Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-22-2012.pdf
PDF · 125.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.2.2012, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Gizely Belákovej a Márie Leškovej, v trestnej veci obžalovaného K. G. a spol., takto
rozhodol:
1. Obžalovaný K. G. Ó. Š. C. nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom K.- H. R., N.. Č. Č.. XXX/X, bez prihlásenia bytom K., N.. U. Č.. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach,
2. Obžalovaná A.. K. V. S. H. Á. Š. A. F. S. Y. Á., nar. XX.X.XXXX v Spišskej Novej Vsi, trvale bytom K., N.. F. R. Č.. XXXX/XX, bez prihlásenia bytom K., N.. U. Č.. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach,
s ú v i n n í,
že dňa 25.11.2011 v čase od 10.00 hod. do 10.23 hod. v K., na ul. Š. č. 1, spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode o násilnom odcudzení vecí, resp. peňazí zo záložne, na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 407 e.č. RV 713 BH, majiteľky - obžalovanej A.. K. V., ktorá aj uvedené motorové vozidlo riadila , prišli v Rožňave na ul. Jarnú, kde vozidlo zaparkovali pri chodníku vedúcom k budove bývalého kina, následne obžalovaný K. G. išiel skontrolovať, či je záložňa otvorená, pričom keď nevidel pracovníčku záložne tak sa vrátil do vozidla, potom obžalovaná A.. K. V. odišla do záložne s úmyslom zistiť, či je záložňa otvorená a či je v nej obsluha, po zistení prítomnosti obsluhy to oznámila obžalovanému K. G., ktorý bol pripravený v čiernom oblečení, pred záložňou si natiahol na tvár kuklu , vošiel do záložne, položil na pult igelitovú tašku, namieril na pracovníčku záložne S.Ľ. M. expanznú taliansku samonabíjaciu pištoľ zn. K (Kimar), model 85, Auto, kal. 9 mm, P.A., výrobného čísla: 11F19737 a pod hrozbou bezprostredného násilia jej povedal, aby do igelitovej tašky dala peniaze a zlato, pričom pracovníčka záložne sa zľakla a začala kričať, v dôsledku čoho obžalovaný K. G. upustil od svojho konania, zobral prázdnu igelitovú tašku a zo záložne utiekol do vozidla, kde ho čakal obžalovaná A.. K. V. a týmto vozidlom ušli,
t e d a
spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin spáchali závažným spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona zločin lúpže podľa § 188 ods.1,2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na § l38 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z.
za to sa
o d s u d z u j ú :
S. K. G. podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods.2, § 36 písm.l/, § 37 písm.m/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods.1 písm.a/ Trestného zákona súd obžalovanému K. G.S. ukladá aj trest prepadnutia veci a to 1 ks expanznej talianskej samonabíjacej pištole zn. K „Kimar“, model 85, Auto kal. 9 mm, P.A. výrobného čísla: 11F19737.
Podľa § 60 ods.6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Obžalovaná A.. K. V. podľa § l88 ods.2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.j/, § 39 ods.1,3 písm.d/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods.1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá s probačným dohľadom a podľa § 5l ods.2 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 5l ods.2,4 písm.j/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť v priebehu skúšobnej doby preukázateľné sa uchádzať o zamestnanie a pravidelne po dohode s probačným a mediačným úradníkom preukazovať zdroje svojich príjmov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Predseda senátu na začiatku hlavného pojednávania v zmysle ustanovenia § 255 ods.3 Trestného poriadku zisťoval, či prokurátor a obžalovaní nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Obžalovaný K. G. a prokurátor sa vyjadrili, že chcú konať o dohode o vine a treste, obžalovaná A.. K. V. nemala záujme o takéto konanie, pretože sa cíti byť nevinná. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného K. G.Ó. a prokurátora, súd hlavné pojednávanie prerušil a umožnil im konať o dohode o vine a treste. K dohode však nedošlo, pretože obžalovaný K. G. nesúhlasil s týmto konaním s odôvodnením, že pred vyšetrovateľom dňa 25.11.2011 vypovedal pod silným stresom a ani si neuvedomil, čo vypovedal. Teraz uvažuje normálne a na hlavnom pojednávaní chce vypovedať (viď zápisnicu na čl. 197-198). Keďže k dohode nedošlo, súd pokračoval v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby.
Obžalovaný K. G. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine vyhlásil, že uznáva vinu len v tej časti, že to urobil, ale nie tak, že sa na tom podieľala spoluobžalovaná A.. K. V.. Súd jeho vyhlásenie v takom znení neprijal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi sa k trestnej činnosti doznal a túto ľutoval. Priznal, že v záujme vyriešenia ich finančných problémov sa rozhodol, že záložňu prepadne , čo aj urobil, v podstate spôsobom, aký je popísaný aj v obžalobe. Urobil to však bez vedomia spoluobžalovanej A.. K. V., s ktorou v tom čase žil na spôsob manželstva. Boli v zlej finančnej situácii, nechcel ju stratiť a preto sa rozhodol prepadnúť záložňu. Vypovedal, že večer predtým spolu pozerali v televízii reportáž, kde komentovali ako sa vykonala podobná krádež. Spolu sa o tom rozprávali, no obaja to neskôr zavrhli, lebo nechceli stratiť jeden druhého. Pritom on zo srandy navrhol, že by sa aj takto dali poriešiť ich finančné problémy, no spolu došli k tomu, že to nemá zmysel. Na druhý deň ráno, keď vstali, ona bola nervózna, čakal na debatu o ich finančných problémoch a povedala mu, že keď sa ich finančná situácia nezmení, vráti sa k bývalému manželovi. Jej postoj ho vykoľajil, nechcel ju stratiť. Následne mu povedala, že musia ísť do mesta, on to využil, zobral kuklu , ako aj zbraň, no ona to však nevidela. Autom potom šli do mesta a cestou naznačoval, že by mali ísť do záložne pre šperky, ktoré predtým tam založili a
pritom myslel ako najrýchlejšie vyriešiť ich finančnú situáciu a došiel k tomu, že má známu, ktorá by mu požičala peniaze a v takom zmysle spoluobžalovanej V. povedal, že teda šperky vyberie. Požiadal ju, aby šli k záložni, zaparkovali na ul. E. (neďaleko od záložne).
Vystúpil z auta a zapálil si cigaretu. Obžalovanú V. požiadal, aby šla do záložne zistiť, či založené šperky sú vôbec tam, či už neboli predané. Keď vystúpila z auta a šla k záložni, on šiel za ňou a zostal fajčiť na rohu budovy kina. Obžalovaná vošla do záložne, po chvíli sa vrátila, spýtal sa jej , či sú tam tie šperky, ona mu povedala, že nie si je istá, lebo ich tam nevidela, na to išla do auta a on do záložne. Pritom jej povedal, že ide pre peniaze a do záložne. Ona s úsmevom mu povedala, že tie šperky tam nie sú. Natiahol kuklu, ktorú mal pod šiltovkou a vošiel do záložne, pretože dvere neboli riadne zavreté, vytiahol zbraň a vyzval poškodenú, aby mu dala peniaze a šperky. Vyzval ju dvakrát, no ona zobrala telefón a začala kričať, on pritom spanikáril a vtedy si uvedomil, že čo robí, od ďalšieho konania upustil, vyšiel zo záložne, sňal si kuklu, schoval zbraň a išiel do auta, v ktorom sedela obžalovaná V.. Táto sa ho pýtala, kde sú šperky, on jej povedal, že sa mu ich nepodarilo vybrať, ona to ďalej neriešila a autom šli domov. Doma tesne pred príchodom policajtov obžalovanej povedal, že sa pokúsil vylúpiť záložňu.
Obžalovaný K. G. vo výpovedi pred vyšetrovateľom zo dňa 25.11.2011 priebeh skutku popísal tak, ako je to uvedené v obžalobe, teda potvrdil, že obaja sa dohodli na vyriešení ich finančnej situácie tak, že on lúpežne prepadne záložňu. Najprv on sa šiel pozrieť do záložne, no nikoho dnu nevidel a preto sa vrátil a keď obžalovanej povedal, že tam nik nie je, vystúpila z auta a šla sa pozrieť do záložne. On šiel s ňou a počkal ju medzi budovou kina a bytovkou. Mala sa presvedčiť, či je záložňa otvorená a či je tam obsluha. Ona vošla dnu a po chvíli sa vrátila, povedala mu, že je otvorené a že obsluha je tam a odišla do auta. On šiel do záložne, cestou si natiahol kuklu, dvere do záložne boli privreté, pristúpil k okienku, vytiahol spoza pása pištoľ, ktorou mieril na pani za oknom a vyzval ju, aby mu dala peniaze a šperky. Keďže poškodená začala kričať ako siréna a zobrala telefón, zobral igelitovú tašku z pultu a odišiel zo záložne von.
Obžalovaný K. G. rozpor vo výpovedi z hlavného pojednávania a prípravného konania zdôvodnil v podstate tým, že nebol v dobrom psychickom stave. Priznal však, že pri výpovedi zo strany vyšetrovateľa nebol na neho vyvíjaný nátlak, k výpovedi ho nenútil, bol však v šoku.
Obžalovaná A.. K. V. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine vyhlásila, že je nevinná. Na hlavnom pojednávaní tvrdila, že s obžalovaným G., s ktorým žila na spôsob manželstva od júna 2011 v prenajatom byte sa nedohodla na tom, že svoju zlú finančnú situáciu vyriešia vylúpením záložne. To, že sa on pokúsil vylúpiť záložňu sa dozvedela až potom, ako prišli policajti. Pokiaľ ide o kritické ráno tvrdila, že spolu s obžalovaným na jej aute šli do mesta, zaparkovala na ul. Jarnej a šla do záložne zistiť, či sú tam šperky, ktoré predtým do záložne dal obžalovaný G.. Vystúpila z auta a šla sa pozrieť do záložne, bola zvedavá, či sú tam tie šperky vyložené, no vyložené neboli, čo obžalovanému oznámila a on jej povedal, že pôjde dohodnúť buď predlženie lehoty alebo sa pokúsi ich vybrať. Keď sa vrátila zo záložne obžalovaný stál pred autom , následne odišiel, po chvíli sa vrátil a povedal, že šperky nemá. Naštartoval auto a odišli na poštu.
Pokiaľ v prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 25.11.2011, ako aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o väzbe vypovedala, že v kritické ráno obžalovaný K. G. jej povedal, že ide spraviť lúpež do záložne v K. pri kine a videla, že si berie kuklu a plynovú pištoľ a najprv on šiel pozrieť do záložne, odkiaľ sa vrátil a povedal jej, že v záložni nik nie je, aby sa išla tam ona pozrieť, čo aj urobila a ľutovala, že sa podieľala na spáchaní tohto skutku, tak to vypovedala pred vyšetrovateľom preto, že bola v strese, podobne v strese bola aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Teda týmto spôsobom odstránila rozpor medzi jej výpoveďou z prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Vina obžalovaných bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej S. M., ako aj ďalšími dôkazmi.
Poškodená S. M. zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v kritický deň pracovala v záložni. Do záložne najprv vošla obžalovaná, nepamätala sa, či predtým, ako stlačila tlačidlo na otvorenie dverí obžalovaná klopala alebo zvonila. Po vojdení povedala jej, že potrebuje kúpiť náušnice pre svoju mamu a pýtala sa jej, či má na predaj zlato. Ukázala jej plató so
zlatými predmetmi, ktoré v záložni boli na predaj. Zlato si prezrela, povedala, že jedny náušnice by sa jej aj páčili, ale musí sa poradiť so sestrou. Potom sa pobrala vonku dverami, ktoré celkom nezatvorila a ona pritom plató so zlatými vecami odložila na trezor, ktorý je vpravo vedľa pultu. Vtom si zrazu všimla, že pred pultom stojí nejaký muž, celý bol v čiernom a na hlave mal kuklu s výrezmi na oči čiernej farby. Hodil na pult igelitovú tašku bielo-modrej farby, takú z Lidla a v ruke držal pištoľ. Mieril na ňu a povedal jej, aby dala všetko zlato a peniaze do tašky, zopakoval to dva - tri krát. Zľakla sa , pozerala na neho a najprv si myslela, že si robí srandu. Zobrala do ruky mobil a chcela telefonovať synovi a pritom začala silno kričať a zatlačila alarm na syna. Ten sa na krik zľakol, zobral svoju igelitku, nič zo záložne nezobral a utiekol preč. Ďalej vypovedala, že z priestorov záložne vidieť na dvere, kto vchádza, lebo tieto sú presklené, musí však spoza pultu vstať, aby niekoho pri dverách videla, lebo keď sedí za pultom na dvere nevidí. Keď obžalovaná vošla do záložne myslela si najprv, že prišla predlžiť vrátenie založených vecí, no ona jej povedala, že chce vidieť plató so zlatom a že chce kúpiť náušnice. Keď obžalovaná zo záložne vyšla, videla, že dvere za ňou sa riadne nezavreli, no najprv chcela odložiť zlato do trezoru a následne chcela ísť zavrieť dvere, no vtom už videla muža pri pulte. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný G. v záložni v septembri založil nejaké šperky a potom v októbri bol predlžiť ich založenie. Aj v tom čase sa dvere otvárali na stlačenie tlačidla. Škodu nežiadala uhradiť, lebo žiadna škoda jej nevznikla.
Vypočutý svedok A.. J. R. vypovedal, že on býva na 7. poschodí v bytovke, v ktorej na 8. poschodí v kritický čas bývali obžalovaní. Policajtom otvoril vchod do bytovky preto, lebo jemu zazvonili. Policajti ho vyzvali, aby bol prítomný v byte obžalovaných, keď budú zaisťovať stopy. Nebol prítomný, keď policajti vošli do bytu, vtedy bol vo svojom byte, počul len rachot a buchot, do bytu bol prizvaný až vtedy , keď boli obaja zadržaní. Policajti hľadali nejakú kuklu, ktorú nakoniec našli obžalovanému v bunde, pýtali sa ho tiež, kde sú veci , ktoré mal oblečené, tieto boli v spálni a potom sa našla nejaká zbraň v kuchyni pod sporákom. Obžalovaní spolupracovali, nenamietali nič proti tomu, že sa vykonáva ohliadka priestorov v ich byte. Jemu policajti povedali, že má tam ísť preto, aby dosvedčil, aké stopy v byte budú zaistené. V byte bol hodinu, možno hodinu a pol, najviac času ubehlo pri hľadaní kukly.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu - záložne pri kine na ul. Štítnickej v Rožňave vyplýva, že vchodové dvere sú kovové presklené. Na nich je guľa bez kľučky s bezpečnostným kovaním. V záložni bol pult vysoký 133 cm.
Zo zápisnice o ohliadke miesta úkrytu osôb podozrivých z lúpeže na čl. 119-135 vyplýva, že dňa 25.11.2011 o 11.45 hod. bola vykonaná ohliadka bytu č. 28 na 8. poschodí v Rožňave na ul. Edelényskej a v kuchyni v rohu, kde sa nachádzal vstavaný sporák čiernej farby zn. Whirpool, pod ním na dlážke bola odtiahnutá krycia lata v spodnej časti linky a za ňou zasunutá pištoľ s nápismi Mod. 85 Auto kal. 9 mm P.A. Italy, Cat 8686, v.č. 11F19737, na ktorej bola zaistená pachová stopa označená číslom 2. Tiež bol zaistený pár čiernych topánok, textilná čiapka - šiltovka, čierna bunda, modré rifľové nohavice, ako aj čierna kukla. Podľa záveru zápisnice obžalovaný K. G. na vykonanie ohliadky bytu a vecí, ktoré použil pri spáchaní lúpeže v záložni a ktoré dobrovoľne vydal, dal súhlas, čo potvrdil vlastným podpisom.
Zo zápisnice o vykonaní vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemok na čl. 136 vyplýva, že dňa 25.11.2011 od 10.50 hod. v zmysle ustanovenia § 103 ods.2,3 Trestného poriadku s poukazom na § 105 Trestného poriadku bolo prikročené k vykonaniu vstupu do obydlia - bytu č. 28 na ul. U. na 8. poschodí v K.. Ako nezúčastnená osoba sa zúčastnil J. R. , nar. X.X.Z., bytom K., U. Č.. XX.
Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice na čl. 84-86 vyplynulo, že nájdená zbraň - expanzná zbraň, talianska samonabíjacia pištoľ zn. K (Kimar) model 85 Auto, kal 9 mm P.A., v.č. 11F19737 je konštruovaná na vystreľovanie chemicky dráždivých alebo paralyzujúcich látok a pyrotechnických zloží. Zásah osoby takouto zbraňou má za následok kašeľ, pálenie a slzenie očí, kýchanie a prípadne sťažené dýchanie. Pôsobenie je individuálne, ale väčšinou je zasiahnutá osoba na niekoľko minút vyradená z namáhavejšej činnosti. Nábojky výrobca nedoporučuje používať na vzdialenosť bližšiu než 1 m. Výstrel poplašnej alebo plynovej nábojky z priloženej zbrane výšľahovým otvorom na telo môže spôsobiť i smrteľné následky. Zbraň nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
Zo znaleckého posudku podaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice na čl. 87-90 vyplýva, že preskúmaním čiernej úpletovej kukly, ktorú obžalovaný K. G. vydal - z biologického materiálu nachádzajúceho sa na vnútornej strane kukly v oblasti okolo otvorov na oči, ako aj zo strednej časti
kukly pod otvormi na oči bola vykonaná DNA analýza, ktorá bola úspešná. Podobne bola úspešná aj pri latexových rukaviciach, ktoré vydal obžalovaný, v porovnaní so vzorkami - odobratého porovnávacieho materiálu označeného K. G..
Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z oboru psychiatrie vyplýva, že obžalovaný K. G. je trestne zodpovedný, v čase spáchania skutku netrpel a ani t.č. netrpí duševnou chorobou. Bola zistená u neho nevyrovnaná osobnosť, neuroticky dekompenzovaná v konfliktnej situácii. Nebola zistená u neho závislosť od alkoholu alebo od iných návykových látok. Od roku 2010 sa obžalovaný K. G. podrobuje ochrannému protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou formou, ale počas vyšetrenia nebola zistená u neho drogová závislosť. V čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako aj svoje konanie ovládať. Chápe zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Súd po zhodnotení vykonanie dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a obžalovaní popísaným konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Preukázanie viny obžalovaných vyplýva zo súhrnu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Podľa § 188 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona zločinu lúpeže sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Podľa ods.2 písm.c/ citovaného ustanovenia sa tohto zločinu dopustí ten, ak spácha tento čin závažnejším spôsobom konania. V zmysle tohto ustanovenia pre tento zločin je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov.
Podľa § 138 písm.a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou. Pritom podľa § 122 ods.3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejší. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
V zmysle citovaného ustanovenia použitie zbrane môže spočívať vo fyzickom násilí alebo psychickom násilí, napr. mierenie pištoľou. Pritom zbraňou sa rozumie zbraň v technickom slova zmysle - teda taká ako bola použitá obžalovaným K. G., ako to vyplýva z vyššie uvedeného znaleckého posudku podaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice, ďalej každý predmet , ktorý je spôsobilý na to, aby bol útok proti telu dôraznejší a tiež napodobenina zbrane, tzv. atrapa.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané a to samotným doznaním sa obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodenej, že obžalovaný K. G.Š. v úmysle zmocniť sa peňazí a zlatých vecí hrozil zbraňou a tým naplnil všetky pojmové znaky vyššie uvedeného zločinu. Totiž trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný, lebo čin už bol dokonaný.
Obžalovaný K. G. tento zločin spáchal v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona s obžalovanou A.. K. V..
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám.
O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, ak
a/ každý zo spolupáchateľov svojim konaním naplnil všetky znaky konania uvedeného v príslušnom ustanovení v osobitnej časti, b/ každý zo spolupáchateľov naplnil len niektorý zo znakov konania uvedeného v niektorom ustanovení osobitnej časti, avšak súhrn konania spolupáchateľov napĺňa všetky znaky uvedené v ustanovení osobitnej časti, c/ jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce sami o sebe konanie nenapĺňajú, vo svojom súhrne však predstavujú konanie opísané v príslušnom ustanovení v osobitnej časti.
V danom prípade súd mal za nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dohodli, že svoje finančné problémy si vyriešia vylúpením záložne a v súvislosti s tým si úlohy podelili tak, že obžalovaný K. G. samotné lúpežné prepadnutie vykoná a obžalovaná A.. K. V. ho do blízkosti záložne dovezie , následne odvezie, a zistí, či záložňa je otvorená a či sa v nej niekto nachádza. Tieto skutočnosti nepochybne vyplynuli z ich pôvodných výpovedí, ale aj z výpovede samotnej poškodenej. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že obaja obžalovaní pred kritickým dňom už v záložni boli, túto skutočnosť aj sami priznali. V tom čase keď v záložni boli, dvere do záložne sa otvárali elektronicky stlačením tlačidla, teda spôsob otvárania obžalovaní poznali. Poškodená potvrdila, že pokiaľ sedí za pultom, zvonku cez presklené dvere ju nevidieť, nakoniec to vyplýva aj zo zápisnice z ohliadky miesta činu, kde je konštatované, že pult je vysoký 133 cm. Aj v kritický čas, keď obžalovaný K. G. prišiel, ako to pôvodne vypovedal pred záložňu, poškodenú pokiaľ sedela vidieť nemohol, preto obžalovanú A.. K. V. poslal zistiť, či v záložni je obsluha, čo aj urobila. Po jej odchode zo záložne dvere sa nezavreli , čo potvrdila poškodená a čo využil obžalovaný K. G. a do záložne vošiel. Je logické, že obžalovaný K. G., pokiaľ by boli dvere zavreté, by nebol do záložne s už nasadenou kuklou vošiel. Predtým by totiž musel zvoniť alebo klopať, no pokiaľ by mal kuklu, poškodená by cez sklenené dvere ho videla a dvere by mu neotvorila a pokiaľ by kuklu natiahnutú nemal, tak by ho opoznala (poškodená nakoniec na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný K. G. predtým v záložni bol 2-krát). To, že obžalovaná šla zistiť, či v záložni je obsluha a teda či do záložne môže obžalovaný K. G. vojsť a vykonať lúpež, vyplýva aj z výpovede poškodenej, ktorá vypovedala, že obžalovaná v záložni prejavila záujem kúpiť náušnice pre svoju mamu. Tento záujem v skutočnosti len predstierala, nakoľko sama priznala, že peniaze nemala a teda by nemala za čo tieto kúpiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdenie obžalovaných, že na lúpežnom prepadnutí sa nedohodli a že obžalovaná A.. K. V.Š. nevedela, že obžalovaný K. G. ide prepadnúť záložňu, ale že ide vybrať šperky, ktoré predtým tam založil, sú nepresvedčivé a nelogické a súd ich hodnotí ako účelové v snahe zbaviť trestnej zodpovednosti obžalovanú K. V.. Je zjavne nelogické tvrdenie obžalovanej, že si myslela, že obžalovaný K. G. ide do záložne vybrať šperky a že mu peniaze mala dať priateľka. Veď výberom založených šperkov by sa predsa ich finančná situácia vôbec nevyriešila. Tento záver umocňuje aj jej tvrdenie na hlavnom pojednávaní, že po tom, ako bola v záložni a zistila, že jej zlaté veci tam nie sú si myslela, že obžalovaný šiel do záložne tieto veci kúpiť.
Súd tiež poukazuje na rozporné výpovede samotných obžalovaných na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný K. G. tvrdil, že keď obžalovaná šla do záložne, on stál na rohu budovy kina, kde fajčil a tam bol aj keď sa zo záložne vracala, čo je v bezprostrednej blízkosti záložne a obžalovaná K. V. tvrdila, že obžalovaný K. G., keď sa vrátila zo záložne stál pri aute. Ďalej obžalovaný K. G. tvrdil, že obžalovanej V. skutočnosť, že záložňu prepadol oznámil tesne pred príchodom policajtov a obžalovaná K. V. tvrdila, že túto skutočnosť sa dozvedela až od policajtov. Tvrdenie obžalovanej V., že obžalovaný stál pri aute, keď sa vrátila zo záložne, súd vzhľadom na výpoveď poškodenej, ktorá hodnoverne tvrdila tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že keď obžalovaná V. vyšla zo záložne, plató so zlatom dávala do trezoru a už vtom muž v čiernej kukle vošiel do záložne, za nevierohodné, pretože pokiaľ by bol obžalovaný G. stál v tom čase, keď sa vrátila zo záložne pri aute, poškodená by bola dvere dávno zavrela.
Pokiaľ ide o návrh obhajcu obžalovanej V. o doplnenie dokazovania výsluchom vyšetrovateľa na spôsob vypočúvania obžalovaných dňa 25.11.2011 a vypočutie svedkyne L. F. na okolnosť správania sa obžalovanej kritické ráno, súd doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov odmietol, pretože to v súvislosti so zistením skutkového stavu nepovažoval za potrebné a účelné. Sami obžalovaní potvrdili, že zo strany vyšetrovateľa boli riadne poučení o svojich právach a žiaden , či už psychický alebo fyzický nátlak na ich osoby pri výsluchu vyvíjaný nebol. Pokiaľ ide o L. F., jej výpoveď ohľadne psychického stavu obžalovanej V. v kritické ráno by na skutkovom stave už zistenom nič nezmenilo a naviac obhajca obžalovanej V. spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol vyzvaný na doplnenie dôkazov a
upozornený, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré boli známe v čase doručenia výzvy môže súd odmietnuť. K námietke obhajcu obžalovanej V., že zaistenie zbrane a ďalších vecí, ako dôkazov, bolo vykonané v rozpore so zákonom, súd je toho názoru, že tomu tak nie je. Zaistenie samotných obžalovaných, ako aj vecí dôležitých pre trestné konanie bezprostredne po lúpežnom prepadnutí - k tomuto došlo v čase od 10.00 do 10.23 hod. a obžalovaní boli zaistení spolu s vecami dôležitými pre objasnenie trestnej činnosti v čase od l0.50 do 11.35 hod. toho istého dňa, súd hodnotí ako neodkladný úkon v zmysle ustanovenia § 10 ods.17 Trestného poriadku.
Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaný K. G. podľa správy od Mestského úradu v Rimavskej Sobote je prihlásený k trvalému pobytu v Rimavskej Sobote, je slobodný a otcom maloletého X., nar. XX.X.XXXX. Naposledy pracoval u zamestnávateľa U. K. s.r.o ako čašník - barman od 10.12.2010 do 31.12.2010 a od 3.1.2011 do 20.9.2011. Svoju prácu vykonával s radosťou a ochotou. Prístup k zákazníkom bol kladný a bol obľúbený. Podľa správy , skutočnosti, ktoré by mohlo prispieť k objektívnemu posúdeniu jeho osoby sú , že K. G. sa prezentoval ako dôveryhodný a čestný zamestnanec, napriek tomu boli niektoré skutočnosti, ktoré tento jeho profil spochybňovali a to zdržiavanie sa v priestoroch baru a užívanie alkoholických nápojov po ukončení pracovnej doby, nadmerné užívanie energetických nápojov a analgetík a snaha o zvýhodňovanie zamestnaneckých zliav pre seba a svojich známych. Doposiaľ bol raz súdne trestaný . Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/78/2010, zo dňa 26.5.2010 bol uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov, ďalej mu bolo uložené obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia skúšobnej doby. Tiež mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktorého sa ako vyplýva zo spisu 3T/78/2010 riadne podroboval.
Obžalovaná A.. K. V. v mieste bydliska je hodnotená všeobecne. Je rozvedená, maloleté deti H. V., nar. X.X.XXXX a G. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode boli zverené do výchovy otca. Posledný zamestnávateľ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., kde pracovala od 7.5.2008 do 12.9.2010 vo funkcii samostatný radca na oddelení pomoci v hmotnej núdzi ju hodnotí veľmi dobre, pretože služobné úlohy plnila v požadovanej kvalite a v určených termínoch. Vo svojej práci bola samostatná a iniciatívna, dodržiavala služobnú disciplínu. Doposiaľ súdne trestaná nebola.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného ustanovenia súd prihliadol u obžalovaného K. G. na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Trestného zákona, keď k trestnej činnosti sa doznal a túto úprimne oľutoval, tiež na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Trestného zákona, keď posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v dobe podmienečného odsúdenia. U obžalovanej A.. K. V. prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona, spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Iné poľahčujúce okolnosti zistené neboli a nebola zistená ani priťažujúca okolnosť.
Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd vychádzajúc z týchto úvah uložil obžalovanému K. G. trest na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov, ktorý považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj
možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Totiž obžalovaný, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov a z vyššie uvedeného spisu Okresného súdu v Rimavskej Sobote bol odsúdený pre drogovú trestnú činnosť k podmienečnému trestu odňatia slobody a teraz posudzovanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Zrejme tento trest neviedol k jeho náprave a najmä k tomu, aby viedol riadny usporiadaný život.
V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu, pre výkon trestu ho zaradil do Ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Tiež mu uložil aj trest prepadnutia veci, teda použitej zbrane na vykonanie lúpežného prepadnutia v zmysle § 60 ods.l písm.a/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o obžalovanú A.. K. V. pri úvahe aký druh a výmera trestu by spravodlivosti zohľadňovali jej konanie, prihliadol na skutočnosť, že to bol nápad obžalovaného G. riešiť finančnú situáciu vyššie popísanou trestnou činnosťou, s ktorou spočiatku aj nesúhlasila, ale neskôr proti tomu nemala námietok. Doposiaľ súdne trestaná nebola, jej posledný zamestnávateľ ju hodnotí kladne. I keď je pravdou, že jej konanie vykazuje po formálnej stránke vysoký stupeň spoločnej nebezpečnosti, ale na druhej strane po stránke materiálnej je potrebné zohľadniť skutočnosti, okolnosti, za akých k spáchaniu došlo, na mieru účasti obžalovanej na tejto trestnej činnosti, súd mal za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú, vzhľadom na možnú trestnú sadzbu neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na osobu obžalovanej. Preto súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu, ustanoveného týmto zákonom a takto jej uložil trest v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom. Takto uložený trest spolu s primeraným obmedzením súd považoval za primeraný z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie. Dlhá skúšobná doba, spojená s uloženými povinnosťami, uvedenými vo výrokovej časti tohto rozsudku, dáva záruku k tomu, že v prípade, ak obžalovaná nedodrží stavené podmienky, bude musieť vykonať podmienečne odložený trest odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.