Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/228/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu Kúpele Sliač, a.s. so sídlom Sliač 962 31, IČO: 31 642438 zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Monika Maršáleková, Matuškova 49, 976 31 Vlkanová proti žalovaným: I/ H.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX, občanovi SR a II/P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX, občianke SR, obaja žalovaní zast. Mgr. Petrom Škrabákom, advokát, Skuteckého 30,974 01 Banská Bystrica v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania bytu č.XX na IV. poschodí bytového domu súp. č.XXX vchod č.XX, nachádzajúceho sa na W. T. B. S., kat. úz. S., ktorý byt je zapísaný na LV č.XXXX Správy katastra Zvolen, a to žalovanými v I. a II. rade s tým, že zároveň ho žalovaní v I/ a II/ rade odovzdajú žalobcovi do 3 dní, od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v I/ a II/ rade žiadali žalobu v I/ rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s pripojeným listinnými dôkazmi, a to s výpisom z obchodného registra na žalobcu, výpisom z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX, okres G., obec S., kat. úz. S., zmluvou o vstavbe, zmluvou o budúcej zmluve o obstaraní bytu vstavbou podľa , odpoveďou žalovaných na list žalobcu zo dňa 20.05.2005 a výzvou na predloženie a uzatvorenie Zmluvy o obstaraní bytu vstavbou zo dňa 26.05.2005, odpoveďou žalobcu zo dňa 15.6.2005 na list žalovaných zo dňa 20.05.2005, návrhom žalovaných zo dňa 28.06.2005 na vysporiadanie vzájomných záväzkov pri prevode bytu, urgenciou návrhu žalovanými zo dňa 27.07.2005, znaleckým posudkom č.9/2010, výzvou žalobcu na zaplatenie nájomného a služieb s nájmom spojených zo dňa 31.07.2008, výpisom z účtu žalovaného v I/ rade, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.08.2008 k listu žalovaných zo dňa 15.08.2008, listom žalobcu zo dňa 20.05.2005 adresovaného žalovaným vo veci prevodu vlastníctva bytu v Kováčovej, listom žalovaných zo dňa 15.08.2008 vo veci úhrady s výzvou na prevod bytu, nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanými zo dňa 01.08.1996, predmetom ktorej je služobný byt v kúpeľoch W. Č..X, nachádzajúci sa na I. poschodí, dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 01.08.1996, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu a služby zo dňa 11.07.1996, týkajúceho sa bytu v W., vyúčtovaním nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu v S. za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007,

prehľadom platieb za rok 2007 zo dňa 19.03.2008, rozpočítaním od spoločnosti TECHEM za zúčtovacie obdobie od 01.02.2007 do 31.12.2007, správou o činnosti správcu týkajúcej sa domu za rok 2007 zo dňa 19.05.2008, vrátením vyúčtovania za rok 2005 zo dňa 02.06.2006, kolaudačným rozhodnutím od obce Kováčová zo dňa 02.07.2004, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č.XX Okresného úradu Zvolen, odbor katastra nehnuteľností, okres Zvolen, obec Kováčová, kat.úz. Kováčová, rozhodnutím Okresného úradu odbor životného prostredia Zvolen zo dňa 23.09.1998, listom žalobcu zo dňa 20.05.2005 ohľadom prevodu vlastníctva bytu v Kováčovej, adresovaného žalovanému v I/ rade, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.08.2008 k listu žalovaného zo dňa 15.08.2008, výzvou žalobcu na zaplatenie nájomného a služieb s nájmom spojených zo dňa 31.07.2008, faktúrou č. XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX, výpisom z účtu žalovaného v I/ rade zo dňa 30.04.2010 a zo dňa 31.03.2010, odpoveďou žalobcu zo dňa 15.06.2006 na list žalovaných zo dňa 20.05.2005, návrhom žalovaných v I/ a II/ rade adresovaným žalobcovi zo dňa 28.06.2005 ohľadom vysporiadania vzájomných záväzkov pri prevode bytu, listom žalovaných zo dňa 17.01.2011 adresovaným predsedovi predstavenstva a riaditeľovi a.s. žalobcu, zálohovým predpisom nájomného a služieb spojených s užívaním bytu - prenajatého priestoru zo dňa 01.02.2004, týkajúceho sa svedka Ľ. R., inventúrnym súpisom účtu č. XXXXXX k 31.12.2011, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č.XX nachádzajúcom sa na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č.XX na ulici W. B. Q. S., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č.XXXX na Správe katastra Zvolen. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom žalobcu užívajú bez nájomnej zmluvy (nikdy ani v minulosti nebola uzavretá, či už v ústnej alebo písomnej forme) a proti vôli žalobcu. Žalovaní svoj nárok na užívanie bytu opierajú o existenciu Zmluvy o vstavbe bytu uzavretej niekedy v mesiaci júl 1999 na základe ktorej sa mali žalovaní stať podľa čl.II bod 12/ ako stavebníci vlastníkmi bytu č.XX. Spôsob financovania podľa čl. VI bod 1/ Zmluvy mal byť upravený v Zmluve o budúcej zmluve o obstaraní bytu s každým stavebníkom samostatne. Zmluva o budúcej zmluve o obstaraní bytu vstavbou bola uzavretá s každým stavebníkom samostatne v mesiaci júl 1999. Touto zmluvou čl.III a) bod 3 sa žalobca zaviazal uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vstavbou ihneď po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. V prílohe návrhu prikladáme textové znenie Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s pánom Y. J., vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve o budúcej zmluve uzavretej so žalovanými sa v spisovom obale nenachádzala. Preto priložila súdu textáciu zmluvy uzavretej s iným subjektom, pretože všetky zmluvy o budúcej zmluve o vstavbe bytu boli v čl.II bode 2,3,4, čl.III a) bod 1-3, čl.III b) bod 1-6 ako aj čl.IV.-VI totožné. Existenciu Zmluvy o budúcej zmluve o obstaraní bytu žalovaní nepopierajú a na jej existenciu poukazujú aj v liste zo dňa 26.05.2005. Vyššie uvedené skutočnosti uviedla súdu na bližšie ozrejmené skutočnosti, prečo žalovaní užívajú nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom žalobcu a nemajú záujem na jej vyprataní. Obidva vyššie spomenuté zmluvné vzťahy stratili svoju platnosť, a to v prípade Zmluvy o vstavbe bytu uzavretej podľa z dôvodu, že v prípade tejto zmluvy bolo potrebné v lehote troch rokov podať návrh na vklad do Katastra nehnuteľností, v opačnom prípade platí domnienka, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Keďže k uzatvoreniu zmluvy došlo v roku 1999, trojročná lehota už dávno uplynula. V prípade Zmluvy o budúcej zmluve o obstaraní bytu, ktorá v čl.III a) bod 3 viazala uzatvorenie zmluvy „ihneď po nadobudnutí kolaudačného rozhodnutia“, došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia v roku 2004 a podľa . „Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.“. Žalovaní boli zo strany žalobcu písomne oboznámení so skutočnosťou, že došlo ku skolaudovaniu nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzal aj byt, ktorý bol predmetom Zmluvy o budúcej zmluve. Na predmetný list reagovali aj svojim listom zo dňa 26.05.2005 v poslednom odseku. Aj napriek skutočnosti, že žalovaní boli oboznámení o skolaudovaní nehnuteľnosti, žalobu podľa v zákonne lehote nepodali. Žalobca mal snahu daný spor riešiť mimosúdnou cestou, ale ani opakované jednania so žalovanými prostredníctvom právneho zástupcu neviedlo k dohode. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti. Do dňa rozhodovania súdu však k jej vyprataniu a odovzdaniu zo strany žalovaných nedošlo. Žalovaní len doručili žalobcovi „Upozornenie zo dňa 29.05.2009“, v ktorom žalobcu vyzývajú na zdržanie sa konania, ktorým by mohla byť spôsobená ujma alebo ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu zákonných práv žalovaných s odvolávkou na prebiehajúce konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. XXCb/XX/XXXX ohľadne neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorej účastníkom je FNM SR a spoločnosť CORVAS, s.r.o. Vo svojom „Upozornení“ sa odvolávajú na konanie, ktorého nie sú žalovaní ani účastníkmi a ktoré nemá žiadny vplyv na neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

Právny zástupca žalovaných v I/ a II/ rade na pojednávaní konanom dňa 12.01.2011 uviedol, že žalobu žiadajú v plnom rozsahu zamietnuť vzhľadom k tomu, že žalovaní v I/ a II/ rade majú zato, že nájomný vzťah vznikol medzi účastníkmi konania, a teda žaloba je podaná nedôvodne. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nespochybňoval nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v I/ a II/ rade, pričom poukazoval na listy žalobcu zo dňa 20.05.2005, 27.08.2008, 31.07.2008, ktoré pripojil do spisu. Zároveň predložil súdu do spisu aj faktúry vystavené žalobcom žalovanému v I/ rade ako nájomné za január 2010 a február 2010, a zároveň pripojil do spisu aj fotokópie výpisov z bánk účtu žalovaného v I/ rade o tom, že tieto faktúry uhradil žalovaný v I/ rade. Žalovaní v I/ a II/ rade teda majú zato, že vznikol nájomný vzťah v zmysle medzi účastníkmi konania. Tento nájomný vzťah vznikol ústnou formou, neexistovala žiadna písomná forma a nájomcovia - žalovaní v I/ a II/ rade potom užívali predmetný byt ďalej so súhlasom žalobcu prakticky od vtedy, ako podpísali Zmluvu o vstavbe a Zmluvu o budúcej zmluve. Až po zmenách vo vedení žalobcu došlo k zmene stanoviska žalobcu, čo sa týka existencie predmetného nájomného vzťahu. V prípade úspechu žiadali priznať trovy konania.

Žalovaní v I/ a II/ rade sa písomne vyjadrili k žalobe, ktoré vyjadrenie došlo súdu dňa 21.12.2009 v ktorom uviedli, že žalobu navrhujú zamietnuť vzhľadom k tomu, že žalobca pre toto konanie nemá platnú aktívnu legitimáciu (právnu subjektivitu). Aktívnu legitimáciu podľa žalovaných v I/ a II/ rade má spoločnosť CORVAS, spol. s r.o. Sliač - kúpele, 962 32 Sliač, IČO: 31359931 v zastúpení generálnym riaditeľom Q.. B. W., konateľom spoločnosti a pokiaľ došlo, alebo by došlo k likvidácii tejto spoločnosti výmazom z obchodného registra, potom likvidátor tejto spoločnosti povinne určený súdom pri likvidácii, alebo osoba, na ktorú boli prevedené akcie tejto spoločnosti, ktorou je tá istá osoba, konateľ spoločnosti, a to Q.. B. W., t.č. bytom V. Č..XX, XXXXX K. G., ako fyzická osoba. Ďalej žalovaní v I/ a II/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázali na konanie o neplatnosť odstúpenia od privatizačnej zmluvy, ktorý spor sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.XXCb/XX/XXXX. V prípade, že súd žalobu voči nim nezamietne, žiadali potom prerušiť konanie podľa , až do právoplatného skončenia uvedeného konania, v ktorom sa nepriamo rozhodne aj o právnej subjektivite žalobcu pre tento spor.

Právna zástupkyňa žalobcu na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného poukazovala na pripojený list zo dňa 26.05.2005 (čl.37), kde samotný žalovaný uvádzajú, že oni nemajú záujem na užívaní bytu, atď. Uviedla, že list, ktorý pripojil právny zástupca žalovaných do spisu zo dňa 20.05.2005 bol reakciou na list žalobcu, ktorý sa nachádza na čl.37, kde jediná vôľa žalobcu bola uzavrieť nie nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, ale uzavrieť kúpnu zmluvu k predmetnému bytu so žalovanými, ktorá bola v súlade so zmluvou o vstavbe podmienená uhradením nedoplatkov spojených s užívaním priestoru - čl.XII. predmetnej zmluvy. Zo strany žalobcu bolo fakturované bezdôvodné obohatenie, i keď ho nazvali ako nájomné. Návrh na bezdôvodné obohatenie je predmetom samostatného konania. Žalovaní užívalo predmetnú nehnuteľnosť, žalobcovi potom vznikala škoda, keďže neuhrádzali ani náklady spojené s užívaním predmetného priestoru a preto si uplatňovali takto bezdôvodné obohatenie - nájomné. To, že z učtárne výjde faktúra, kde je uvedené nájomné za január 2010 podľa názoru žalobcu nedeklaruje vôľu žalobcu uzavrieť, resp. existenciu nájomného vzťahu.

Právny zástupca žalovaných v I/ a II/ rade na výpoveď právnej zástupkyni žalobcu uviedol, že je jej vyjadrenie účelové. Poukázal na list zo dňa 31.07.2008, kde bolo uvedené upozornenie žalobcu voči žalovaným v I/ a II/ rade ohľadom neplatenia nájomného a zároveň bolo uvedené, že žalobca pristúpi k výpovedi z nájmu bytu a z toho dôvodu žalovaní majú zato, že nájomný vzťah bol uzavretý, čo deklaroval aj samotný žalobca predmetným listom. Žalovaní bojovali všetkými prostriedkami, aby sa dostali k predmetnému bytu, ktorý je predmetom sporu, a to k jeho vlastníctvu; chceli, aby im bol odpredaný. Žalovaný účelovo popierali vzťah so žalobcom, a to nájomný vzťah, na čo poukazovala právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení, a to z toho dôvodu, že sa nechceli dostať do pre nich nevýhodnej pozície vtedy, keď sa snažili dostať k vlastníctvu k bytu, i keď v tom čase už nájomcami boli. Podľa ich názoru ten nájomný vzťah už existoval, nechceli však byť v nevýhodnej pozícii nájomcu bytu, pretože by ich to znevýhodňovalo pri kúpe bytu.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.1.2011 ďalej uviedla, že v roku 2008 bola urobená právna analýza konkrétne tohto právneho vzťahu, kde bolo ustálené, že nájomný vzťah neexistuje. Keby bola vôľa a keby existoval nájomný vzťah, tak žalobca má dôvod na podanie výpovede z nájmu bytu u žalovaných a bola by to kratšia cesta pre žalobcu, pretože sa skutočne neplatilo nájomné a bol tam nedoplatok, v súčasnosti okolo 14.000,- EUR. Vzhľadom na všetky listinné dôkazy, ktoré sú pripojené k spisu zmluva o vstavbe, zmluva o budúcej zmluve a neexistencia nájomnej zmluvy, došiel žalobca k tomu, že nájomný vzťah nevznikol. Pôvodne to boli ubytovne, pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a bola urobená zmluva o vstavbe, ako aj zmluva o budúcej zmluve. Do roku 2005 nebol ani žiaden problém, až potom, keď začala platiť zmluva o budúcej zmluve tým, že nastala skutočnosť vydania kolaudačného rozhodnutia v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, vyzvala právna zástupkyňa žalobcu - vtedajšia - v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve k podpísaniu zmluvy žalovaných v I/ a II/ rade, a to Zmluvy o vlastníctve bytu a k zaplateniu nedoplatkov. Keďže žalovaní k uzavretiu zmluvy nepristúpili, popierali nárok na zaplatenie nedoplatku vo výške 107.000,- Sk a v prekluzívnej lehote nepodali žalobu na súd. Od toho času sa začalo mať zato, že nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu. Bolo tam takých 20 bytov, 19-ti uzavreli k predmetným bytom kúpno-predajné zmluvy, jedine žalovaní neuzavreli a žalobca vedie s nimi tento spor. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že nevie, na základe čoho boli predmetné ubytovne odovzdané žalovaným v I/ a II/ rade. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že si myslí, že keby podal žalobca predmetnú žalobu o výpoveď z nájmu, zase by znela obrana žalovaných v I/ a II/ rade v tom smere, že nájom neexistuje a točili by sa dookola.

Žalovaný v I/ rade na pojednávaní konanom dňa 12.01.2011 uviedol, že je pravdou, že nejaký nedoplatok na nájomnom je. Nájomné neplatili preto, čo už vysvetlil vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré je pripojené v spise. Keď dostali faktúry od žalobcu a vyúčtovanie, tak toto uhradili, keď nie, tak nič neuhradili. Výšku nedoplatku žalovaný v I/ rade nevedel uviesť. V súčasnosti sa naďalej snaží dostať k vlastníctvu predmetného bytu, nakoľko do tohto bytu investoval. Dnes ráno sa rozprával s pánom H.. X. - novým pánom predsedom predstavenstva, ktorý mu povedal, aby predložil nejaké stanovisko a predstavenstvo sa bude ním zaoberať. V súčasnosti žalovaní bývajú v rodinnom dome v P., ktorý je vo vlastníctve ich plnoletých detí; plánovali však bývať v S., so žalovanou v II/ rade. Predmetný byt užívajú v súčasnosti tak, že do neho občas chodia.

Žalovaná v II/ rade ďalej uviedla, že táto záležitosť ich dosť psychicky vyčerpáva, považujú to za psychický teror zo strany žalobcu a myslí si, že ak by aj riadne platili nájomné, tak by im byt nepredali.

Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2011 bol vypočutý svedok Ľ. R., ktorý uviedol, že v čase, keď sa podpisovali zmluvy o vstavbe, boli tam tri byty, z ktorých jeden byt mal v užívaní svedok od S. W., ako jeho zamestnávateľa. Uvedené byty boli pridelené pred podpísaním zmluvy o vstavbe. Nájomníci, ktorým boli uvedené byty pridelené si ich prerábali na vlastné náklady, tak to bolo aj v prípade svedka. Tento byt dostal do užívania asi v roku 1999, pričom byt sa nachádza na W. T. Č..XXX/XX, kde aj v súčasnosti v tomto byte svedok býva. Byty boli bytmi I. kategórie. Jednalo sa o podnikovú slobodáreň, ako o budovu, kde sa tieto byty nachádzali. Predtým to bola ubytovňa a tieto tri byty sa prerábali na byty. Kúpele Sliač vyzvali všetkých nájomníkov v tejto slobodárni, či majú záujem o odkúpenie týchto priestorov a o ich prerobenie na byty. Vedenie S. W. rozhodlo v krátkom čase o pridelenie všetkých priestorov konkrétnym zamestnancom, a teda aj svedkovi a aj žalovaným. Medzi týmito boli aj žalovaní v I/ a II/ rade, ktorým boli pridelené priestory. Technickým oddelením bola spracovaná technická dokumentácia na základe požiadaviek zamestnancov, ktorým boli tieto priestory pridelené do užívania a následne bola s nimi spísaná zmluva o vstavbe. Časovo toto ohraničiť svedok presne nevedel, kedy sa to udialo. Rekonštrukcia nebytových priestorov prebiehala tak, že stavebníci si uhradili z vlastných finančných prostriedkov celú prestavbu s tým, že túto prestavbu realizovala jedna firma, ktorá každému jednému stavebníkovi predložila rozpočet na základe ktorého bola tá prestavba vykonaná. Táto prestavba trvala 5 maximálne 6 mesiacov, pričom svedok mal na mysli hrubé stavebné práce, ako búranie, murovanie nových priečok a podobne. Pristavanie bytu si každý z nájomníkov realizoval už sám vo vlastnej réžii, dal zhotoviť kuchyňu, podlahy, okná a podobne. V tom čase bola s každý nájomníkom spísaná zmluva o platbách za užívanie bytu a prenájom uvedených priestorov, čo následne viedlo k tomu, že pri následkom odkupovaní bytu tým-ktorým nájomníkom bola podmienka mať vysporiadané všetky tieto platby ohľadom užívania bytu. Platby za užívanie bytu sa klasicky zúčtovávali tomu-ktorému nájomníkovi. Kúpele W. po prestavbe nejakou zápisnicou odovzdali tieto priestory do užívania nájomníkom s tým, aby sa ďalej oni

o tieto priestory starali. Po nejakom období došlo ku kolaudácii týchto priestorov. Celý dom sa zaradil do bytového fondu. Bola spísaná Zmluva o budúcej zmluve. Znovu uplynulo nejaké ďalšie obdobie, kým odkúpili predmetné byty od kolaudácie. Bol to dlhý čas, pretože pretrvával spor medzi Q.. W. a firmou CORVAS. Následne potom prešlo vlastnícke právo na tých, ktorí byty užívali. Potom si bytový dom urobil zmluvu o správe predmetnej nehnuteľnosti s bytovým družstvom ohľadom správy nehnuteľnosti. Pokiaľ má svedok vedomosť, tak s H.. X. bol problém v tom smere, že pán X. neplatil prenájom za predmetný priestor. Bol to jediný nájomník, ktorý mal problém s platbami za užívanie bytu. H.. X. bol členom vedenia kúpeľov a v tom čase, si svedok myslí, že tam bola nejaké dohoda s Q.. W. a preto asi neplatil nájom za priestory. Pán W. Q.. mal tiež byt v tomto priestore, užíval ho fyzicky od začiatku, ale svedok si nie je celkom istý, či platil nájomné za tento priestor. Je dosť možné, že ani on neplatil nájom. V jeho prípade bol problém aj s uhradením čiastky, ktorá bola určená na zaplatenie za prestavbu priestorov. Pán W. Q.. musel uhradiť všetky tieto nedoplatky, pokiaľ chcel mať prevedený do osobného vlastníctva byt, na čom trvali kúpele. Pán W. Q.. si vyplatil všetky tieto pohľadávky, odkúpil následne do osobného vlastníctva predmetný byt a aj ho obratom predal. So žalovaným sa svedok pozná pár rokov. Bol svedkovi žalovaný v I/ rade priamym nadriadeným, momentálne nemá s nim žiadnu komunikáciu. Okrem toho, že ho dnes videl pred budovou súdu, 4-5 rokov ho nevidel. Svedok osobne nevidel doklady týkajúce sa bytu, ktorý mal v nájme žalovaný v I/ rade. Kľúče od predmetného bytu pána H.. X. nemajú k dispozícii, bol v tom dokonca problém, pretože v byte pod bytom pána H.. X. ml. - žalovanému v I/ rade kvôli zatekaniu chceli byt pána H.. X. otvoriť, nedalo sa to otvoriť. Potom to vyriešili ináč. Pán X. tam chodí 2,3,4-krát do roka. Automaticky tým, že sa vymenili vchodové dvere do uvedenej budovy, kúpele W.Č. prišli o možnosť vstúpiť do uvedených priestorov a kľúče od toho-ktorého bytu mal len budúci vlastník - nájomca. Vchodové dvere bezpečnostné si robili už vo vlastnej réžii do jednotlivých bytov. Kúpele W. nemali kľúče od toho-ktorého bytu od momentu podpísania zmluvy o vstavbe toho- ktorého bytu. Kľúče od toho-ktorého bytu mal len vlastník - nájomca. Počas tých 6 mesiacov, keď sa robili hrubé stavby na predmetných priestoroch, mohli bývať v predmetných bytoch ako nájomcovia. Nie všetci tam však bývali. Každý byt je iný. V niektorých bytoch sa robila zložitejšia prestavba, v iných nie. Podľa toho záležalo, ako mohol kto uvedený byt užívať. Ťažko je vyjadriť sa k užívaniu bytu žalovaným v I/ rade, pretože tento byt bol vždy akýmsi „tabu“ a preto sa svedok k tomu vyjadriť nevie.

Právny zástupca žalovaných v I/ a II/ rade na pojednávaní konanom dňa 25.01.2012 ďalej uviedol, že prípadné neplatenie nájmu zo strany žalovaných v I/ a II/ rade je dôvodom na vypovedanie nájmu, k čomu k dnešnému dňu zo strany žalobcu voči žalovaným nedošlo. Žalovaní majú vedomosť o tom, že existuje nedoplatok na nájomnom zo strany žalovaných. Nevedia však uviesť, v akej výške. Existujú čiastočné úhrady žalovaných na nájomnom. Popieranie nájomného vzťahu zo strany žalobcu je podľa názoru žalovaných účelové, nakoľko sám žalobca vo viacerých listinách adresovaných žalovanému v I/ rade označuje žalovaného v I/ rade ako nájomcu, pričom ide o listiny, napr. faktúry, ako aj inventarizácie pohľadávok. Žalovaní užívali predmetný byt so súhlasom žalobcu aj potom, ako bolo zrejmé, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedôjde, zo strany žalobcu boli žalovaným doručené výmery nájomného, ktoré sa viazali na predmetný konkrétny byt a bolo v nich určené aj nájomné. Z toho dôvodu sa žalovaní domnievajú, že došlo aj k dohode medzi účastníkmi konania na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy a vznikol nájomný vzťah, ktorý trvá do dnešného dňa a preto žiadajú žalobu v plnom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu na záver uviedla, že pokiaľ právny zástupca žalovaných tvrdí, že účtovali v listinných dôkazoch nájomné, k tomu opätovne uvádza, že ináč ani nemohli nazvať finančné prostriedky z dôvodu vedeného účtovníctva, nakoľko v účtovníctve nie je možné fakturovať bezdôvodné obohatenie. K úhrade dvoch platieb po 134,48 EUR zo strany žalovaného v I/ rade došlo podľa názoru žalobcu účelovo potom, ako bola podaná žaloba na tunajší súd o vypratanie predmetného bytu. To, že žalovaní zaplatili túto čiastku svedčí o tom, že byt užívajú.

Podľa ods.l vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ods.l nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ods.l nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa , ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa ods.l nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný má právo na užívanie veci, alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva, na základe platných zmlúv, vecného bremena alebo iných skutočností.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, o čom svedčí pripojený výpis z listu vlastníctva, a to LV č.XXXX vedený Správou katastra Zvolen, ktorý žalobca pripojil k žalobe. Preto námietka žalovaných v I/ a II/ rade ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní nie je opodstatnená. Súd mal ďalej v konaní preukázané, a to výpoveďami účastníkov konania, výpoveďou svedka, ako aj z pripojených listinných dôkazov, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v ústnej forme a to tým, že žalovaným boli odovzdané kľúče od nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a tiež bola spísaná medzi účastníkmi konania zmluva o vstavbe, ktoré skutočnosti účastníci konania v konaní nepopierali. Žalovaní teda od uvedenej nehnuteľnosti mali kľúče, byt mohli užívať, ktorú skutočnosť súdu preukázal aj vypočutý svedok - Ľ. R., ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že žalobca vyzval všetkých nájomníkov tejto slobodárni, či majú záujem o odkúpenie týchto priestorov, ako aj ich prerobenie na byty. Potom vedenie žalobcu rozhodlo v krátkom čase o pridelení týchto priestorov zamestnancom a teda aj žalovaným. Ďalej svedok uviedol, že rekonštrukciu si hradili nájomníci z vlastných finančných prostriedkov, ktorým boli byty pridelené. To, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy ústnou formou mal súd preukázané aj z pripojených listinných dôkazov, kde žalobca vyzval opakovane žalovaných v I/ a II/ rade na úhradu „nájomného“ za užívanie bytu. Svedčia o tom listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a hlavne list žalobcu zo dňa 31.07.2008 (čl.68), ktorým žalobca upozornil žalovaných na možnosť dania výpovede z predmetného nájmu bytu. Ďalej podľa názoru súdu svedčí o tom aj tá skutočnosť, že žalobcovia doručili žalovaným v I/ a II/ rade faktúry č. 906060013, 906060026, ktorými im bolo fakturované nájomné za mesiace január 2010 a február 2010, ktoré žalovaní uhradili, ako aj vyúčtovanie nákladov za rok 2007 spojených s užívaním bytu. Ďalej mal súd tieto skutočnosti preukázané aj z listu žalobcu zo dňa 27.08.2008 (čl.63) a listu žalobcu zo dňa 20.05.2005 (čl.66). Tvrdenie žalobcu v tom smere, že žalobca vystavil predmetné listiny z toho dôvodu, že nebolo možné v účtovníctve fakturovať bezdôvodné obohatenie, súd považoval za tvrdenie účelové.

Pokiaľ žalovaní vo svojich prvotných podaniach, adresovaných žalobcovi popierali uzavretie nájomného vzťahu, na ktorú skutočnosť poukazoval žalobca v konaní, súd je toho názoru, že takto žalovaní konali účelovo, zrejme v snahe vyhnúť sa plateniu nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, na ktoré platby ich žalobca listami vyzýval.

Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vypratania bytu žalovanými v I/ ; II/ rade z toho dôvodu, že žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu, súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol, nakoľko v

konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu ústnou formou a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, žeby žalovaní užívali predmetný byt bez právneho dôvodu. Uvedená nájomná zmluva naďalej trvá, nedošlo k zániku nájmu bytu zákonným spôsobom a preto žaloba žalobcu na vypratanie predmetného bytu nebola podaná dôvodne.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Podľa ods.l vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ods.l nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ods.l nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa , ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa ods.l nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).