Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoZm-10-2022.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoZm/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX G. - V., zastúpeného: JUDr. Radoslava Vojtášová, advokátka so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 42 266 998 proti žalovanému: Z. H.Ř., O.., X..S.., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N.É. A. XXXX/XXX, XXX XX G. - H. I., o zaplatenie zmenkovej sumy 24.000 Eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/37/2019 - 66 zo dňa 9.11.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/37/2019 - 66 zo dňa 9.11.2021 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 2CbZm/37/2019 - 66 zo dňa 9.11.2021 rozhodol o žalobe tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 24.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 24.000,- Eur od 16.4.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 80,- Eur , a to v splátkach po 771,- Eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa príslušného mesiaca, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania 100% a vo výroku III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 24.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 24.000,- Eur od 16.4.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 80,- Eur a náhradu trov konania, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 20.12.2018 na základe zmluvy o pôžičke uznal dlh voči nemu v celkovej sume 36.000,- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť do 15.4.2019. Na zabezpečenie tohto záväzku žalovaný vystavil dňa 20.12.2018 zmenku. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil len 12.000,- Eur, zvyšok nezaplatil, preto sa žalobca domáha plnenia súdnou cestou. V rámci procesnej obrany sa žalovaný vyjadril k žalobe, potvrdil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom titulom zmluvy o pôžičke, výšku poskytnutej pôžičky vrátane odmeny, aj to, že vystavil zmenku na sumu 36.000,- Eur. Žalobcom uplatnený nárok nepopieral, uviedol, že finančné prostriedky od žalobcu mali slúžiť na dofinancovanie jeho podnikania. Úver z banky nedostal, žalobcovi bol schopný splatiť a splatil len 12.000,- Eur a aktuálne nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo, ale jedine v splátkach vzhľadom na jeho finančné možnosti. Žalovaný navrhoval splatiť pôžičku v ním navrhnutých splátkach po 300,- Eur
mesačne, žalobca nesúhlasil s návrhom žalovaného na 300,- Eur splátky mesačne, ani s odpustením nejakej splátky. Žiadal, aby mu bol dlh splatený najneskôr do 3 rokov, akceptoval by v prípade uzavretia zmieru splátky aspoň po 600,- Eur mesačne so splatnosťou vždy ku koncu mesiaca.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že predmetom žaloby, po pripustení zmeny petitu na pojednávaní, je zaplatenie sumy v výške 24.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 24.000,- Eur od 16.4.2019 do zaplatenia, zmenková odmenu 80,- Eur a náhrada trov konania. Z predloženej zmenky mal súd preukázané, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný ako dlžník uzatvoril so žalobcom ako veriteľom dňa 20.12.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca poskytol pôžičku vo výške 34.000,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný okrem vrátenia pôžičky zaplatí žalobcovi odmenu (zmluvný úrok) 2.000,- Eur, t.j. celkovo 36.000,- Eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh v splátkach po 12.000,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci. V zmysle uzatvoreného „prvého dodatku“ k predmetnej zmluve z 15.2.2019 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti pôžičku tak, že prvá splátka 12.000 Eur bude splatná 15.3.2019 a druhá splátka 24.000,- Eur bude splatná 15.4.2019, v prípade omeškania so splátkou sa stane zročným celý dlh. Žalovaný sumu 24.000,- Eur neuhradil, preto ho žalobca písomne vyzval výzvou z 16.10.2019 na zaplatenie predmetnej sumy do 25.10.2019. Dlžník (žalovaný) vystavil k pohľadávke zmenku dňa 20.12.2018 v Bratislave, v zmysle ktorej ako vlastnou zmenkou sa zaviazal zaplatiť 36.000,- Eur so splatnosťou 15.4.2019 žalobcovi. Zhodným tvrdením sporových strán mal súd preukázané, že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi len prvú splátku vo výške 12.000,- Eur.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne, žalovaný so žalobou súhlasil, pričom žiadal povoliť dlh splácať v splátkach po 300,- Eur. Žiadosť o splátky opieral o svoje majetkové pomery a iné dlhy, ktoré súdu žiadnym spôsobom objektívne nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach. Na druhej strane bol žalobca ochotný súhlasiť so splátkami, ale s rozvrhnutím splátok najviac na dobu troch rokov. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a povolil žalovanému dlžnú sumu splácať, ale v zmysle zaužívanej súdnej praxe (maximálne zaužívaná doba splácania povolená súdom) s povolením splátok najviac po dobu troch rokov, t.j. po 771,- Eur mesačne vždy so splatnosťou do posledného dňa toho ktorého príslušného mesiaca.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to tak, že žalobca bol plne úspešným v konaní a preto mu súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania.
7. Proti výroku I. napadnutého rozsudku podal žalovaný odvolanie a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil prvý výrok napadnutého rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 24.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 24.000,- Eur od 16.4.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 80,- Eur, a to v splátkach po 500,- Eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa príslušného mesiaca, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v bode 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný tvrdil, že má viacero pohľadávok, ale k svojmu tvrdeniu nedoložil žiaden listinný dôkaz, a že žalovaný tiež nepreukázal svoju finančnú situáciu, na ktorú sa opakovane odvolával, pri žiadaní povoliť mu dlh splácať po 300,- Eur mesačne. Ďalej v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný žiadosť o splátky opieral o svoje majetkové pomery a iné dlhy, ktoré súdu žiadnym spôsobom objektívne nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach. Žalovaný uvádza, že by bol schopný preukázať svoje tvrdenia, doložiť listinné dôkazy, preukázať svoju finančnú situáciu a objektívne preukázať svoje majetkové pomery a iné dlhy, a tým uniesť dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach, no súd prvej inštancie žalovaného k doloženiu a preukázaniu svojich tvrdení vyzval až v priebehu konania pred súdom, čím znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jeho patriace procesné práva v takej miere, že sa žalovaný domnieva, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a zároveň sa domnieva, že takto vykonané dokazovanie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pojednávanie už sudkyňa nebola ochotná odročiť a chcela vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného úhradou žalovanej sumy s príslušenstvom a to aj napriek tomu, že by žalobca akceptoval v prípade uzavretia zmieru splátky vo výške 600,- Eur mesačne so splatnosťou vždy ku koncu mesiaca, tak ako súd prvej inštancie uvádza v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Týmto súd prvej inštancie dostal žalovaného do horšej situácie, aj napriek tomu, že žalobcovi by postačovali splátky vo výške 600,- Eur mesačne.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 15.3.2022, keď uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny v celom rozsahu, zákonný, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a tým preskúmateľný odvolacím súdom. Odvolanie žalovaného zo dňa 22.12.2021 považuje žalobca za všeobecné, nekonkrétne, formalistické, nedôvodné, tvrdenia v ňom uvedené za účelové a špekulatívne. Žalovaný zastáva názor, že podaným odvolaním sa žalovaný snaží len oddialiť vykonateľné súdne rozhodnutie a tým splnenie peňažnej povinnosti voči žalobcovi. Žalovaný jednotlivé odvolacie dôvody dostatočne neodôvodnil a napriek tomu, že žalovaný v odvolaní uvádza, že bol schopný preukázať svoju finančnú situáciu a svoje majetkové pomery, ani v podanom odvolaní neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný mal možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany do skončenia dokazovania, avšak toto právo napriek výzve súdu neuplatnil. Žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania za účelom doloženia listinných dôkazov, ale v závere len konštatoval, že mu hrozí insolvencia. Žalovaný bol v konaní pasívny a na preukázanie svojich tvrdení ohľadom majetkovej situácie neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz ani pri prvom procesnom úkone, a ani počas pojednávania resp. do skončenia dokazovania. Z uvedeného dôvodu u žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by mu postačovali splátky 600,- Eur. Žalobca súhlasil so splátkami minimálne vo výške 600,- Eur a to výlučne len za predpokladu uzavretia súdneho zmieru, voči ktorému sa žalovaný nebude mať právo odvolať, a takto dohodnutý splátkový kalendár by žalovaný dodržiaval. Napriek ústupkom zo strany žalobcu, žalovaný žalobcov navrhovaný splátkový kalendár odmietol. Žalobca poukázal tiež na to, že do dnešného dňa žalovaný napriek uznaniu žalovaného nároku neuhradil ani jednu splátku v zmysle svojho návrhu splátkového kalendára a preto jeho snaha o postupné splácanie dlhu je len fiktívna, formálna a účelovo deklarovaná, bez reálneho plnenia. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
13. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
14. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
15. Čo sa týka samotného obsahu odvolania, odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o odvolaní viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že by súdu prvej inštancie bol schopný preukázať svoje tvrdenia, preukázať svoju finančnú situáciu, a objektívne preukázať svoje majetkové pomery a iné dlhy (doložiť k tomu dôkazy), a tým uniesť dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach, avšak súd prvej inštancie ho k doloženiu a preukázaniu svojich tvrdení vyzval až v priebehu konania pred súdom a preto sa žalovaný domnieva, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP by bol naplnený, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej kvalifikovanej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk.
17. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 9.3.2021 (č. l. 36 súdneho spisu) vyzvaný na to, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázané svojich tvrdení. Toto uznesenie si žalovaný prevzal do vlastných rúk dňa 13.4.2021 a k žalobe sa vyjadril svojim podaním zo dňa 28.4.2021 (č. l. 38 súdneho spisu). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že „s ohľadom na svoju súčasnú finančnú situáciu nie som schopný uhradiť svoj záväzok žalobcovi inak, ako v splátkach. Nebránim sa po obojstrannej dohode splácať svoj záväzok podľa svojich finančných možností.“ Žalovaný k tomuto svojmu vyjadreniu nepripojil žiadne listiny či dôkazy, ktoré by preukazovali ním uvedené tvrdenie. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhoval doplniť dokazovanie, resp. že by žiadal vykonanie ďalších dôkazov na podporu a preukázanie svojich tvrdení. Na pojednávaní zo dňa 9.11.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, žalovaný iba všeobecne opísal svoje majetkové pomery a zopakoval svoje tvrdenie, že vzhľadom na svoju terajšiu finančnú situáciu sa nemôže zaviazať na plnenie vyššou sumou splátky než 300,- Eur mesačne.
18. Zo spisu súdu prvej inštancie ani z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 132 CSP, ktorý stanovuje okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, ktorá spočíva nielen v povinnosti označiť dôkazy na preukázanie ňou opísaných rozhodujúcich skutočností, ak chce byť strana v spore úspešná, je povinný o ňou tvrdených skutočnostiach predložiť plný dôkaz. Procesné normy upravujú výnimku z tejto povinnosti len v prípade, že by išlo o dôkazy, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne ustálil, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach. Neobstojí námietka žalovaného, že súd prvej inštancie ho vyzval až v priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení, čím mu znemožnil uskutočnenie jeho procesných práv. Žalovaný mal dostatočný časový priestor, aby predložil súdu prvej inštancie dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, keď tak mohol urobiť už vo svojom prvom úkone, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.4.2021 prípadne neskôr a to aj v rámci odvolacieho konania. Odvolaciemu súdu nie je ani z odvolania zrejmé, prečo žalovaný neprodukoval dôkazy o ktorých tvrdí, že nimi disponuje a ktoré by mali svedčiť o jeho zlej finančnej situácii a o jeho majetkových pomeroch, a teda nebolo možné
uzavrieť, že by súd prvej inštancie dospel nesprávnym procesným postupom k nesprávnemu záveru o tom, že žalovaného finančná situácia je zlá a napadnutý rozsudok porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa v odvolacom konaní riadi zásadou viazanosti odvolacími dôvodmi a preto námietku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.
19. Pokiaľ ide o v odvolaní vytýkanú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorou bol podľa odvolateľa naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, túto vadu žalovaný nijako ďalej nešpecifikoval a neuviedol v čom presne vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napadnutý výrok I. rozsudku z obsahového hľadiska vyjadruje to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal a presne, určite a zrozumiteľne vyjadruje povinnosť, ktorá je žalovanému rozhodnutím súdu uložená. Takisto je zrejmé, že úroky z omeškania sú súdom prvej inštancie priznané z určitej konkrétnej sumy istiny 24.000,- Eur, spolu s ktorou je žalovaný povinný tieto nároky z nej zaplatiť, bez nutnosti jej duplikovania vo výroku. Výrok I. rozhodnutia je formálne aj materiálne správny a spĺňa náležitosti vykonateľnosti, preto odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
20. Odvolací súd záverom k prvostupňovým súdom uloženým splátkam dodáva, že hľadiská pre úvahu súdu pri povolení splátok sú najmä výška prisúdeného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku ako i súhlas toho komu má byť plnené. V danej veci súd prvého stupňa vychádzal zo súhlasného stanoviska žalobcu s mesačnými splátkami, z postoja žalovaného k plneniu dlhu, výpovede žalovaného a ním predkladaných dôkazov a odvolací súd nevzhliadol dôvod pre zmenu napadnutej časti rozsudku spočívajúcej v určení mesačných splátok v inej výške. Výška splátok musí totiž dávať aj garanciu pre žalobcu, že sa vrátenia dlžnej sumy od žalovaného dočká v rozumnom čase.
21. Odvolací súd preto odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP posúdil ako neopodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležite odôvodnil, v odôvodnení rozsudku poskytol odpovede k otázkam z procesnej obrany žalovaného a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.
22. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).