Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-9P-128-2022.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-9P/128/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. F., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: G. F., narodená XX.X.XXXX, F. XXX/XX, M. (navrhovateľka) a otca: Y. G., narodený X.X.XXXX, C. XX, L., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 9.9.2022.
III. Nedoplatok na výživnom od 9.9.2022 do 20.11.2023 vo výške 147 eur je otec povinný zaplatiť dieťaťu v pravidelných desiatich splátkach po 14,70 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.
IV. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako matka maloletej V., narodenej XX.X.XXXX, sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany ako miestne príslušnému súdu dňa 9.9.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodov, že s otcom dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti a o dcéru sa stará výlučne navrhovateľka. Prvý návrh na úpravu pomerov rodičov k maloletej V. zobrala matka späť, lebo sa chcela s otcom dieťaťa mimosúdne dohodnúť. Otec spočiatku prispieval na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne; stretával sa s dcérou sporadicky. Neskôr už podľa matky platil menej a kontakt s dieťaťom sa prerušil. Matka v návrhu opisovala, že žije s dvoma dcérami v trojizbovom rodinnom dome, kde spláca mesačne hypotéku 70 eur, ďalšie náklady s bývaním má okolo 200 eur mesačne a na maloletú vynakladá približne 250 eur. V čase podania návrhu na súd nastupovala V. do materskej školy a matka poberala iba prídavky na dve deti.
2. Okresný súd Trnava ako ďalej miestne príslušný súd od 1.6.2023, kedy prebral celú agendu Okresného súdu Piešťany vrátane vecí starostlivosti súdu o maloletých, vytýčil v danej veci pojednávanie na termín 28.9.2023 a následne na 20.11.2023, kedy vec aj rozhodol, bez účasti otca, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu jeho aktuálneho pobytu v zahraničí, pričom sa k veci vyjadril na dotaz súdu emailom dňa 19.11.2023 (jeden deň pred termínom pojednávania), že so zverením dieťaťa matke, jeho zastupovaním a správou majetku matkou súhlasí; stretávanie s V. nežiadal upraviť, lebo otec je teraz odcestovaný z územia SR, žije striedavo tu a v V. so svojím 9 ročným synom, nevie kedy príde späť a
úprava styku s dcérou by bola za tejto situácie nadbytočná. Po návrate na Slovensko by sa otec snažil s matkou dieťaťa dohodnúť na stretávaní. K výške výživného uviedol, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť maximálne po 50 eur mesačne, lebo je bez príjmu, prevádza svoj obchodný podiel v spoločnosti, ktorej bol jediným konateľom P. s.r.o., keďže zo zdravotných dôvodov nemôže už podnikať a plnohodnotne pracovať. Na odporúčanie lekára pre problémy s dýchaním, astmu, diabetes a vysoký krvný tlak, zmenil prostredie a presťahoval sa k moru. Dávky nepoberá žiadne a momentálne žije otec zo skromných úspor a príspevku na výživu syna od jeho matky, ktorá žije tiež v V. aj s jej manželom, a to v blízkom susedstve otca. K vyjadreniu pripojil otec lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, z ktorého vyplýva, že je sledovaný v ambulancii všeobecného lekára pre tri chronické ochorenia a doložil tiež prehľad o zisku spoločnosti P. s. r. o., z ktorého vyplynuli mínusové tržby spoločnosti v rokoch 2021 a 2022. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd nezistil žiadny jeho príjem.
3. Matka na pojednávaní v septembri 2023 uvádzala, že otec jej aktuálne prispieva výživným okolo 40 eur mesačne, dcéru od novembra 2022 nevidel, pričom matka mu v stretávaní s dieťaťom nikdy nebránila. V. chodí stále do škôlky, nemá žiadne mimoriadne výdavky, je zdravá. Staršia dcéra býva cez týždeň na internáte. Na ďalšom pojednávaní v novembri 2023 matka doplnila, že pracuje na Základnej škole vo Y. ako pomocná sila v kuchyni a spolu s daňovým bonusom poberá mesačne v čistom 730 eur. Z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni vyplynul jej hrubý mesačný príjem 700 eur.
4. Pred rokom uskutočnil opatrovník na úrade pohovor s rodičmi maloletej, s každým osve. Dňa 26.9.2022 vypracoval o tom správu, ktorú doručil súdu a pridržiaval sa jej obsahu. Otec sa dňa 19.9.2022 vyjadril pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, že si praje, aby žili s matkou, ich dcérou Tamarou a otcovým synom G. G., narodeným XX.X.XXXX, v spoločnej domácnosti. Doteraz matke posielal výživné pre dcéru 100 eur mesačne a kupoval veci, ktoré potrebovali, napr. oblečenie alebo potraviny. V stavebníctve sa už otcovi nedarí, preto nevládze prispievať výživným ako doposiaľ. Citovo sa u otca voči matke nič nezmienilo, chcel by sa s dcérou stretávať čo najintenzívnejšie, aj za matkinej prítomnosti. Otec deklaroval, že si uvedomil svoje chyby a chcel by ich napraviť. Matka sa vyjadrovala, že otcovi v stretávaní s dcérou nikdy nebránila, avšak práve otec o dcéru neprejavoval skutočný záujem. Chcela by byť pri stretnutiach vždy prítomná, lebo dcéra s otcom nemajú vytvorený bližší vzťah. Otec napokon na úprave stretávania s maloletou netrval.
5. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
6. Podľa § 24 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5). Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že štvorročná V. pochádza zo vzťahu jej rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka sa okrem maloletej osobne stará aj o V. staršiu sestru G. a otec má v starostlivosti svojho deväťročného syna G., s ktorým momentálne žije v V. v susedstve s jeho matkou a jej súčasným manželom. Matka má teda dve dcéry, voči ktorým má vyživovacie povinnosti a z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že otec má šesť detí; z toho o jedno sa osobne stará.
9. Zverenie maloletej V. do starostlivosti jedného z rodičov, jej zastupovanie a spravovanie majetku bolo prirodzene určené matke ako to prebieha doposiaľ a nebolo medzi účastníkmi ani sporné. Otec z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu preukázaného lekárskou správou nedokáže plnohodnotne pracovať a podnikať, preto svoj obchodný podiel v neprosperujúcej stavebnej firme, ktorej bol jediným spoločníkom, prevádza na iného majiteľa. Dávky otec žiadne nepoberá, žije teraz z úspor a výživného na syna, ktoré mu posiela matka dieťaťa k jeho rukám. Vyjadril sa, že v jeho momentálnych schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu dcéry vo výške do 50 eur mesačne. Súd jeho vyjadrenie akceptoval s ohľadom na nepriaznivý zdravotný stav otca a zaviazal ho povinnosťou prispievať na výživu Tamarky po 50 eur mesačne, počnúc od podania návrhu matkou dňa 9.9.2022, lebo matka až od septembra 2023 trvale pracuje v pracovnom pomere a v období podania návrhu na súd poberala iba prídavky na dve deti. Otec už v tom čase deklaroval nulové zisky z podnikania a prispieval matke na výživu dcéry okolo 40 eur mesačne, preto mu vznikol za 14 mesiacov (10/2022 až 11/2023) nedoplatok 140 eur a za september 2022 predstavuje alikvotná časť dlhu cca 7 eur (rozdiel medzi tým, čo otec platil 40 eur a čo mal platiť 50 eur činí 10 eur/30 počet dní mesiaca september x 22 dní od 9.9. do 30.9.), spolu 147 eur, ktorú sumu vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu otca mu súd uložil zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným na dieťa v 10 splátkach po 14,70 eur, teda začínajúc mesiacom 12/2023 až do 9/2024 bude otec platiť výživné vo výške 64,70 eur a od 10/2024 po vyrovnaní celého dlhu to bude suma 50 eur, pokiaľ sa pomery na strane výživou oprávnenej, či povinného nezmenia. Stretávanie otca s dcérou súd na žiadosť rodičov neupravoval, lebo to momentálne nie je možné, ani praktické, keďže otec žije striedavo v V. a na Slovensku, avšak v neurčitých intervaloch.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje ani účastníci nenavrhli inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.