Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-35-2011.pdf
PDF · 131.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/35/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti odporkyni W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. hrdinov XXX/X, XXX XX M., štátna občianka SR, toho času na neznámom mieste, zastúpenej súdom ustanoveným opatrovníkom Mestom Stropkov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 096,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k. 6Ro/15/2011-14 zo dňa 2.2.2011.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 52,90 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a a navrhovateľ na náhradu trov konania n e m á právo.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1 096,70 eura s príslušenstvom.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.2.2006 ako veriteľ uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti
obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu, vydal odporkyni úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 663,88 eura. Odporkyňa vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 707 eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporkyňa bez výhrad súhlasila so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa bodu IV.-3.-1. VÚP a časti C) úverovej zmluvy sa odporkyňa poskytnutý úver zaviazala splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Do podania návrhu uhradila len časť dlžnej
sumy, a to sumu vo výške 1 430,82 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy a 132,78 eura po odstúpení od úverovej zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne dňa 23.2.2009 od úverovej zmluvy odstúpil. Dňa 30.4.2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporkyne sa stal splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedenému má odporkyňa voči nemu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 096,70 eura (378,78 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy - každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku, 717,91 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach. Okrem toho je odporkyňa povinná zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 181,24 eura od 1.5.2009 do 27.5.2009, zo sumy 1 163,09 eura od 28.5.2009 do 2.7.2009 a zo sumy 1 096,70 eura od 3.7.2009 do zaplatenia.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6Ro/15/2011-8 zo dňa 2.2.2011.
Podľa § 173 ods. 1 a 2 O.s.p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení zrušil vyššie uvedený platobný rozkaz, pretože ho nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk a nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu odporkyne, napriek vykonanému šetreniu sa však súdu nepodarilo zistiť jej pobyt, preto jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka.
Oznámením zo dňa 25.5.2011 vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, Prešov na podporu odporkyne, ktorý v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že tým, že navrhovateľ od zmluvy dňa 23.2.2009 odstúpil, zmluva sa od začiatku zrušuje a podľa § 457 OZ nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. Poukazujúc na ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách je preto potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký
účel dodávateľ tú platbu započítal. V prípade kladného rozdielu v prospech dodávateľa ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. V zbytku navrhol návrh zamietnuť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 27.2.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy uzavrel navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu, vydal odporkyni úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 663,88 eura. Odporkyňa vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 707 eur. Odporkyňa sa poskytnutý úver zaviazala splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Na základe dohody obsiahnutej v časti F) úverovej zmluvy Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavrel navrhovateľ s odporkyňou dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade, že odporkyňa sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako jeden mesiac. Z predloženého textu úverovej zmluvy zo dňa 27.2.2006 a Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru súd zistil, že Všeobecné podmienky sú písané drobnými písmenami, veľmi ťažko čitateľné a to aj časti C), D), E) a F) Zmluvy.
Z listu navrhovateľa zo dňa 23.2.2009 označeného ako čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ odporkyni oznamuje, že vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty odstupuje od úverovej zmluvy a úver sa ku dňu 31.3.2009 stáva splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 229,48 eura a upozornil ju, že počínajúc dňom 1.4.2009 jej bude účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy denne.
Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 8.4.2011 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporkyne súd zistil, že odporkyňa vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1 616,53 eura.
Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 8.4.2011 o prijatí splátok na úverovom prípade odporkyne je zrejmé, že odporkyňa zaplatila na poskytnutom úvere celkom sumu 1 563,63 eura.
Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 14.4.2011 špecifikoval dlžnú sumu a jej splácanie zo strany odporkyne, uviedol, že odporkyňa uhradila spolu sumu vo výške 1 563,63 eura, ktoré boli použité na úhradu účtovaných zmluvných pokút a poplatkov vo výške 149,87 eura, na úhradu mesačných splátok vo výške 1 155,81 eura a na úhradu úverovej istiny nezahrnutej v predpísaných mesačných splátkach so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy vo výške 257,95 eura. Navrhovateľ eviduje voči odporkyni neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 096,70 eura (378,78 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru (1 534,69 eura - 1 155,81 eura), 717,91 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach - tá časť dlžnej úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy).
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka, nakoľko samotný Občiansky zákonník predpokladá v prvom rade dohodu účastníkov o účinkoch odstúpenia od zmluvy a len v prípade, že sa účastníci nedohodnú, nastávajú účinky podľa zákona. V tomto prípade bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade odstúpenia od zmluvy je navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta, t. j. od odporkyne uhradenie celej výšky poskytnutého úveru, vrátane úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do odstúpenia a náhradu všetkých nákladov spojených s posúdením a spracovaním žiadosti o úvere a to v súlade s čl. 5 bod 5.5. zmluvných podmienok.
Opatrovník odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa by mala zaplatiť len rozdiel medzi poskytnutou sumou a zaplatenou, ktorý je podľa predložených dokladov vo výške 143,40 eura, pričom žalovaná suma je vo výške 1 096,70 eura. Poukázal na tento veľký nepomer.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2. typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g)
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporkyni čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 27.2.2006, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 1 096,70 eura (378,78 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy - každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku, 717,91 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach. Z vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.2.2006 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 3 490,- Sk na nákup tovaru (chladničky). Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu (získanie úveru na nákup chladničky). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konajúca osoba - odporkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcela odporkyňa získať úver na zakúpenie chladničky, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej
veci nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporkyňa v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - chladničky) prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či sa mala vôbec odporkyňa reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v elektropredajni vo Svidníku a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mala odporkyňa prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk <http://www.cetelem.sk/>). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporkyne (časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá obchodná praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zákona 634/1992 Zz. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
V konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.2.2006 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporkyňa len požiadala o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000,- Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) listiny. Z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí, ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C) zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku
zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Aj keby sa pripustil záver o platnom vzniku zmluvy, navrhovateľ odstúpením od zmluvy listom zo dňa 23.2.2009 zmluvu zrušil a preto záver o bezdôvodnom obohatení by bol rovnako náležitý, iba by sa vychádzalo z inej skutkovej podstaty tohto inštitútu (právny dôvod odpadol).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú napriek odstúpeniu od zmluvy povinnosť spotrebiteľa plniť zo zmluvy aj napriek jej zrušeniu s účinkami ex tunc od vzniku zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia príslušenstva úveru popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok dohodnutých medzi účastníkmi konania nemôžu byť nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Práva navrhovateľa vyplývajúce z porušenia práva týmto rozsudkom nijako nie sú dotknuté.
V záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov“ zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ak im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2009 sp. zn. I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
Súd súčasne poznamenáva, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere by venoval dôslednú pozornosť otázke zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Navrhovateľ v návrhu a v špecifikácii uviedol, že odporkyňa vyčerpala z poskytnutého úverového rámca ku dňu 11.7.2007 celkom sumu 1 707 eur. V rozpore s týmto údajom je potvrdenie navrhovateľa zo dňa 8.4.2011, z ktorého vyplýva, že odporkyňa si v presne stanovených dátumoch čerpala celkovo sumu 1 616,53 eura. Jednotlivé čerpania v zmysle potvrdenia zo dňa 8.4.2011 boli doložené aj výpismi z účtu taktiež na celkovú sumu 1 616,53 eura.
Keďže odporkyni bola bezpochyby na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 1 616,53 eura, navrhovateľovi mohlo vzniknúť v súlade s ust. § 456 v spojení s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda v sume 1 616,53 eura. Vzhľadom na to, že odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa plnila celkovo 1 563,63 eura, rozdiel 52,90 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie.
Návrh v časti o zaplatenie istiny nad sumu 52,90 eura tak súd s poukazom na uvedené zamietol.
V konaní bola až na nepatrnú časť úspešná odporkyňa, preto mala v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. nárok na plnú náhradu trov konania. Súd o trovách konania medzi hlavnými účastníkmi rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne trovy
nevznikli a navrhovateľ na ich náhradu nemal právo. Súd nepriznal trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko vedľajší účastník trovy konania nevyčíslil.
P
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.