Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1042-1997.pdf
PDF · 66.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1042/1997
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného NOVATES, a.s., Továrenská 13, Stará Ľubovňa, IČO: 31 670 008, proti povinnému AGROPIENINY, akciová spoločnosť, Stará Ľubovňa, J.Kráľa 4, Stará Ľubovňa, IČO: 00 594 032 o vymoženie sumy 1 437,21 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Levočská 3, Stará Ľubovňa.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 19.11.1997 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 43 297,46 Sk (1 437,21 eur) s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. Ro 1953/97-30 zo dňa 30.9.1997. Súdny exekútor JUDr. Štefan Varga požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 4.12.1997 pod číslom 5710 * 000567.
Rozhodnutím Slovenskej komory exekútorov zo dňa 20.5.2002 bol za náhradníka súdneho exekútora JUDr. Štefana Vargu, ktorého výkon úradu zanikol, ustanovený súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 10.5.2002 ex offo vymazaný z Obchodného registra s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 37 ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z. z. účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.
Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Nakoľko povinný zanikol
- bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, súd skúmal, či je možné rozhodnúť o priznaní náhrady trov exekúcie tak, že zaviaže na náhradu trov exekúcie oprávneného. Keďže exekučné konanie sa začalo ešte v roku 1997 súd použil v zmysle prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučný poriadok platný do 31.1.2002. Vtedajší exekučný poriadok v § 203 zakotvil výnimku z vyššie uvedenej zásady v znení „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.“ Súd zastáva názor, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (rok 1997) nemohol ani pri vyššej opatrnosti predpokladať ani predvídať zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra (v roku 2002). Súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní súd nemá zákonné zmocnenie na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Ustanovenia § 203 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na uhradenie trov exekúcie, súd trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.