Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-8-2011.pdf
PDF · 77.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci maloletého Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. N., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky - X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX a otca - Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, t. č. K. 10XX/XX, Y., o návrhu na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Maloletý Z. H., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude naďalej zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý platiť výživné mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, predom k rukám matky, vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc dňom XX.XX.XXXX.
Zameškané výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 110,90 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa podala dňa XX. XX. XXXX na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého Z. H., nar. XX. XX. XXXX do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloleté dieťa.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, a keďže doručenie predvolania mal vykázané s poukazom na ust. § 46 ods. 2 O. s. p. a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník žiadal podanému návrhu vyhovieť.
Matka maloletého dieťaťa trvala na svojom podanom návrhu a uviedla, že otec dieťaťa v septembri odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy matku nekontaktoval, ani neplatil výživné. Ďalej uviedla, že nikde nepracuje, je sociálne odkázaná, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletým dieťaťom. Žiadala zaviazať otca dieťaťa na platenie minimálneho výživného.
Otec v písomnom podaní zo dňa XX. XX. XXXX uviedol, že nepoberá podporu v nezamestnanosti a nie je ani evidovaný na úrade práce. Ďalej oznámil, že odchádza do A. pracovať a výživné bude schopný platiť vo výške 20 €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, oznámením Mestského úradu Y. z č. l. 8 spisu, ako aj celým obsahom spisu.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 o rodine Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vychádzal pri schvaľovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, podľa ktorého za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa považuje suma 86,65 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka. V súčasnosti minimálna výška výživného predstavuje čiastku 26 € na jedno dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom výživné zo strany otca určil v zákonnej minimálnej výške.
Keďže matka žiadala určiť výživné na maloleté dieťa s účinnosťou od 23. 09. 2011, nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol za obdobie od 23. 09. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 110,90 € bolo otcovi povolené splácať v splátkach tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.