Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9P-80-2011.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/80/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpená B. práce, sociálnych vecí a rodiny v X. Mikuláši, dieťa rodičov: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X. K. I., J. N. XX/XX, občan SR a K. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom v X. S. - K., H. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 30. 11. 2011 sa otec dieťaťa domáhal, aby súd znížil výživné zo sumy 100 eur na 50 eur mesačne, ktorý odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa sa vydala a žije s manželom v G.. Jej manžel je zamestnaný a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Naopak otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. V minulosti si príležitostne privyrábal dovozom áut, čo už v súčasnosti nevykonáva. Hľadá si prácu, ale v regióne okresu K. je to takmer nemožné. Od 1. 10. 2011 bol nútený vysťahovať sa s prenajatého bytu v S. z dôvodu nedodržania platobných podmienok za nájom bytu. Od uvedeného dátumu žije u matky v dvojizbovom nájomnom byte v X. K. I., ktorá mu finančne vypomáha, stravuje sa u nej a požičiava mu peniaze, aby mohol zaplatiť výživné na maloletú Y..
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP súd konal a pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci predvolanie mu bolo doručené 30. 1. 2012. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.
Matka maloletého dieťaťa K. O. vypovedala, že sa 31. 8. 2011 vydala. Žije v rodinnom dome manželových rodičov s manželom a dcérou Y.. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190 eur mesačne a rodinných prídavkov 22,01 eur mesačne. Manžel má len minimálnu mzdu a má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi z predchádzajúceho manželstva po 100 eur mesačne. Za bývanie platia cenu energií, čo je 100 eur mesačne. Potom už len poplatky za rozhlas a televíziu a komunálny odpad. Otec dieťaťa jej dlhuje na výživnom za tri mesiace. Hoci žiadal, aby sa mohol s dcérou stretávať každý víkend, už 9 mesiacov za dcérou nebol. O dcéru sa nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou a ani jej nedá darček na Vianoce, či narodeniny. So znížením výživného nesúhlasí, lebo otec sa už dva roky vyhovára, že nemá prácu. Každý normálny zdravý rodič by si za dva roky nejakú prácu našiel. Nijako sa nepodieľa na výchove dcéry a tak by si mal plniť aspoň vyživovaciu povinnosť. Všetko stále dražie.
Kolízny opatrovník žiadal návrh na zníženie výživného zamietnuť, lebo nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré nemôže znášať to, že otec si prácu nehľadá.
Okrem výsluchu matky maloletého dieťaťa súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-20, najmä správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš čl. 15, 16, správou Sociálnej poisťovne pobočky Liptovský Mikuláš čl. 17, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza čl. 18, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza čl. 19, 20.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
§ 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
§ 75 ZR
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
§ 78 ZR
(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 10. 2. 2011 č.k. 3P/62/2010-58 určil výživné na maloletú Y. Z. otcovi po 100 eur mesačne, v tom čase rodičia maloletého dieťaťa nežili spolu, o maloletú sa starala matka, ktorá s dcérou žila v trojizbovom byte svojej mamy, s mamou a matkiným druhom. Na bývanie im neprispievala. Nemala žiaden príjem, požiadala o rodičovský príspevok na Slovensku, ale jej anglický zamestnávateľ jej nedoručil rozviazanie pracovného pomeru, ktorý doklad bol potrebný pre rozhodnutie o rodičovskom príspevku. Výdavky na dieťa mala okolo 200 až 250 eur mesačne, najmä plienky, mlieko a podobne. Otec maloletej žil sám v prenajatom trojizbovom byte za cca 400 eur mesačne. Ako samoplatiteľ si platil zdravotné poistenie 200 eur mesačne, v čom bola zahrnutá aj platba zameškaného zdravotného poistenia. Bol nezamestnaný a v minulosti pracoval bez pracovnej zmluvy, vtedy bol jeho príjem od 1.200 do 1.500 eur. Príležitostne dovážal autá zo zahraničia.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného pre maloleté dieťa. Ani v súčasnosti rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. O maloleté dieťa sa výlučne stará iba jeho matka. Matka maloletej sa vydala a žije v spoločnej domácnosti s manželom v rodinnom dome rodičov manžela za približne 100 eur mesačne. Manžel matky maloletého dieťaťa má minimálnu mzdu a vyživovaciu povinnosť k synovi z predchádzajúceho manželstva po 100 eur mesačne. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku 190 eur mesačne a rodinných prídavkov 22,01 eur mesačne. Teda otec maloletej i matka maloletej majú iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Otec maloletej je stále nezamestnaný, ale nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný na Úrade práce v K. od 1. 10. 2002 do 10. 4. 2003, ale bol vyradený pre odmietnutie ponúknutej práce. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi.
Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného zamietol, lebo nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté dieťa. Súd prihliadol predovšetkým na to, že otec maloletého dieťaťa sa ľahostajne stavia k získaniu možnosti zamestnania, či príjmu. Hoci je nezamestnaný, nie je zaevidovaný ani na úrade práce a žiadnym spôsobom nepreukázal reálnu snahu sa zamestnať a získať príjem. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá hradí jeho životné náklady. O maloletú sa nezaujíma a neposkytuje jej žiadnu osobnú starostlivosť. Hoci otec maloletého dieťaťa uvádzal, že v okrese Prievidza je takmer nemožné sa zamestnať, nepreukázal súdu, že on sám vyvinul úsilie získať zamestnanie, keď nie je ani evidovaný na úrade práce, navyše neuviedol ani žiaden vážny dôvod, ktorý by mu bránil hľadať si prácu mimo miesta súčasného bydliska, keďže nie je obmedzovaný starostlivosťou o závislé osoby (napríklad manželka, maloleté deti podobne). Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na zníženie výživného zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.
Všetci účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 207 ods. 1 OSP)