Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9P-147-2011.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/147/2011
Uznesenie
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľky: W. E., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C., zast. JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Nádražná 23, Malacky proti odporcovi: C. E., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C., zast. JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka, Dukleských hrdinov 2946/6, Malacky o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. E., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a odporcu C. E., nar. XX.XX.XXXX., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý C. E., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec C. E., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého C. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto
nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloletého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť výživné vo výške 300,- eur mesačne. Neskôr na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 žiadala, aby súd schválil rodičovskú dohodu v znení ako je uvedená vo výroku rozsudku.
Odporca vyjadril s návrhom na rozvod súhlas. Taktiež žiadal, aby súd ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu v znení ako je uvedená vo výroku rozsudku.
Kolízny opatrovník odporučil súdu schváliť navrhnutú rodičovskú dohodu.
V zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012, rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti oboch účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, preto súd v odôvodnení rozsudku uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Nakoľko v časti úpravy rodičovských práv a povinností ide o rozhodnutie, ktoré môže byť zmenené ak nastane zmena pomerov, súd ďalej uviedol v rozhodnutí stručne pomery, ktoré tu boli v čase vyhlásenia rozhodnutia .
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V čase vyhlásenia rozsudku tu boli nasledovné pomery. O maloletého sa osobne stará navrhovateľka, bývajú v podnájme, v dvoj izbovom byte v C.. Maloletý navštevuje 6. ročník základnej školy v C., je zdravý. Navštevuje športový klub D. C., za ktorý hrá hádzanú. Navrhovateľka je živnostníčka s
priemerným mesačným príjomom cca. 700,- eur mesačne. Odporca je živnostník s priemerným príjmom cca. 800,- eur mesačne, okrem toho je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 120,- eur mesačne. Je spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom žijú jeho rodičia s právom doživotného bývania. Obaja rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie v zmysle § 207 ods. 1 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 Zákona o rodine ).