Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/260/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W., A., nar. XX.X.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX a X. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, detašované pracovisko Košice IV, deti rodičov matky A. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na B. ulici č. X C. J., a otca X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho na B. ulici č. X C. J., toho času Q. XX, V., na návrh E. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na D. ulici č. X v J., v konaní o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 23.11.2010 a zveruje maloleté deti W. A., nar. XX.X.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX a X. K., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.

Navrhovateľka je povinná predkladať tunajšiemu súdu vždy do 15.6. a 15.12. toho-ktorého roka písomne správy o maloletých deťoch a o správe majetku maloletých detí.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých deti A. W., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 220 € mesačne, K. W., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 190 € mesačne, X. K. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške po 140 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletých detí A. W., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 80 € mesačne, K. W., nar. XX.X.XXXX, výživným po 70 € mesačne a X. K. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške po 50 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 1.7.2011 navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu svoj návrh, ktorým žiadala súd o zverenie súrodencov detí W. maloletej A., nar. XX.X.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala zaviazať otca detí prispievať na výživu maloletej A. sumou po 80 € mesačne, maloletej K. po 70 € mesačne a maloletého K. po 70 € mesačne a matku zaviazať prispievať na výživu každého detí po 30 % zo sumy životného minima. Návrh odôvodňovala

tým, že deti matka zanechala, 1.6.2011 odišla z domu s tým, že sa večer vráti, avšak ani do podania návrhu vo veci za deťmi neprišla, telefonicky im oznámila, že sa ich zrieka. Rodičia detí sú rozvedení, otec pracuje v zahraničí, s deťmi je v pravidelnom kontakte. Navrhovateľka začala na deti dohliadať a starala sa o ich potreby, otec detí domov prichádza raz za 3 mesiace na niekoľko týždňov. Navrhovateľka je sestrou ich matky, je deťom tetou, s deťmi si rozumie, chce zabezpečovať o nich starostlivosť po dobu neprítomnosti otca a matky detí, mala za to, že v tejto starostlivosti má vytvorené dobré podmienky, je vydatou, s manželom sa stará o ich spoločné dve deti, jej manžel s jej rozhodnutím súhlasí, deti riadne navštevujú školu, stravujú sa v školskej jedálni s výnimkou najstaršej A., ktorá sa stravuje doma.

Súčasťou tohto návrhu bol i návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 4.7.2011, ktorým predbežne všetky tri maloleté deti W. A., K. O. X. K. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zároveň zaviazal matku detí prispievať na ich výživu výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, uvedené uznesenie v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.7.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011.

Otec detí s návrhom súhlasil.

Matka detí taktiež s návrhom súhlasila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, rodičov detí, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností 13.1.2011, zveril všetky tri maloleté deti načas po rozvode manželstva ich rodičov do osobnej starostlivosti matky a otca detí zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 80 € mesačne, maloletej K. sumou 70 € mesačne a maloletého X. K. sumou 70 € mesačne.

Matka detí, rovnako ako v čase úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vyššie uvedeným rozhodnutím, je naďalej nezamestnanou, v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce je opätovne evidovaná od 18.7.2011, dávku hmotnej núdze nepoberá, keďže nezdokladovala potrebné skutočnosti pre jej priznanie. Ako vyplýva z výpovede matky okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - rodičov detí, vlastní chatu a záhradu. Matka toho času sa zdržiava podľa jej výpovede na rôznych miestach a zdroj svojich príjmov si dopĺňa rôznymi brigádami, najčastejšie starostlivosťou o detí priateľky, v priemere raz až 2-krát mesačne, kde takto za jednu noc pri starostlivosti o jedno dieťa zarobí 20 €. Má ukončené SOU obchodné, je vyučená predavačka, ale v podstate nikdy nepracovala, naposledy pracovala pred uzavretím manželstva s otcom maloletých detí. Matka taktiež uviedla, že v podstate výdavky nemá keďže stravu jej zabezpečujú jej známy, ktorí jej taktiež pomáhajú pri zabezpečovaní si oblečenia. Vo svojej výpovedi matka uviedla, že je ochotná prispievať na výživu všetkých troch detí spolu mesačne sumou 200 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV súd zistil, že pred terajšou evidenciou matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená od 18.2.2009 do 17.4.2011.

Otec detí žiadal o vypočutie mimo pojednávania z dôvodu a uviedol vo svojej výpovedi, že chodí na turnusové práce do Rakúska, v priemere 4 mesiace v roku trávi doma, v tomto období v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, s ktorými v tom čase býva v spoločnej domácnosti, keď je v zahraničí na účet najstaršej dcéry doposiaľ zasielal svoju výplatu 800-900 € mesačne, deťom k ich sviatkom zakupuje darčeky, platí im všetky krúžky, keď je doma vodí syna na hokej a dievčatá na

tanečnú, pracuje v Rakúsku vo firme Andrea Zanker, u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva s ním predložených výplatných pások, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem cca 1.150 €, hradí výdavky za byt ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov t.j. rodičov detí, poplatky za tanečnú ktorú navštevujú obe dcéry a poplatok za hokej, ktorý navštevuje maloletý syn, spolu vo výške cca 540 € mesačne, ďalej hradí poplatok za TV a internet 17 € mesačne, zabezpečuje si bežné potreby, výdavky s ubytovaním a stravou v zahraničí nemá, keďže uvedené mu zabezpečuje jeho zamestnávateľ, zároveň si hradí životnú poistku 10 € mesačne.

Otec detí rovnako ako matka detí okrem týchto troch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.

Navrhovateľka, ktorá je sestrou matky detí, ňou podaný návrh odôvodňovala tým, že matka opustila spoločnú domácnosť v ktorej žila spolu s deťmi, otec detí pracoval v zahraničí preto následne podala tento návrh, aby deti neboli ponechané samé na seba. Navrhovateľka spolu s manželom a ich dvoma deťmi 18 a 11-ročným býva v 3-izbovom byte, jej manžel je zamestnaný. Samotná navrhovateľka je zamestnankyňou Slovenskej pošty a.s..

Manžel navrhovateľky písomne čestne prehlásil, že súhlasí s tým, aby navrhovateľka mala v náhradnej osobnej starostlivosti súrodencov W. A., K. O. X. K..

Súd navrhovateľku poučil o povinnostiach vyplývajúcich jej zo zverenia maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Maloletá A. je žiačkou 2.ročníka gymnázia, je zdravá, dosahuje dobré študijné výsledky. Maloletá K. navštevuje 9.ročník základnej školy, taktiež je zdravá, stravuje sa v školskej jedálni. Maloletý X. K. je žiakom 6.ročníka hokejovej triedy na základnej škole, stravuje sa v školskej jedálni, taktiež on je zdravý, hrá hokej s čím súvisia štvrťročne výdavky 90 €. Obe dcéry rodičov navštevujú tanečný krúžok úhrada za ktorý je po 17 € na dieťa. Všetky tri deti používajú čipové karty na MHD, náklady na ktoré sú po 10 € mesačne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa ust. § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa ust. § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b) smrťou maloletého dieťaťa,

c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,

f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžel.

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, keďže dospel k záveru, že v danom prípade je jednoznačne v záujme všetkých troch maloletých súrodencov, aby boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti svojej tety, t.j. navrhovateľky, keďže matka detí, ktorej tieto boli pôvodne zverené do starostlivosti na čas po rozvode manželstva rodičov, deti bezdôvodne opustila a prestala o ne zabezpečovať starostlivosť, otec starostlivosť o deti zabezpečuje v čase pracovného voľna, ale dlhodobo pracuje v Rakúsku. Navrhovateľka spĺňa predpoklady pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti i do budúcna a jej manžel so zverením týchto súrodencov do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, na strane matky súd vychádzal z možností dosahovať príjem vyplývajúci zo štatistických údajov o priemernej výške mzdy v národnom hospodárstve, ako i o priemernej výške mzdy v odvetví obchodu, teda z príjmu ktorý by matka potencionálne mohla dosahovať, ak by využívala svoje možnosti a schopnosti vrátane dosiahnutého vzdelania, taktiež súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil majetkové pomery rodičov, jednak ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, ako i výlučný majetok matky (t.j. vlastníctvo chaty a pozemku), pričom bral zreteľ na odôvodnené potreby detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace s ich vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, pri zohľadnení zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané a rodičia ním mohli a môžu prispievať na úhradu potrieb maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojich domácnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Matka, navrhovateľka a kolízny opatrovník toto odvolanie podať nemôžu pretože práva podať ho sa účinne vzdali.