavebných prácktorá bola pribratá v konaní pred súdom a podala znalecký posudok č. 15/2019, na závery ktorého sa odvolala. Podľa znaleckého posudku dňa 5.9.2019 bola vykonaná miestna obhliadka novostavby rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k.ú. E. F. G.. Z jeho záverov vyplynulo, že ohľadom zálohovej faktúry 3/2013, 1/. výroba a montáž terasy – AGÁT vo výmere 200 m2, 2/. materiál pre oplotenie a brány vo výmere 1,3 m? zrealizované a dodané to nebolo. Zo zálohovej faktúry 5/2013, 1/. výroba s povrchovou úpravou – obkladu smrek vo výmere 450 m2 zrealizovaná nebola. 2/. Konštrukcia pod obklad vo výmere 450 m2 zrealizovaná bola. 3/. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 450 m2 - obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia realizovaná bola. 4/. Výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek vo výmere 260 bm zrealizovaná nebola. 5/. Montáž falošných trámov vo výmere 260bm nebola realizovaná. 6/. Demontáž vrátane postavenia lešenia nie je možné zistiť obhliadkou. 7/. Brúsenie a vyspravenie hranolov zrealizované bolo. 8/. Povrchová úprava hranolov zrealizovaná bola. 9/. Montáž vrátene zloženia lešenia zrealizované bolo. 10/. Výroba s povrchovou úpravou smrek vo výmere 180 m2, nebola zrealizovaná. 11/. Konštrukcia pod obklad vo výmere 180 m2, nebola zrealizovaná. 12/. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 180 m2 zrealizované neboli.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že konštrukcia pod obklad zrealizovaná bola. Nemala projektovú dokumentáciu, ktorú požadovala, preto vychádzala z toho, čo videla a aké sú možné technologické postupy. Čiže z toho vyhodnotila, že tá konštrukcia pod obklad tatranský zrealizovaná bola. Demontáž vrátane postavenia lešenia nebolo možné zistiť obhliadkou, avšak uviedla, že čo sa týka lešenia, tak vzhľadom k tomu, že výška bola vyššia ako bežný štandard, kde sa dá dostať len mobilným lešením alebo rebríkom, to lešenie bolo potrebné, aby úpravy boli zrealizované. Všetko zdokumentovala fotograficky. K položke č. 7/. uviedla, že klieštiny majú prierez 165x63 mm a stĺpiky 85x75mm majú skosené hrany a hranoly začínajú prierezom 40x60 a končia 100x240, bol zrealizovaný aj náter, čo je vidieť na fotodokumentácii. K postupu vykonania stavebných prác znalkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že nemala projektovú dokumentáciu, tak by sa k technologickým postupom nerada vyjadrovala. Samozrejme ale obklad sa nedá zrealizovať skôr ako podkladová konštrukcia. Nepamätá si, či pri obhliadke bola upozornená na nejaké vady strešnej konštrukcie, uviedla ale, že boli dorábané klieštiny na predĺženie, ale nevie, či to bola riešená ako vada. Na uvedené drevené prvky na predlženie krokiev, je možné klásť obklad, ak sa urobí pod to podkladová konštrukcia, ale závisí to aj od toho, aký obklad má ísť. Čo sa týka montáže vrátane zloženia lešenia tak klieštiny ktoré boli namontované, boli vo výške 5,5m, uznala, že tie práce boli zrealizované, pri vonkajšej podbitke boli určite potrebné nejaké mobilné lešenia alebo kozové lešenie, lebo je to vo výške viac ako 1,5m a zo zeme sa to nedá zrealizovať. Čo sa týka vonkajšej exteriérovej strany tak boli zrealizované pomocné konštrukcie a predlženie krokiev v rámci toho podbitia. Na otázku ako dospela k výmere 450m2 (pol. 2/.,3/.) uviedla, že výmery nepremeriavala na stavbe, žiadala projektovú dokumentáciu a vychádzala z toho, čo bolo vyfakturované. Nebolo jej úlohou riešiť výmery a premeriavať celú stavbu, ale zistiť či práce, ktoré boli vyfakturované v zálohovej faktúre boli tam v skutočnosti zrealizované. Čo sa týka podkladového roštu uznala, že tento zrealizovaný bol, pretože nemala projektovú dokumentáciu, nevedela ako bola navrhnutá v projektovej dokumentácii podkladová konštrukcia. Aj uviedla, že konštrukcia latovania je 55 na 40, kontra laty sú 50 na 20 a rozmedzie je od 630 do 670 mm, čiže od 63 do 67cm. A je odporúčanie roštu od 30 do 70, čiže má za to, že bolo to v tomto limite. To čo videla, bola podkladová konštrukcia, nevie aký tatranský obklad bol navrhnutý v projektovej dokumentácii, lebo nebol zrealizovaný.

Obhajca uviedol, že nie je možné, aby objektívne znalkyňa vedela vyhodnotiť závery posudku z dôvodu, že jej nebola predložená projektová dokumentácia, a nemohla korektne zákonným spôsobom dospieť k záverom svojich posudkov. Poškodený k znaleckému posudku uviedol, že je všeobecný nie konkrétny, nie je podložený faktami iba domnienkami znalkyne.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy:

Podľa odborného vyjadrenia č. 12/2017 H. R. M., znalkyne z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľnosti, Odhad hodnoty stavebných prác, bola dňa 14.2.2017 vykonaná miestna obhliadka novostavby rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k.ú. E. F. G., lokalita L. C.. Úlohou bolo vyčísliť hodnotu a rozsah vykonaných stavebných prác v rozsahu vyplývajúcom zo zálohovej faktúry ZN 05/2013 z 15.8.2013. Zistené bolo, že pol. 1/ výroba s povrchovou úpravou – obkladu smrek nebola vykonaná. Obžalovaný zhotovil podkladovú konštrukciu pod obklad (položka 2/) v interiéri domu, s čím súhlasil aj poškodený, ale nesúhlasil s tým, že je to konštrukcia pod obklad, ale ide o vymedzovacie lišty, projektovú dokumentáciu ale nepredložil. Smrekový obklad v interiéri (pol.2/) nebol dodaný. Montáž smrekového obkladu (pol.3/) v interiéri nebola realizovaná, avšak táto položka obsahuje aj montáž podkladovej konštrukcie v interiéri, ktorá bola realizovaná, preto hodnotu vykonaných prác určila sumou 50% z 2.750,- eur, t.j. 1.375,-eur. Výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek (pol. 4/) nebola realizovaná, montáž falošných trámov (pol. 5/) nebola realizovaná. Demontáž vrátane postavenia lešenia (pol. 6/) bola čiastočne realizovaná, avšak položka neobsahovala výmeru, t.j. nebolo možné presne určiť rozsah vykonania. Pretože sa položka týkala realizácie obkladu v interiéry (450m2) aj v exteriéry (180m2), hodnota vykonaných prác bola určená podľa plochy na 692,58 eur. Brúsenie a vyspravenie hranolov (pol.7) pravdepodobne nebolo vykonané, nakoľko tam boli klieštiny v tvare fošne a podľa poškodeného sa jednalo o iné hranoly. Povrchová úprava hranolov (pol.8) súvisí s pol. 7, t.j. nebola vykonaná. Montáž vrátene zloženia lešenia (pol.9/)bola čiastočne realizovaná a súvisí s pol. 6/, hodnotu vyčíslila na 703.29 eur. Položky č. 10/, 11/ a 12/ súvisia s vykonaním obkladu v exteriéri, tzv. podbitka, ktorý nebol vykonaný. Hodnota a rozsah vykonaných stavebných prác tak bola vyčíslená na sumu 4.330,87 eur bez DPH.

Zálohová faktúra ZN 03/2013 vystavená 6.6.2013 spol. JERDONEK&SYN s.r.o. pre zákazníka : I. zahŕňala pod bodom 1. Výroba a montáž terasy – AGÁT vo výmere 220 m2, cena bez DPH 11.000,-eur, bod 2. Materiál pre oplotenie a brány vo výmere 1,3 m? za 360,-- eur bez DPH. Cena spolu 11.360,- eur bez DPH, zálohovo uhradiť 50% - 5.815,- eur. Uvedené číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Doba dodania bola dva mesiace od podpisu zmluvy.

Zálohová faktúra ZN 05/2013 vystavená dňa 15.8.2013 spol. JERDONEK&SYN s.r.o. pre zákazníka : I., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zahŕňala pod bodom 1. výroba s povrchovou úpravou – obkladu smrek vo výmere 450 m2, 5.195,- eur, 2. Konštrukcia pod obklad vo výmere 450 m2, 1.560,- eur, 3. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 450 m2, 2.750,-eur, 4. Výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek vo výmere 260 bm, 4.910,-eur, 5. Montáž falošných trámov, 260bm, 790,-eur, 6. Demontáž vrátane postavenia lešenia,790,-eur, 7. Brúsenie a vyspravenie hranolov, 589,- eur, 8. Povrchová úprava hranolov, 488,-eur, 9. Montáž vrátane zloženia lešenia, 985,-eur, 10. Výroba s povrchovou úpravou – obkladu smrek, 180 m2, 2.078,-eur, 11. Konštrukcia pod obklad, 180 m2, 624,- eur, 12. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie, 180 m2, 1.100,-eur. Cena spolu 22.039,- eur bez DPH, zálohovo uhradiť 50% - 11.020,- eur.

Obhajca k zálohovým faktúram uviedol, že nemajú žiadny právny relevantný význam, je to len účtovný doklad a nezakladajú zmluvný vzťah ako napr. zmluva o dielo.

Podľa faktúr z č.l. 331-333 spol. JERDONEK&SYN s.r.o vystavila dňa 6.6.2013 zálohovú faktúru FN 07/2013 pre poškodeného H. I. na sumu 6.535,- eur, z ktorej bola suma 2.633,- eur záloha a FN 08/2013 z 10.6.2013 na sumu 750,-eur za výkon prác a výroby v J., pričom číslo účtu bolo súkromné obžalovaného C. C..

Z platobného príkazu zo dňa 11.6.2013 vyplynulo, že suma 5.815,- eur bola H. I. I. uhradená na účet príjemcu XXXXXXXXXX/XXXX. Z príkazu na úhradu zo dňa 28.8.2013 vyplynulo, že suma 11.020,- eur bola H. I. uhradená na účet XXXXXXXXXX/XXXX.

Z prehľadu transakcií na bankovom účte E. C. C. bolo preukázané pripísanie zaslaných súm 5.815,-eur a 11.020,-eur v prospech tohto účtu.

Zo zápisu o zistení skutočného stavu vyplynulo, že ohľadom Agát - 220 m2, Materiál na oplotenie a brány 1,3 m2, Záloha :5.814,- eur zo dňa 11.6.2013 k skutkovému stavu bolo dopísané, že 15.7.2015 bol agát predaný, majiteľ M. A., termín kolaudácie 23.7.2015 a uvedené zistenie je podpísané obžalovaným B. C. aj poškodeným H. I.. Vo veci Smrek – 450 m2, trámy 2650 bm, záloha 11.020,-eur zo dňa 28.8.2013, skutkový stav 21.7.2013 kontrola v poriadku opäť podpisy obžalovaného B. C. aj poškodeného. Na spodku strany je dátum 21.7.2015.

Z písomného vyjadrenia C. C. zo dňa 3.3.2016 adresovaného poškodenému H. D. I. vyplynulo, že na základe jeho výzvy zo dňa 26.2.2016 prostredníctvom ktorej požaduje od neho vrátenie zálohy vo výške 16.835,-eur mu oznamuje, že dňa 7.2.2014 bol v Obchodnom vestníku 26/2014 pod sp. zn. zverejnený oznam o začatom konkurznom konaní voči dlžníkovi obch spol. JERDONEK&SYN. Rozhodnutím konkurzného súdu bola obchodná spoločnosť dňa 11.10.2014 vymazaná z obchodného registra. Preto si nie je možné uplatňovať voči tomuto subjektu akékoľvek plnenie.

Z potvrdenia na č.l. 97 vyplynulo, že Okresným súdom v Prešove bol dňa 17.2.2014 prijatý návrh na vyhlásenie konkurzu JERDONEK&SYN, s.r.o., spisová značka . Podaný návrh zo dňa 27.12.2013, doručený 17.1.2014 bol odôvodnené tým, že navrhovateľ (obchodná spol.) sa ocitol v úpadku, nakoľko nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Podľa záverečnej správy správcu JUDr. Ľuboša Bajužíka zo dňa 2.4.2014 z predložených účtovných dokladov vyplynulo, že dlžník nevlastní majetok postačujúci na úhradu trov konkurzného konania a nie je tak splnená hmotnoprávna podmienka na vyhlásenie konkurzného konania na majetok dlžníka podľa .

Obhajca poukázal na to, že podľa závierky obchodná spoločnosť bola síce v platobnej neschopnosti, ale mala majetok 19.537,-eur. Spoločnosť vlastnila Volkswagen Crafter, v pokladnici evidovala 98,80 eur, v drobnom investičnom majetku 2.000,-eur, samotné hnuteľné veci ako aj iné zásoby boli 14.990,- eur a pohľadávky mali 8.405,21 eur, preto sa nestotožňuje so závermi správcu. Obhajca poukázal na súvahu k 31.12.2013, podľa ktorej zo strany aktív riadku 001 vyplýva, že spoločnosť mala ku koncu roka majetok 19.537,-eur, podľa riadku 066 záväzky v sume 13.848,-eur.

Podľa vyjadrenia poškodeného mal obžalovaný všetko pripravené, zbavil sa majetku a správca nebol dôsledný.

Na č.l. 161 – 168 je pokladničná kniha za obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013.

Podľa exekučného príkazu Ex 8/2013 zo dňa 11.2.2013 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo veci návrhu oprávneného Sociálnej poisťovne pre vymoženie nedoplatku vo výške 1.516,68 eur s príslušenstvom voči povinnému JERDONEK&SYN s.r.o. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie Ex 8/2013 zo dňa 21.1.2013 boli povinný a oprávnený upovedomený o začatí exekučného konania v prospech Sociálnej poisťovne pre vymoženie 1.516,68 eur s predbežnými trovami exekúcie 194,40 eur s výzvou, aby do 14. dní povinný uspokojil tieto pohľadávky, inak bude vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie.

Na č.l. 244-252 je zoznam záväzkov za rok 2013 obch. spol. JERDONEK&SYN s.r.o. spolu 49.392,61 eur.

Obhajca uviedol, že podľa súvahy obchodnej spoločnosti k 31.12.2013 mala spoločnosť záväzky v sume 13.848,-eur, čo skonštatoval aj správa v konkurznom konaní.

Podľa odsúhlasenia pohľadávok z č.l. 253-255 si spol. CENTROGLOB D., s.r.o. dňa 28.1.2014 žiadala uznať pohľadávku za predaný tovar v sume 1.037,69 eur s dátumom splatnosti 30.12.2011, Ing. Peter Petrek CSc. –P P International zaslala upomienku dňa 29.1.2014 faktúr v omeškaní splatných 3.10.2012 a 8.10.2012 spolu v sume 499,68 eur a ANKAZ Kežmarok spol. s r.o. dňa 23.1.2014 zaslala odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2013 spolu vo výške 1.419,61 eur.

Podľa výkazu ziskov a strát spol. JERDONEK&SYN s.r.o. na stránke finstat.sk v roku 2013 mala spoločnosť výsledok hospodárenia mínus 33.304,-eur, v roku 2012 mínus 50.355,-eur.

Podľa vyjadrenia OZEX s.r.o. Prešov (prevádzka Plaza Beach Resort) z 6.10.2016 so spol. JERDONEK&SYN s.r.o. nespolupracovali a dňa 15.7.2015 im nebolo z ich strany dodané žiadne agátové drevo. Spolupracovali s Dýha Markant s.r.o. a Holzdesign s.r.o., ktorých konateľom bol tiež pán C.. Z vyjadrenia C. B. – MOLCOM stolárstvo a čalúnnictvo Komárno vyplynulo, že so spol. JERDONEK&SYN s.r.o. nikdy nespolupracoval. Z vyjadrenia P. Q. vyplynulo, že so spol. obžalovaného posledný predaj dreva (buk) bol realizovaný 26.11.2010. Z vyjadrenia P. S. vyplynulo, že spol. JERDONEK&SYN s.r.o. nepozná. Z vyjadrenia KOLBACH-DREVO s.r.o. Studenec vyplynulo, že obžalovaný bol ich maloobchodný zákazník, nebol v databáze zákazníkov, ktorí mohli odoberať tovar na faktúru. Spoločnosť PILLBAN dry board s.r.o. T. M. oznámila, že obžalovaného poznaj ako dlhodobého a dobrého zákazníka, posledná dodávka bola realizovaná 9.4.2013 – bukové rezivo, faktúru už celú neuhradil.

Na č.l. 399-410 je prehľad transakcií na bankovom účte spol. spol. JERDONEK&SYN s.r.o. vedeného v E. E., č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vrátane podkladov celkovo 12-tich exekúcii za rok 2013.

Z príkazu na cestu týkajúceho sa vozidla Volkswaneg Crafter za mesiac september 2013 vyplynulo, že dňa 26.9.2013 bola realizovaná cesta E.- D., zákazník uvedený I..

Podľa dodacieho listu zo dňa 26.9.2013 dodávateľa www.drevodokrbu.sk Sereď vyplynulo, že bol zakúpený (odberateľ D.) tovar agát rezivo v množstve 1,829 m? za sumu 438,96 eur. K uvedenému sa vyjadrila spol. One Trade s.r.o. Sereď, že ide o ich internetovú stránku, hotovostnú platbu 438,96 eur evidujú, bol vydaný doklad z registračnej pokladne.

Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný B. C. C. charakterizovaný všeobecne, nedopustil sa žiadneho priestupku. Zamestnávateľom HOLZDESIGN s.r.o. D. bol dňa 21.2.2018 charakterizovaný kladne s poctivým a odborným prístupom k práci.

Podľa evidencie priestupkov má obžalovaný záznamy o priestupkoch, ktorých sa dopustil na úseku cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrhy poškodeného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z oblasti účtovníctva ohľadom spoločnosti JERDONEK&SYN s.r.o. a znalca statika na posúdenie toho, či obžalovaný robil na dome to, čo zodpovedalo statickej únosnosti domu, nakoľko takéto dokazovanie by neprispelo k skutkovému objasneniu veci.

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vykonané nasledovné dôkazy:

Bol opätovne vypočutý obžalovaný A. B. C. C. vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2022. Na otázky krajského súdu vyplývajúce z uznesenia, že prečo naberal ,,zákazky", keď veľmi dobre vedel, že práce nevykoná a nesplní svoj záväzok, uviedol, že z jeho strany nebol predpoklad, aby nedokončil práce, firmu chcel zachrániť, zobral aj osobný úver a chcel zachrániť firmu. Asi každý podnikateľ chce produkovať a rozvíjať, ale niekedy to proste nevyjde, dostane sa do problémov. Oni práce začali aj ich vykonávali. nebolo to o tom, aby zobral peniaze, nič neurobil a utiekol s nimi. Robil, komunikoval aj keď sa práce zastavili, z jeho strany nebol zámer zobrať peniaze a nevykonávať nič. Na otázku, prečo zálohové platby nepoužil na účel, ktorý mal, ale aj keď nejaké drevo kúpil, predal ho tretej osobe uviedol, že drevo nebolo predané, na súkromný účet išli peniaze omylom, lebo mal v tom čase paralelne aj živnosť. Za zálohové peniaze vykonal práce, nakupoval materiál, prenajal lešenie. K tomu prečo nevykonal práce, resp. aké okolnosti mu bránili vo vykonaní objednávky uviedol, že práce začal, vykonával ich, práce boli pozastavené H. I., niekedy na konci leta, keď postavili lešenie a zistila sa chyba na streche. Následne sa firma dostala do konkurzu a s pánom I. vošli do stretu. On chcel firmu zachrániť, zobral osobný úver, ktorý použil na podnikateľskú činnosť. Keď sa poškodený dozvedel o konkurze, myslel si, že ho chce oklamať a práce nechce dokončiť. On navrhol, aby previezol materiál, ktorý bol vyrobený, poškodený chcel peniaze, aj za tie práce, ktoré vykonali, s čím nemohol súhlasiť.

Tiež uviedol, že práce chcel dokončiť, poškodený ale už nechcel ich prácu ani služby, ale chcel peniaze. Chcel aby nejaké veci predali a dali mu nejaké peniaze. Doba dodania uvedená na faktúre vystavenej 6.6.2013 nebola dodržaná, pretože stavebné práce na stavbe neboli pripravené tak, aby sa to mohlo zrealizovať. Riešili to s poškodeným v tom smere, že dokončia exteriérové časti po dokončení všetkých prác v interiéry. Zálohy z faktúr boli použité na nákup materiálu a vykonanie prác. V čase vystavenia faktúr mal zákazky, ktoré boli realizované súbežne so zákazkou poškodeného. V čase obhliadky poškodeným s dcérou mal smrek v celom rozsahu podbitia, nevie už uviesť presné množstvo, potom rezivo na falošné trámy a rezivo agátové, čo dokladoval dodacím listom zo E.. Poškodený s dcérou vykonali obhliadku v zmysle záznamu. Poškodený vtedy nenamietal množstvo, kvalitu ani druh dreva. Poškodený chcel, aby drevo speňažili a dali mu peniaze. On to namietal, lebo to bolo drevo na zákazku a nemal komu predať taký objem materiálu. Mal ešte živnosť a chcel dotiahnuť niektoré veci. Nevie, čo sa ďalej stalo s tým materiálom.

Bol opätovne vypočutý poškodený H. D. I., ktorý vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2022 a naviac uviedol, že keď boli na obhliadke s dcérou, žiadali ho, aby pokračoval. Tvrdil, že bude pokračovať. Po ďalšom čase ho vyzvali písomne a prišla im odpoveď, že je v konkurze. Elektriku mesto zaviedlo asi po roku, oni si to už nenatiahli do domu. Nechceli ani pokračovať, lebo váhali aké kúrenie dajú. Obžalovaný sa neozýval tak rok a pol, dva roky. Boli ale v telefonickom kontakte, ubezpečoval ich, že je všetko v poriadku a keď povedia, začne robiť. Zápis z kontroly materiálu bol isto v roku 2015, uviedli tak, že kontrola v poriadku, lebo videl kopu dreva v družstevnom sklade. Vyzvali ho, nech dokončí zákazku alebo vráti peniaze. Obžalovaný povedal, že drevo berie do dielne a začne ho striekať na béžovo a robiť na dome. Potom sa už nehlásil. Obžalovaný aj keď robil iné práce, prišiel so zmluvou o dielo, zaplatili zálohu, práce dokončil a vyfakturoval.

Svedkyňa I. T. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola dvakrát prítomná pri návšteve obchodnej spoločnosti obžalovaného – JERDONEK&SYN v roku 2013 v D.. Prvýkrát sa tam zastavili náhodne, aby pozreli na materiál. Pán C. bol k dispozícii, ukážku materiálu im neurobil, lebo nedisponoval kľúčmi od nejakej kladky od priestoru, kde mal byť materiál. Z druhej návštevy by mal existovať nejaký zápis, ktorý vypracovala. Dopredu oboznámili pána C., že prídu, ukázal im nejaký materiál, ktorý ona nedokázala identifikovať. Asi ho mal vonku, čo bolo divné, lebo predtým uvádzal, že nemá kľúče od kladky. Po nahliadnutí do zápisu o zistení skutočného stavu z (č.l. 9) potvrdila, že ide o zápis, ktorý spomenula. Ani po nahliadnutí sa nevedela bližšie vyjadriť k drevu. Bola tam zakrytá kopa dreva, či to bol smrek alebo agát, nevedela určiť, ani množstvo nevedela odhadnúť. Kontrola prebehla v lete, rok si nepamätá. Komunikácia bola iba základná, súvisiaca s kontrolou. Skutočnosti uvedené v zápise sa zhodovali s výsledkom kontroly.

Či na základe tejto kontroly boli dohodnuté ďalšie postupy práce, nevedela uviesť. Spojila sa s architektkou, ktorá spolupracovala s p. C. a upozornila ich, že už s ním nespolupracuje kvôli finančným problémom. Od otca vedela, že chcel aby p. C. uviedol, ako na tom je, ako to bude do budúcna. Pokazila sa im napr. kuchynská linka, v rámci reklamácie pán C. konal, akoby sa nič nedialo a je pripravený všetko splniť.

Na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný fotokópie výpisu z úveru v E. E. z účtovného obdobia 1.1.2012- 31.12.2012 o výške úveru 13.000,- eur, pokladničnej knihy účtu 211, v ktorom je záznam o pôžičke konateľa B. C. C. vo výške 9.500,-eur, príjmový pokladničný doklad PD/0332 o prijatí pôžičky 9.500,- eur obchodnou spoločnosťou JERDONEK&SYN s.r.o., Kežmarok od konateľa.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. V priestupkovej lustrácii má jeden záznam o dopravnom priestupku z 25.9.2023.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajcu na vypočutie svedka H. K. k tomu, aké drevo priviezol na uskladnenie, v akom množstve, kto drevo vykladal a nakladal, aké drevo a v akom objeme bolo uskladnené v poľnohospodárskom družstve. Svedok H. K. už bol vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.2.2019 a nevedel už vtedy uviesť, aké množstvo dreva bolo dovezené na dom pána I., nevedel uviesť aké množstvo agátového dreva sa priviezlo, na akú zákazku, nevedel uviesť množstvo obkladu, ktorý sa prevážal z domu poškodeného a naspäť. Pre ďalší odstup času je viac ako pravdepodobné, že svedok sa na skutočnosti, ktoré chcel zistiť obhajca, nebude vedieť vyjadriť, keď

v roku 2019 sa nevedel vyjadriť k materiálu a drevo súvisiaceho so zákazkou poškodeného, čo aj malo súvis s objasňovaním skutkového stavu veci, pričom skutočnosti, na ktoré mal byť opätovne vypočutý by ani neprispeli k skutkovému objasneniu veci.

Tiež súd odmietol návrh poškodeného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru účtovníctvo, ktorým by nedošlo k objasneniu stíhaného skutku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti podľa a zistil nasledovné:

Na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní sporné, že obžalovaný B. A. C. C. na základe ústnej dohody s poškodeným H. D. I. vystavil dve zálohové faktúry, dňa 6.6.2013 ZN 03/2013 a dňa 15.8.2013 ZN 05/2013, na ktorých boli popísané dohodnuté práce a nákup materiálu tak, ako vyplynulo z ich obsahu a poškodený uhradil polovicu dohodnutej ceny z každej faktúry t.j. sumu 5.815,- eur a sumu 11.020,- eur na tam uvedené číslo bankového účtu, ktoré však nebol účtom firemným, ale súkromným účtom obžalovaného.

Ďalej z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný s výkonom dojednaných prác začal, avšak po vzájomnej dohode s poškodeným, boli práce prerušené, pretože ohľadom exteriérových prác bola zistená vada strechy, ktorú mal poškodený odstrániť a vo vnútri domu nebol ešte prívod elektriky. Obaja, ako obžalovaný aj poškodený potvrdili, že sa na prerušení prác dohodli a poškodený mal zabezpečiť opravu strechy a elektriku v dome. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že aj po prerušení prác mal ďalej prehľad ohľadom tejto zákazky, lebo vedel, že poškodený mal dlhodobo problém s prívodom elektriky, boli problémy s mestom, s infraštruktúrou. To, že časť prác bola obžalovaným vykonaná vyplynulo nielen z výpovedí svedkov- zamestnancov firmy, N. E., B. C., H. K., ale aj z odborného vyjadrenia H. M. aj znaleckého posudku H. G. E.. Aj keď poškodený spochybňoval ich závery a v podstate popieral v neprospech obžalovaného skoro všetko, je zrejmé, že tak konal v dôsledku hnevu na obžalovaného a súd nemal pochybnosť o objektívnosti či odborného vyjadrenia či znaleckého posudku, ktoré neboli vo vzájomnom rozpore a ku ktorým sa ich spracovateľky vyjadrili na hlavnom pojednávaní. Ich zistenia a vysvetlenia o rozsahu vykonaných prác súd popísal vyššie a nebude ich opäť opisovať, ale podstata, ktorá vyplynula z tohto dokazovania bolo to, že práce obžalovaný vykonával a vykonal ich z časti. Práve naopak, sám poškodený nebol nápomocný a neposkytol obom znalkyniam projektovú dokumentáciu, ktorá by výrazne pomohla pri odbornom posúdení rozsahu vykonaných prác obžalovaným. Ďalším zistením bolo to, že poškodený dňa 21.7.2015, teda po dvoch rokoch od dohodnutia prác, navštívil obžalovaného v mieste sídla spoločnosti, avšak ani nie za účelom vyzvania, aby v práci pokračovali (nemal ešte elektriku), ale za účelom kontroly nákupu materiálu. Podľa písomného potvrdenia - zápis o zistení skutočného stavu obžalovaný mal na sklade smrek a nemal agát, ktorý mal odpredať ďalšej firme. Aj keď poškodený v rámci výpovede spochybňoval kvalitu a množstvo smrekového materiálu, je zrejmé, že tak konal pod vplyvom okolností, ktoré nastali po tejto kontrole, nakoľko tohto dňa 21.7.2015 svojim podpisom potvrdil, že kontrola je v poriadku.

Obžalovanému sa za vinu obžalobou kládol prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, teda že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl a spôsobil mu tak väčšiu škodu. Prečin podvodu je úmyselný trestný čin, pre ktorého naplnenie sa vyžaduje úmyselné konanie, teda vedomosť obžalovaného o tom, že v čase keď prijal zálohové platby od poškodeného vedel, že dohodnuté dielo nevykoná.

Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených , pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.

Iba konanie, v ktorom páchateľ predstiera uzatvorenie konkrétnej zmluvy s cieľom, aby získal finančné prostriedky, pričom už v čase uzatvárania zmluvy (ústnej alebo písomnej) vie, že svoj záväzok len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil, môže byť z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu úbytku majetku na strane poškodeného. Pri záväzkových vzťahoch je potrebné zdôrazniť,

že len nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu.

Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu v tomto prípade sa teda vyžadovalo, aby obžalovaný už v čase dojednania plnenia (zabezpečenia materiálu a vykonania prác) konal v úmysle, že materiál nedodá a stavebné práce nevykoná. Z dokazovania bolo pritom preukázané, že stavebné práce, ktoré neboli jednorazové, ale si vyžadovali dlhší čas a tiež postupnosť v ich vykonaní (napríklad terasa sa mala realizovať nakoniec) začal a boli prerušené na základe vzájomnej dohody s poškodeným a mali pokračovať po opravení strechy domu a zavedení elektriky do domu.

Poškodený ani po dvoch rokoch od dohody s obžalovaným, resp. od uhradenia zálohových platieb, sa nedožadoval dokončenia prác, v dome ešte nebola zavedená elektrika, a uspokojil sa kontrolou nákupu materiálu, kde dňa 21.7.2015 potvrdil svojim podpisom, že materiál – smrek videl a kontrola bola v poriadku. Čo chýbalo bol agát, ku ktorému obžalovaný uviedol, že ho už predal, čo však nepotvrdila obchodná spoločnosť, ktorej mal byť predaný. Zároveň ale bolo preukázané, že dňa 26.9.2013 uskutočnil nákup agátu v množstve 1,829 m2 (podľa zálohovej faktúry mal nakúpiť 1,3 m2 a 220 m2). Ničím nebola vyvrátená obrana obžalovaného, že ak by práce neboli prerušené, boli by vykonané do doby, kým došlo k ukončeniu činnosti firmy. Z výpovede obžalovaného ale aj poškodeného zároveň tiež vyplynul ďalší fakt, že napriek zániku firmy obžalovaný pokračoval v stolárskych prácach a teda, ak by sa poškodený následne aj keď až v roku 2016 nedožadoval iba vrátenia peňazí, k dokončeniu diela by možno došlo, no to už boli medzi nimi vyhrotené vzťahy a obžalovaný oznámil poškodenému zánik firmy. Poškodený pritom potvrdil, že o takomto niečom (zániku firmy) nemal ani tušenie, pretože obžalovaný resp. jeho zamestnanci či spolupracovníci medzitým chodili na iné práce, resp. mu vykonávali reklamácie, teda plnil si svoje iné záväzky.

K zmene hodnotenia dôkazov nedošlo ani výsluchom dcéry poškodeného, ktorá bola prítomná pri zápise z kontroly materiálu u obžalovaného, pričom zo zápisu z kontroly materiálu vyplynulo, že poškodený odsúhlasil existenciu smrekového dreva - 450 m2, trámy 2650 bm, preto existencia smrekového dreva, nie nejakého neidentifikovateľného dreva, bola potvrdená v celom rozsahu tak, ako vyplývala zo zálohovej faktúry . Čo sa týka agátu, bol záznam, že je predaný. To však neznamená, že obžalovaný ho predal v podvodom úmysle, pretože opäť súd poukazuje, že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, zhotoviteľa diela a objednávateľa diela. Pričom pri zaplatení zálohy, zhotoviteľ nie je viazaný použiť zálohu iba na činnosť – objednávku, na ktorú bola poskytnutá, ale spravidla sa z neho financuje celková činnosť zhotoviteľa. Zhotoviteľovi diela vyplýva iba povinnosť prevzatú zálohu na konci zúčtovať a vrátiť prípadný preplatok, ak by bol, alebo objednávateľovi vznikne povinnosť doplatiť cenu diela.

Podvodnému úmyslu obžalovaného nenasvedčuje popis prokurátora v skutkovej vete o tom, že mal poškodenému zatajiť, že voči jeho obchodnej spoločnosti prebieha exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko podnikateľský subjekt nemá povinnosť upovedomovať zákazníkov alebo obchodných partnerov o takejto skutočnosti, obžalovaný tým neporušil žiadnu svoju povinnosť a nepreukazuje to úmysel obžalovaného, a to ani nepriamy, že nevykoná práce v dohodnutom rozsahu. Vedenie exekúcii voči obchodnej spoločnosti neznamená ani to, aby tá nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť. Neskoršia platobná neschopnosť firmy nepreukazuje úmysel obžalovaného spätne cca jeden a pol roka dozadu konať podvodne.

Ďalšou okolnosťou na preukázanie takéhoto úmyslu obžalovaného malo byť to, že obžalovaný si dal zaslať peniaze zo zálohových faktúr na svoj súkromný účet a nie na účet obchodnej spoločnosti. Okrem toho, že sa obžalovaný bránil, že išlo iba o omyl vo faktúrach, pretože vykonával aj živnostenskú činnosť ako fyzická osoba (na čo prokurátor nereagoval a táto obrana ostala v podstate nevyvrátená dokazovaním) je napriek tomu nutné uviesť, že takéto konanie obžalovaného by mohlo už napovedať o prípadnom jeho podvodnom úmysle, ale len za predpokladu, ak by z dokazovania nevyplynuli ďalšie okolnosti, ktoré existenciu takéhoto úmyslu u obžalovaného negujú. Tu má súd na mysli tie okolnosti, ktoré uviedol vyššie, a teda, že aj napriek týmto okolnostiam obžalovaný s dohodnutými prácami začal, svojvoľne ich neukončil, ale boli prerušené na základe vzájomnej dohody s poškodeným. Zároveň bolo zistené, že v tom istom období ako vznikli dve žalované faktúry, boli medzi obžalovaným a poškodeným H. I. aj iné faktúry, konkrétne má súd na mysli faktúry FN 07/2013 z 6.6.2013 a FN 08/2013 z 10.6.2013, pričom na ich základe, vykonal obžalovaný všetky dohodnuté práce pre poškodeného na jeho dome v J., čo potvrdil aj poškodený, pričom zálohové platby boli tiež poukázané na súkromný účet obžalovaného. Je

teda zrejmé, že poslanie peňazí na súkromný účet obžalovaného nepreukazuje jeho podvodný úmysel a v podstate možno ustáliť, že ak za tých istých okolností bol schopný vykonať práce, či vyrobiť a dodať materiál resp. výrobky pre poškodeného na inú nehnuteľnosť, kde neboli žiadne objektívne prekážky, tak ohľadom prác a materiálu na dome v Spišskej Novej Vsi, dôvodom nevykonania prác v dohodnutom rozsahu nebol podvodný úmysel obžalovaného a jeho snaha obohatiť sa na úkor poškodeného, ale faktická nemožnosť a prerušenie prác ako prirodzený výsledok dohody dvoch strán, pričom s odstupom času došlo k výmazu firmy z obchodného registra.

Keď krajský súd uviedol, že prvostupňový súd nesprávne poukázal, aby obžalovaný A. B. C. C. už v čase prevzatia zálohových platieb sa nezaoberal tým, či vôbec vykoná predmetné práce v celom rozsahu, tak celým hodnotením dôkazov sa tým súd zaoberá a konštatuje, že nebolo preukázané, aby obžalovaný od samého začiatku uvádzal poškodeného do omylu, súd vysvetlil aj tzv. zatajovanie okolností, ktoré neboli zatajovaním, pretože obžalovaný tak ako každý podnikateľ nebol povinný oboznamovať svojich zákazníkov o finančnej situácii svojej firmy, mohol vykonávať podnikateľskú činnosť a ako preukázal, urobil aj opatrenia (poskytol firme pôžičku), aby firma fungovala. Aj zaslanie peňazí na iný účet súd rozobral vyššie v tom, že to nenasvedčovalo podvodnému úmyslu, pričom obžalovaný vykonával podnikateľskú činnosť až do výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

K tomu, aby sa súd vysporiadal s konkurzom uvádza, že na základe konkurzného konania bola obchodná spoločnosť obžalovaného vymazaná z obchodného registra a toto rozhodnutie je záväzné pre všetkých, aj pre súd, napriek tomu, že obhajca spochybňuje postup a záver správcu konkurzného konania.

K tvrdeniam poškodeného H. D. I. na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 20.4.2023, ktoré podľa krajského súdu nekorešpondujú s tvrdením okresného súdu na str. 17 rozsudku sp.zn. zo dňa 29.9.2022 súd udáva, že na strane 17 rozsudku sa nachádza hodnotenie dôkazov a úvahy súdu, ktoré vychádzali z vykonaného dokazovania vrátane výpovede poškodeného, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení ako svedka a zložení prísahy. Ak na neskoršom verejnom zasadnutí poškodený mal iné vyjadrenia, je zrejmé, že už poznal hodnotenie a dôvody prvostupňového súdu, ktoré viedli k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku a už takýmto, iným spôsobom sa vyjadroval.

Tak ako každý znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, aj subjektívna stránka žalovaného trestného činu musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná. Vina obžalovaného musí byť preukázaná tak, že vyhodnotením dôkazov nie je možné dospieť k inému záveru (priaznivejšiemu). Na základe vykonaného dokazovania však súd musí skonštatovať, že nebolo jednoznačne preukázané, aby obžalovaný B. A. C. C. prevzatím zálohových platieb a následným nevykonaním diela v celom rozsahu mal úmysel (či už priamy alebo nepriamy) dopustiť sa podvodu na poškodenom. Nakoľko ohľadom preukázania úmyslu obžalovaného ostali pochybnosti, musel tieto súd riešiť v zmysle zásady, v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Nakoniec ešte musí súd dodať, že sám poškodený sa vyjadril, že sa obrátil na políciu, lebo po zistení, že firma zanikla a porade s právnikom, pre premlčanie by si už škodu zbytočne uplatňoval v civilnom konaní a bolo mu odporučené obrátiť sa na políciu. Je za takýchto okolností neprijateľné, aby trestné konanie slúžilo na vymáhanie škody.

Keďže sa poškodený H. D. I. pripojil s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní, súd ho s uplatneným nárokom podľa odkázal na civilný proces, čo je obligatórne rozhodnutie pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.