Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/371/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. A., nar. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky O. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej v P. na ulici B. Č.. X, za účasti otca Q. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v P. na ulici P. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje maloletú A. A., nar. X.XX.XXXX, do osobne starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej A. za obdobie od 1.6.2011 do budúcna výživným vo výške po 50 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej A. za obdobie od 1.6.2011 do 29.2.2012 vo výške 282,15 € povoľuje otcovi splatiť v dvoch splátkach splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15.dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou následku straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Konanie o úprave styku otca s maloletou zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej A. doručila Okresnému súdu Košice I dňa 29.6.2011 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletej A. do jej starostlivosti a o zaviazanie otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 60 € mesačne, zároveň žiadala určiť, že styk otca s maloletou je neobmedzený a taktiež žiadala súd o rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodňovala tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, rozišli sa po narodení maloletej a ich rodičovské práva a povinnosti k maloletej doposiaľ upravené neboli, pričom otec od narodenia dieťaťa odmieta prispievať na výživu maloletej, preto všetky výdavky hradí len matka podľa svojich možností, jeho jediným príspevkom doposiaľ bola suma 50 €, ktorú uhradil v apríli 2011 a následne opätovne v rovnakej výške v júni 2011, pričom s dieťaťom má matka pravidelné mesačné výdavky: strava 30 €, oblečenie 20 €, obuv 12 €, hygiena 26 €, hračky 5 €, občas je potrebné vynaložiť i nepravidelné výdavky, ako príklad matka uviedla v ostatnom čase autosedačku v hodnote 114 €, svoje výdavky matka zhrnula: náklady spojené s bývaním 100 €, strava 80 €, splátka pôžičky 70 €, stavebné sporenie 16,6 €, telefón 8

€, oblečenie a obuv 30 €, poukazovala na to, že otec dieťaťa je nezamestnaným, je poberateľom dávky v nezamestnanosti, riadnemu pracovnému pomeru sa vyhýba, avšak v ďalšom podstatnom období si začal aktívne hľadať prácu a matke pri zabezpečovaní potrieb maloletej občas finančne vypomáhajú najbližší rodinný príslušníci.

Okresný súd Košice I postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 2.11.2011 z dôvodu miestnej príslušnosti.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 28.11.2011, uviedol, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, 21.4.2010 sa stali spoluvlastníkmi bytu na Ľ. ulici v Košiciach, v ktorom si mienili vytvoriť spoločnú domácnosť, od nadobudnutia tohto bytu on sám znáša všetky náklady na úhradu platieb súvisiacich s užívaním tohto bytu vrátane poplatkov za internet a hradil celú rekonštrukciu bytu, po ukončení ktorej v marci 2011 sa matka odmietla do bytu nasťahovať. Tvrdil, že od narodenia prispieval podľa svojich finančných možností na potreby maloletej, počas spolužitia s matkou maloletej takto prispieval podľa požiadaviek samotnej matky, počas tehotenstva matky maloletej bol riadne zamestnaným v pracovnom pomere ktorý trval od 4.7.2008 do 11.2.2011, od 12.2.2011 do 14.8.2011 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 410 €, od 15.8.2011 je opätovne zamestnaným, čas počas nezamestnanosti využil na rekonštrukciu spoločného bytu rodičov maloletej a vo zvýšenej miere sa zaujímal o starostlivosť o maloletú, chodil s ňou na prechádzky, výlety a podobne, od narodenia dieťaťa sa s matkou staral o maloletú spoločne do ukončenia bývania v spoločnej domácnosti, odkedy sa stará podľa svojich časových možností, ale aj podľa potrieb matky dieťaťa. Udával, že i jeho príbuzní prispievajú podľa svojich možností finančne ale aj kúpou nákladnejších potrieb pre dieťa, ako bola napríklad kúpa kočíka v hodnote cca 500 € podľa výberu matky dieťaťa a taktiež prispievajú darmi k sviatkom dieťaťa a Vianociam. Pokiaľ ide o jeho výdavky uviedol náklady na bývanie 100 €, internet 18 €, splátka pôžičky 100 €, strava 80 €, dopravu do práce 19 €, telefón 6 €. Vzhľadom na uvedené navrhoval určiť výživné na maloletú vo výške maximálne 40 € mesačne. Ako dôkazy o svojich tvrdeniach predložil výpis z katastra nehnuteľností o spoluvlastníctve bytu rodičmi maloletej, zálohový mesačný prehľad platieb za užívanie tohto bytu od 1.6.2010 s rozpočtom pre tri osoby vo výške 102,54 € mesačne, ďalší zálohový mesačný predpis, ktorý bol upravený od 15.6.2011 s prepočtom na jednu osobu vo výške 77,40 €, pripojil taktiež prehľad platieb súvisiacich s užívaním predmetného bytu za obdobie rokov 2010/2011, ako i prehľady platieb o platbách poplatkov za elektrinu, plyn, dane za predmetný byt, poplatkov za internet v spoločnom byte rodičov, zmluvu ktorú uzavrel so spoločnosťou Antik computers o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti internet so stanovenou mesačnou úhradou 17,92 €, doklady o jeho príspevkoch na maloletú z ktorých sa k spornému obdobiu vzťahoval doklad o zakúpení plienok z 12.10.2011 2-krát po 8,79 €, z 26.9.2011 1-krát 8,79 €, 11.11.2011 2-krát po 8,79 €, o nákupe ruksaku pre maloletú 29.7.2011 za 2,10 €, CD pre maloletú v ten istý deň za 3,20 € a gumákov pre maloletú v ten istý deň za 6,60 €, ako i doklady o nákupoch pre maloletú, ktoré sa však nevzťahovali k spornému obdobiu z marca a januára 2011, kópiu dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý mal pôvodne uzavretý s firmou Q.-J. J. J..S..Z.., ktorý pracovný pomer na základe dohody skončil 11.2.2011, pričom trval od 4.7.2008, v ktorej dohode okrem iného je konštatované, že po skončení pracovného pomeru zamestnávateľ vyplatil otcovi 2-násobok jeho priemerného mesačného zárobku (z dôvodu odstupného, ako upresnil otec), doložil taktiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice O. zo dňa 23.8.2011 o tom, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.2.2011 do 14.8.2011.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe zo dňa 28.11.2011 doporučil návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného ponechával na zváženie súdu, s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, ako aj na majetkové možnosti a schopnosti otca, styk doporučil upraviť neobmedzene.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Maloletá A. pochádza z družského pomeru rodičov, ktorí dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, v tejto nežili spolu počas celého sporného obdobia. Výkon ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej doposiaľ súdom upravený nebol.

Matka maloletej bola podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II zo dňa 25.11.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2008 do 15.9.2008, kedy bola vyradená do pracovného pomeru, neskôr v tejto evidencii evidovaná nebola. Od 1.8.2011 jej úrad práce vypláca rodičovský príspevok vo výške 190 € mesačne, pričom v období od 1.6.2010 do 31.7.2011 mala vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 256 € mesačne, zároveň je jej vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 22,01 € mesačne, žiadne iné štátne sociálne dávky jej úradom práce vyplácané nie sú.

Matka spolu s maloletou počas sporného obdobia bývala a býva v 3-izbovom byte starej matky zo strany matky dieťaťa kde na náklady na bývanie prispieva mesačne čiastkou 150 €.

Na pojednávaní vo veci upravila prehľad výdavkov na dieťa a konštatovala, že mesačne vynakladá pre maloletú na stravu 73 €, na hygienu 5 €, oblečenie a obuv 40 €, hračky 7 €, pričom jej s úhradou potrieb na dieťa pomáhajú starí rodičia. Ona sama má výdavky a to príspevok na bývanie, ako je už uvedené, 150 €, na stravu 80 €, na dopravu 17,60 €, na telefón 8 €, lieky a vitamíny 3 €, hygiena 10 €, stavebné sporenie 16,60 €, pričom pokiaľ ide o rozdiel jej príjmov a výdavkov konštatovala, že na úhradu týchto potrieb si neustále požičiava finančné prostriedky od svojich rodičov keďže jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý na ich krytie nestačí.

Maloletá A. je zdravá, má potreby primerané veku dieťaťa a je v celodennej starostlivosti matky.

Ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka aj z výpovedí rodičov otec sa s maloletou pravidelne stretáva, trávieva s ňou voľný čas, na úhrade jej potrieb sa podieľa vecnou formou t.j. nákupmi oblečenia a obuvi, i iných potrieb dieťaťa, pričom matka špecifikovala vo svojej výpovedi, že v spornom období takto otec prispel na potreby maloletej v novembri 2011 sumou 24 €, v decembri 2011 sumou 40 € a rovnakou sumou 40 € prispel i v januári 2012, vo februári 2012 kúpil plienky za 8 € a potvrdila otcom vyššie dokladované nákupy pre maloletú v spornom období.

Matka nevlastní žiaden majetok s výnimkou bytu, ktorý majú s otcom maloletej v spoluvlastníctve a okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.12.2011 vyplýva, že otec, ktorý bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.2.2011 do 14.8.2011, z tejto evidencie bol dňa 15.8.2011 vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania.

Zo správy firmy H. S., J..S..Z.., zo dňa 18.11.2011 vyplýva, že otec u tohto zamestnávateľa sa zamestnal od 15.8.2011 a z opisov mzdových listov otca vyplýva, že u tohto zamestnávateľa otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 383,09.

Otec doposiaľ býva sám v 1-izbovom byte, ktorý, ako je konštatované vyššie, je v spoluvlastníctve rodičov a v súvislosti s týmto bývaním hradí vyššie uvedené platby za užívanie tohto bytu. Okrem tohto bytu otec iný majetok nemá. Ani on okrem maloletej A. iné vyživovacie povinnosti nemá.

V priebehu pojednávania vo veci matka vzala svoj návrh v časti ktorej žiadala upraviť styk otca s maloletou na styk neobmedzený späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, s čím otec maloletej súhlasil.

Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, od rozchodu rodičov aj počas celého sporného obdobia starostlivosť o maloletú v prevážnej miere zabezpečuje matka, ktorá je s maloletou doposiaľ na materskej dovolenke, so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil aj samotný otec a taktiež kolízny opatrovník, ktorý v starostlivosti matky doposiaľ žiadne nedostatky nezistil a teda súd dospel k záveru, že zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti je jednoznačne v záujme maloletej.

Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletej, ktorá je dieťaťom v útlom veku, má potreby primerané tomuto veku, ktorými potrebami sú potreby súvisiace predovšetkým s bývaním, ošatením a stravovaním, pričom na úhrade týchto potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd zohľadnil pri stanovovaní výšky výživného ich zárobkové možnosti a schopnosti, takže na strane matky súd prihliadol na to, že matka je t.č. na materskej dovolenke, rodičovský príspevok je jej jediným príjmom, otec dieťaťa je zamestnaný a dosahuje vyššie uvedený pravidelný mesačný príjem, ktorý je v podstate rovnaký ako bola výška podpory v nezamestnanosti vyplácaná mu na začiatku sporného obdobia do jeho nástupu do terajšieho pracovného pomeru, súd taktiež prihliadol na majetkové pomery rodičov a zohľadnil, že títo sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti t.j. 1-izbového bytu, pričom taktiež zohľadnil to, aké majú rodičia nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré sú popísané vyššie po zohľadnení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, berúc zreteľ i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o dieťa, ako i podiel otca na výchove maloletej a dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.6.2011 do 29.2.2012 ku vzniku dlžného výživného vo výške 282,15 € (t.j. 50 € súdom stanovené výživné za 9 mesiacov sporného obdobia t.j. 450 € mínus príspevky otca na úhradu potrieb maloletej t.j. otcom uhradené výživné v novembri 2011 24 €, v decembri 2011 40 €, v januári 2012 40 € a nákupy vecí pre maloletú otcom február 2012 plienky za 8 €, nákupy plienok otcom 12.10.2011 2-krát po 8,79 €, v septembri 2011 1-krát 8,79 €, 11.11.2011 2-krát po 8,79 €, nákup ruksaku pre maloletú v júli 2011 2,10 €, v tom istom mesiaci CD pre maloletú za 3,20 € a nákup gumákov pre maloletú za 6,60 € čo je spolu 167,85 €).

V prevyšujúcej časti pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného súd zamietol.

Konanie v časti o úprave styku otca s maloletou vzhľadom na späťvzatie tejto časti návrhu matkou v súlade s citovaným ust. súd zastavil.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).