Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sp/6/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky U. C., bývajúcej v M., R. Č.. XX, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Rožňava, Šafárikova č. 71, za účasti: 1. V.. Ľ. N.T., bývajúceho v V. Č.. XX, 2. N. V., bývajúceho v G. Č.. XX, 3. G. C. Q., M. B., M., Š. Č.. XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 26.01.2011 č. -1, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 25.01.2011 č. 2011/00025-1.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení (ďalej iba „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľky tak, že spĺňa podmienky zákona uvedené v . Vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území R. uvedených v bode 2 výrokovej časti rozhodnutia nie je možné navrátiť, pretože v konaní bola preukázaná prekážka uvedená v zákona, podľa ktorého vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno vrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby. Navrhovateľke ako oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemky v podieloch uvedených v bode 3 výrokovej časti rozhodnutia, ktoré poskytne G. C. Q., pretože pôvodné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

V odôvodnení odporca uviedol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods.2 písm.c) zákona si uplatnila reštitučný nárok dňa 27.12.2004 na pozemky, ktoré boli vo vlastníctve jej právnych predchodkýň - U. R., M.. H. a N. Z., M.. K. (staré mamy navrhovateľky) ako pôvodných vlastníčok nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním odporca zistil, že Finančný odbor Okresného národného výboru v M. na žiadosť žiadateľa Š. M., T..C.. D. G. podľa vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora vydal dňa 28.06.1963 rozhodnutie č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj, ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území R. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920-72-1/2-2 vyhotovené Strediskom geodézie v Y. prešli podľa citovaných predpisov do vlastníctva Československého štátu - správy Š. M., T..C.. D. G. dňom 15.08.1963, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Právnym nástupcom Š. M., T..C.. D. G. sa stal D. M. C., Š..C.. I.. Delimitačným protokolom z 27.04.1997 D. M. C., Š..C.. I. odovzdal nehnuteľnosti G. C. Q. D. H., ktorý ich následne kúpnou zmluvou z 29.05.1998 odpredal fyzickým osobám.

Odporca v dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, že Okresný súd v M. dňa 23.10.2007 oznámil, že za odňaté pozemky v katastrálnom území R., ktoré boli prevedené do vlastníctva Československého štátu, do G. Š. M., T..C.. D. G. nebola do depozitu štátneho notárstva zložená žiadna náhrada.

Zákonnosť rozhodnutia č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963 prešetril Ústavný súd SR a právoplatnosť tohto rozhodnutia nebola spochybnená nálezom Ústavného súdu SR č.k. -29 zo dňa 16.09.2010. Ústavný súd SR v uvedenom náleze potvrdil, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe uvedeného rozhodnutia bol zoštátnením (znárodnením) vykonaným v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3 ods.1 písm.n) zákona.

Odporca konštatoval, že navrhovateľka bez pochybností preukázala svoj vzťah k právnym predchodcom a oprávnenosť k reštitučnému nároku.

Šetrením na Správe katastra M. bolo zistené, že parcely, ktoré prešli do vlastníctva štátu, boli k účinnosti zákona o navrátení vlastníctva podľa vyhotovenej identifikácie parciel zapísané na LV č. 1352 ako druh pozemku trvalý trávny porast vo vlastníctve fyzických osôb. Táto skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Navrhovateľke bolo priznané právo na náhradu za pozemky v podieloch uvedených v bode 3 výrokovej časti rozhodnutia.

Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odporcu odvolanie zo 17.02.2011, ktorým žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku nesprávne uviedla číslo rozhodnutia odporcu a túto chybu opravila na výzvu súdu podaním z 30.12.2011. V opravnom prostriedku uviedla, že rozhodnutie Finančného odboru bývalého ONV v M. z roku 1963 sa javí ako nulitný akt, pretože právomoc odňať vlastnícke právo na bývalé národné výbory nikdy neprešla. Poukázala pritom na rozsudok sp. zn. z 01.07.2005 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 4 ročník 2005 strana 103. Skutočnosť, že v súčasnosti vlastnia predmetné nehnuteľnosti fyzické osoby, navrhovateľka nepopiera, ale poukázala na to, že k prechodu vlastníctva zo G. C. Q. na fyzické osoby došlo v čase, keď všetky demokratické štáty západnej Európy a USA vyvíjali na SR politicko- psychický tlak, aby sa umožnilo pokračovanie v reštitúciách na prechod vlastníckych práv k pozemkom na pôvodných vlastníkov alebo ich zákonným zástupcom, čoho výsledkom bol Poukázala tiež na zmätočný obsah poučenia, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie, pretože z neho nie je zrejmé, či ide o možnosť podania riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods.2 písm.c) zákona si uplatnila v zákonnej lehote na Obvodnom pozemkovom úrade v M. reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území R., ktoré boli vo vlastníctve jej právnych predchodkýň U. R., M.. H. a N. Z., M.. K. ako pôvodných vlastníčok nehnuteľností. K zániku vlastníctva k týmto pozemkom došlo v rozhodujúcom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich zoštátnení. Vlastníkom týchto nehnuteľností sa stal dňom právoplatnosti rozhodnutia Finančného odboru bývalého ONV v M. štát a nehnuteľnosti boli v správe T..C.. Š. M. G.. Za odňaté pozemky nebola vyplatená žiadna náhrada. Odporca, rovnako ako v rozhodnutí, poukázal na nález Ústavného súdu SR č. -29 zo dňa 16.09.2010, ktorým potvrdil, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe už spomínaného rozhodnutia Finančného odboru bývalého ONV v M. zo dňa 28.06.1963 č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj bol zoštátnením (znárodnením) vykonaným v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím je splnená podmienka uvedená v § 3 ods.1 písm.n) zákona. Odporca na Správe katastra v M. zistil, že parcely, ktoré prešli do vlastníctva štátu, boli k účinnosti zákona, t.j. k 01.01.2004 podľa vyhotovenej identifikácie parciel zapísané na LV č. 1352 ako druh pozemku trvalý trávny porast a sú vo vlastníctve fyzických osôb. Táto skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Fyzické osoby nadobudli pozemky pred účinnosťou zákona o navrátení vlastníctva. Z týchto dôvodov odporca postupoval podľa § 6 ods.2 zákona. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcu sa poučenia, odporca konštatoval, že toto poučenie je v súlade s ustanovením § 5 ods.5 zákona, podľa ktorého proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 3 - 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

G. C. Q., M. B. M.Ň. a V.. Ľ. N.Š. a N. V. uviedli, že navrhovateľka podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré bolo udané v konaní, v ktorom nebola účastníčka konania, a preto odvolania nie sú podané oprávnenou osobou. Navrhovateľka bola súdom vyzvaná, aby upresnila číslo rozhodnutia odporcu, proti ktorému podala dňa 17.02.2011 odvolanie, a to vzhľadom na to, že z jej obsahu odvolania bolo zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, ktorým odporca rozhodol o jej reštitučnom nároku. Po odstránení tejto vady súd v konaní podľa a nasl. preskúmal návrhom napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky zákona uvedené v § 3 ods.1 písm.n), ale pre zákonnú prekážku uvedenú v § 6 ods.1 písm.a) zákona nie je možné jej navrátiť vlastníctvo k pozemkom v kat. území R., pôvodne vedených v pozemnoknižných vložkách č. 42 ako parc.č. 4625 lúka, ktorá v súčasnosti podľa stavu katastra je súčasťou parcely č. CKN 1982 trvalý trávnatý porast vedená na LV 1352, pozemnoknižná vložka č. 66 parc.č. 4540 a 4563 lúka, ktoré sú časťou parcely CKN 2070 trvalý trávnatý porast vedený na LV č. 1352, v pozemnoknižnej vložke č. 314 parc.č. 4501 lúka, ktorá je súčasťou parcely CKN 1982 trvalý trávnatý porast vedená na LV č. 1352, pozemnoknižná vložka 824 parc.č. 4538, 4560, ktorá je časťou parcely CKN 2070 trvalý trávnatý porast vedená na LV č. 1352. Vlastníkom týchto parciel sú fyzické osoby V.. Ľ. N. a N. V., ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou z 29.05.1998 uzavretou so G. C. Q. D. H..

Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam prešlo na štát rozhodnutím Finančného odboru bývalého ONV v M. z 28.06.1963 č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj, a to podľa vládneho nariadenia č. 15 z roku 1959 Zb. a vyhlášky č. 88/1959 úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. -29 navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa za splnenia ostatných podmienok sa vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných predpisoch (reštitučných zákonoch), teda aj v o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR v náleze poukázal na obsah dôvodovej správy k návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, z ktorého vyplýva, že cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Predmetom úpravy zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je navrátenie vlastníctva (po splnení zákonom ustanovených podmienok) bez ohľadu na to, či oprávnený mohol svoj nárok uplatniť podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov, a neurobil tak v zákonom stanovenej lehote, čím jeho nárok podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov zanikol. V dôvodovej správe k ustanoveniu návrhu zákona o navrátenie vlastníctva k pozemkom s uvádza, že reštitučné tituly (dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov.

Odporca rozhodol v intenciách spomínaného nálezu Ústavného súdu SR, keď nárok navrhovateľky na reštitúciu posúdil podľa § 3 ods.1 písm.m) zákona, podľa ktorého oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo bez vyplatenia náhrady. K tomuto rozhodnutiu si zadovážil dôkaz z Okresného súdu v M. o tom, že pôvodným vlastníkom, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nebola vyplatená náhrada.

Podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby.

Ide o zákonnú prekážku, ktorá bráni tomu, aby oprávnenej osobe bolo navrátené vlastníctvo k pozemku, ku ktorému si uplatnila reštitučný nárok. Oprávnenej osobe - navrhovateľke však bolo priznané právo na

náhradu za pozemky v podieloch uvedených v bode 3 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporcu. Pretože pôvodné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náhradu poskytne G. C. Q.. Odporca teda pri rozhodovaní o reštitučnom nároku navrhovateľky postupoval v súlade so zákonom a nálezom Ústavného súdu SR. Námietka navrhovateľky, že rozhodnutie Finančného odboru bývalého ONV v M., ktoré bolo vydané podľa vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, je nulitné, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.07.2005 č.k. , je nedôvodná, pretože spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sa netýka identickej veci, ale prídelového konania a naviac, v reštitučnom konaní súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí už neexistujúcich orgánov štátnej správy. Tieto rozhodnutia sa v reštitučnom konaní posudzujú iba z pohľadu , zákona, v ktorom sú uvedené reštitučné tituly. Tiež námietka o nesprávnom poučení je nedôvodná a právne bezvýznamná. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie podľa potvrdil.

Účastníkom súd nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľka nebola úspešná v konaní a odporcovi právo na náhradu trov zo zákona neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.