Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-12-2012.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. T., nar. XX. XX. XXXX a maloletú P. T., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, deti rodičov P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, Y. a R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., V. P. č. XX, prechodne XXX XX P., T. XX/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P 101/2011-54 zo dňa 05. 12. 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o dlžnom výživnom a o trovách konaniach.
M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné na maloletú Y. T. nar. XX.X.XXXX vo výške 50,43 eur a na maloletú P. T. nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,43 eur, spolu vo výške 100,86 eur, je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10 eur na každú maloletú mesačne, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Zročnosť prvej splátky nastane nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 27P 221/2006-26 zo dňa 4.4.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú Y. T., nôr. XX.X.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne a na výživu maloletej P. T., nôr. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne a uložil otcovi poukazovať ho k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 1.9.2011. Určil dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2011 vo výške 100,86 eur a povolil ho otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že matka maloletých detí žiadala zvýšiť výživné na maloletú Y. a maloletú P. od 20.9.2011 z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletých detí. Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na maloleté bola prevedená rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 27P 221/2006 - 26 zo dňa 4.4.2007. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda rodičov o výške výživného, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) a na výživu maloletej P. mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 eur). V tom čase bola matka detí nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, aktivačný príspevok a rodinné prídavky, spolu vo výške 7.200,- Sk mesačne. Otec
pracoval v Českej republike a jeho príjem činil 8.000,- Kč. Maloletá Y. navštevovala 3. ročník základnej školy a maloletá P. l. ročník základnej školy. Matka zabezpečovala deťom bývanie a platila 3.000,- Sk mesačne. Otec býval u priateľky v 3-izbovom byte. Náklady uhrádzala priateľka. V súčasnej dobe je matka detí nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi s prídavkami na deti v celkovej výške 285 eur. Býva v garsónke, za ktorú platí mesačne 108 eur. Otec detí v súčasnosti býva v Bratislave a dosahuje príjem 330 eur mesačne, z ktorého uhrádza 140,64 eur na bývanie. Maloletá Y. je v súčasnej dobe žiačkou 8. ročníka základnej školy a maloletá P. žiačkou 6. ročníka základnej školy. Porovnaním pomerov na strane oboch rodičov a maloletých detí v čase posledného rozhodnutia so súčasnými pomermi v zmysle § 78 ods. l Zákona o rodine a dospel k záveru, že je odôvodnené zvýšenie výživného na obe maloleté zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne, ktorá výška v zmysle § 62 ods. l,2,4 a § 75 ods. l Zákona o rodine zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, veku a potrebám detí s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Za rozhodujúci dátum pre zvýšenie výživného považoval nástup detí do ďalšieho ročníka základnej školy a za dôvodné považoval zvýšenie výživného od 1.9.2011. So zreteľom na zvýšenie výživného ustálil dlžné výživné rozdielom pôvodne určeného výživného a zvýšeného výživného v celkovej sume 100,86 eur na obe deti a dlžné výživné povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania s tým, že neuhradením čo len jednej splátky stane sa zročný celý dlh. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l, písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie matka maloletých detí. Odvolanie smerovala do výšky dlžného výživného, v ktorom podľa nej nie je zohľadnené dlžné výživné vo výške 282,19 eur za obdobie od 1.6.2010 do 1.10.2011 a žiadala uložiť otcovi detí doplatiť dlžné výživné aj za obdobie od 1.6.2010 do 1.10.2011. a dlžné výživné stanovené súdom prvého stupňa žiadala vyplatiť jednorázovo.
Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky detí nesúhlasil s doplatením výživného vo výške 282,19 eur, tak ako žiada matka detí a tvrdil, že nijaké podlžnosti nemá a predložil aj poštové poukážky o poukazovaní výživného. Podľa neho matka detí pije, preto bude žiadať aby plnenie výživného nebolo určené do rúk matky.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky detí písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 ods. 1, 2 O.s.p a to bez ohľadu na rozsah napadnutého rozsudku, keďže ide o konanie, ktoré možné začať aj bez návrhu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má poklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť o výške výživného, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. K zmene však môže dôjsť iba vtedy, keď sa zmeny závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom pokladom zmeny právoplatného rozhodnutia je výrazná a trvalá zmena okolností ( nie prechodného charakteru) na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, zvýšenie jeho potrieb v súvislosti so štúdiom, zvýšenie či zníženie zárobku rodičov. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy a to vždy na úkor povinnej osoby. Povinnými osobami sú obaja rodičia dieťaťa. Hľadiskom určujúcim rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletej Y. a P., vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, záujmy ako aj majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti povinného, teda otca navrhovateľky. Možnosť skúmať majetkové pomery umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Pritom je potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v ktorých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti oboch rodičov. Určitá primeraná horná hranica výživného je daná samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej stačí uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne zistil pomery, ktoré boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti a porovnal ich s pomermi v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od posledného rozhodnutia prešlo takmer 5 rokov. Od tejto doby deti vyrástli, zvýšili sa ich potreby najmä na ošatenie, stravu ale aj potreby do školy. Nepochybne od posledného rozhodnutia vzrástli životné náklady. Príjmové pomery sa zmenili u oboch rodičov. Na strane matky sa zvýšil príjem, zo sumy 7.200,- Sk na sumu 285 eur ( 8585,61 Sk) u otca sa zvýšil príjem zo sumy 8.000,-Kč na sumu 330 eur mesačne (9.941,58 eur). K príjmu otca je potrebné uviesť, že tento okrem mzdy má u zamestnávateľa preplácané náhrady cestovného v priemere vo výške 61 eur mesačne ako aj stravné vo výške od 171 eur do 200 eur mesačne. Táto skutočnosť vyplýva z predložených výplatných pások.
S ohľadom na tieto zistenia odvolací súd považuje zvýšenie výživného zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa za primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, veku a potrebám detí s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného za čas od 1.9.2011 do budúcna podľa § 219 ods. l O.s.p. ako vecne správne
Odvolací súd však zistil pochybenie súdu pri stanovení dlžného výživného tým, že dlžné výživné vo výroku rozsudku na obe maloleté deti uviedol v jednej sume. Pokiaľ vzniká dlh na výživnom vždy je potrebné uviesť dlžné výživné na každé dieťa osobitne. Odvolací súd napravil toto pochybenie súdu podľa § 220 O.s.p. tak, že ustálil dlžné výživné za čas od 1.9.2011 do 30.11.2011 pre maloletú Y. vo výške 50,43 eur a pre maloletú Y. vo výške 50,43 eur. Dlžné výživné na každú maloletú bolo vypočítané rozdielom medzi pôvodnou výškou výživného 33,19 eur a zvýšeným výživným vo výške 50 eur t.j. v sume 16.81 eur za každý mesiac a každé dieťa, za 3 mesiace. Zhodne so záverom súdu prvého stupňa uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné na každú maloletú podľa § 160 ods. l O.s.p. v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania. Zároveň určil splatnosť prvej
splátky, ktorá nastane v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti rozsudku s tým, že pri omeškaní čo len s jednou splátkou, stane sa zročné celé dlžné výživné.
Pokiaľ sa týka námietky matky, že nebolo rozhodnuté o dlžnom výživnom od 1.6.2010 do 1.10.2011 je potrebné uviesť, že za toto obdobie nedošlo k zvýšeniu výživného a výživné za toto obdobie upravuje právoplatné predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa č.k. 27P 221/2006-26 zo dňa 4.4.2007. Dlžné výživné za toto obdobie, pokiaľ skutočne vzniklo, môže matka vymáhať na základe uvedeného rozsudku iba cestou exekúcie vedenej súdnym exekútorom.
Keďže odvolací súd menil rozsudok súdu prvého stupňa, podľa § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval o trovách celého konania. O týchto rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.