Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-22-2023.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B. E., v konaní o zaplatenie 8.250,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.250,54 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.250,54 eur od 19.8.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.7.2023, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.250,54 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.1.2017 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 143,75 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 16.731,60 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 5.606,25 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky pôžičky riadne a včas, žalobca ho listom zo dňa 26.7.2020 - Predžalobná upomienka - vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.9.2020 úver zosplatnil, o čom žalovaný bol informovaný listom zo dňa 23.9.2020.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a s výzvou, aby sa vyjadril k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia zásielky, doručená dňa 18.8.2023. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, k žalobe sa nevyjadril.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.11.2023. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 13.11.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 5.10.2023. Na pojednávanie sa nedostavila žiadna zo sporových strán, preto súd uznesením rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.8.2023, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2017, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.7.2020, návratkou doručenky predžalobnej upomienky, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 23.9.2020 a zistil tento skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 24.1.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Quatro“, kde konkrétne podmienky poskytnutého úveru sú uvedené v bode 1., a to nasledovne: druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver; výška úveru: 10.000,- eur, celková čiastka: 16.731,60 eur; počet splátok: 120; splátka: 143,75 eur, RPMN: 11,90 %, fixná ročná úroková sadzba: 11,90 %; odplata: 12,42 %, prvá splátka splatná: 20.2.2017, ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci; termín konečnej splatnosti dňa: 20.1.2027.
6. Ďalšie zmluvné podmienky sú uvedené v nasledujúcich článkoch zmluvy, pričom v časti X. je obsiahnutý splátkový kalendár s rozlíšením každej jednej splátky na istinu, úrok a poistenie. V bode 9.2. zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, hoci len čiastočne, počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
7. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný z úveru uhradil 5.606,25 eur.
8. Žalobca listom – Predžalobná upomienka - zo dňa 26.7.2020 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 431,25 eur s tým, že ak do 5.9.2020 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa návratky doručenky bola predžalobná upomienka doručená žalovanému dňa 10.8.2020. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.9.2020, čo vyplýva zo žaloby a aj zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad. Uvedenú skutočnosť oznámil právny predchodca žalovanému listom zo dňa 23.9.2020 a zároveň ho vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru v celkovej výške 8.251,59 eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žiadnu ďalšiu splátku nerealizoval, preto sa žalobca domáha svojho nároku na súde teraz podanou žalobou.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 .
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
22. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 24.1.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, ako spotrebiteľ. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Následne súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 24.1.2017, pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve je uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, sú v nej uvedené všetky plnenia, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z tejto zmluvy a dohodnutá odplata vo výške 12,42 % ročne neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola stanovená na dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Podľa verejne dostupných údajov na internetovej stránke Ministerstva financií SR (https:// www.fininfo.sk/files/archiv/26/MaximalnaOdplata3Q2016.pdf) najvyššia prípustná výška odplata pre
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2016 do 15. februára 2017, pri spotrebiteľských úveroch zo zmluvnou splatnosťou od 5 – 10 rokov vrátane, bola možná v hodnote 20,00 %. V danom prípade teda dojednaná výška odplaty (12,42 %) neprekročila zákonom stanovenú výšku odplaty podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - 20,00 %. Zachovaná bola aj písomná forma zmluvy a to s poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka.
24. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovaného a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Žalovaný v tomto konaní predložil listiny o overovaní bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy dňa 24.1.2017 , z ktorých vyplýva, že žalovaný sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu prezentoval ako fyzická osoba – podnikateľ, v žiadosti o spotrebiteľský úver uviedol príjem z podnikania za minulý rok vo výške 171.195,- eur, prehlásil, že je ženatý, má 1 nezaopatrené dieťa, jeho mesačné finančné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) predstavujú sumu 47,- eur. Z uvedeného plynie, že veriteľ si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona, správne vyhodnotil bonitu žalovaného a to vzhľadom nielen na jeho pomery, ale aj na výšku mesačnej splátky tohto úveru, ktorá predstavovala 143,75 eur mesačne. Nenastal teda dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto žalobca bol oprávnený na predčasné zosplatnenie úveru.
25. Súd sa zaoberal aj tým, či právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.5.2020. Žalobca úver zosplatnil 19.9.2020, teda v tom čase už bol žalovaný v trojmesačnom omeškaní so splátkami a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na využitie tohto práva v lehote dlhšej ako 15 dní žalovaného upozornil listom zo dňa 26.7.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.8.2020. Spomínaný právny úkon o zosplatnení úveru je preto v súlade so zákonom a je platný.
29. Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná. Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
30. Pri spotrebiteľských zmluvách je teda potrebné premlčanie posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Iná situácia je však v prípade straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorých premlčacia lehota začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. V tomto prípade začala premlčacia lehota plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, t.j. dňom 21.8.2020 a plynula do 21.8.2023. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.7.2023, teda pred uplynutím premlčacej doby, nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 8.250,54 eur v celom rozsahu vyhovieť.
34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 19.9.2020 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru realizoval listom zo dňa 23.9.2020, ktoré oznámenie mal zaslať žalovanému, avšak doručenie tohto oznámenia nepreukázal. Skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanému doručená dňa 18.8.2023, teda žalovaný sa mohol preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j. 18.8.2023. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok zo omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 19.8.2023 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore takmer v celom rozsahu úspešný, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti úroku z omeškania a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, teda v rozsahu 100 %, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.