Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-186-2011.pdf
PDF · 78.55 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-2T/186/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Piešťanoch samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného A. E., nar. XX.XX.XXXX Z. O., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 rozhodol
rozhodol:
t a k t o :
Obžalovaný A. E., nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom Z. C., Ľ.. Š. XXX/XX, t.č. vo väzbe v inej trestnej veci v Ú. L.,
j e v i n n ý, ž e
v období od presne nezisteného mesiaca roku 2000 až do dňa 09.02.2011 v obci Z. C. na ulici Ľ.. Š. v priestoroch rodinného domu č. XXX/XX a k nemu prináležiacich priestoroch, niekoľkokrát do mesiaca, fyzicky napádal a ponižoval, najmä pod vplyvom alkoholu, svoju manželku K. E., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ju udieral a bil rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, trupu, chrbta a ostatných častí tela, kopal ju nohami do rôznych častí tela, sácal ju, ťahal ju za vlasy v dôsledku čoho jej povytŕhal aj vlasy, popritom sa jej vyhrážal zabitím a opakovane jej vulgárne nadával, následne v dôsledku tohto opakujúceho sa konania obvineného poškodená K. E. dňa XX.XX.XXXX utiekla z rodinného domu a uvedené konanie obvineného oznámila polícií, čím uvedeným konaním u poškodenej K. E.Č. vyvolával neustály strach a ohrozoval je fyzické a psychické zdravie tým, že jej spôsoboval rôzne zranenia, pre ktoré poškodená aj niekoľkokrát vyhľadala lekársku pomoc, ako aj psychické utrpenie ako pocity strachu a bezmocnosti, ktoré pre jeho značnú hrubosť, krutosť, bezohľadnosť a ponižovanie pociťovala ako ťažké príkorie,
teda
- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktorým ohrozil jej fyzické a psychické zdravie,
tým spáchal:
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
za to sa odsudzuje:
Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2) Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona ukladá sa mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Zrušuje sa výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 2T 76/11 zo dňa 16.05.2011, právoplatný dňa 25.05.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo, zrušením stratili podklad.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá sa mu trest prepadnutia veci a to: 1 ks kuchynský nôž s bielou plastovou rukoväťou a čepeľou dlhou 15 cm.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal pod sp.zn. 1Pv 138/11 na Okresný súd v Piešťanoch dňa 25.11.2011 obžalobu na A. E., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd preskúmal spisový materiál a nariadil vo veci hlavné pojednávanie na deň 15.02.2012.
Obžalovaný A. E. po porade so svojou obhajkyňou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Piešťanoch sp.zn. 1Pv 138/11 zo dňa 23.11.2011.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c/,d/,f/,g/ a h/ Trestného poriadku a dotazoval obžalovaného, na ktoré otázky obžalovaný odpovedal. Následne bol v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku dotazovaný prokurátor, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Piešťanoch. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine v rozsahu uvedenom v obžalobe.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/76/2011, zo dňa 29.04.2011, právoplatným dňa 25.05.2011, podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a iné, na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky (t.j. do 25.05.2013). Pre priestupok bol uznaný vinným viackrát. Z miesta bydliska je hodnotený veľmi negatívne.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery vychádzal súd z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil jednu okolnosť uvedenú pod písmenom l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval.
Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom m) teda, že bol už za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného A. E. bol zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností jedna ku jednej.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchanými dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Vzhľadom k tomu, že skutku kladeného mu aktuálne za vinu obžalobou, sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, bolo potrebné mu ukladať súhrnný trest odňatia slobody.
Pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona sa súd pri výmere trestu v zmysle asperačnej zásady pohyboval v upravenej trestnej sadzbe šesť rokov a desať mesiacov až desať rokov a osem mesiacov.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Vzhľadom k závažnosti trestného činu páchaného obžalovaným dlhodobo na svojej manželke, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré naňho nemalo žiaden výchovný vplyv, zohľadniac aj jeho predchádzajúci život mal súd za to, že asperačnou zásadou zvýšená trestná sadzba je postačujúca a trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov, teda na jej dolnej hranici dôsledne zabezpečí nápravu obžalovaného.
Súd zároveň zohľadnil, že obžalovaný je v súčasnej dobe vo väzbe za ďalší skutok spáchaný voči svojej manželke.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Keďže súd rušil predchádzajúci výrok o treste, kde bolo obžalovanému A. E. uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie, uložil mu súd aj tento druh liečenia, v zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie M.. Ľ. U..
V súvislosti so zrušeným výrokom o treste v rámci súhrnného trestu bolo potrebné ukladať obžalovanému aj trest prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorý mu bol už uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/76/2011. A ako to vyplýva priamo z ustanovenia § 60 odsek 6 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
S poukazom na tieto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.