Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-116-2011.pdf
PDF · 107.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/116/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, vo veci starostlivosti o maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., Q. Č.. XXX, t.č. bytom Š., Š. XX, otec neb. T. J., o návrhu navrhovateľky C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX, ktorá je oprávnená a povinná maloletému dieťaťu poskytovať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, v akom ju poskytujú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky C. J. počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným Okresnému súdu Levice dňa 11.06.2009 domáhala, aby jej bol maloletý J. J. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná na platenie výživného vo výške 24,50 Eur mesačne počnúc od 01.06.2009 dôvodiac, že maloletému, ktorý je jej bratom, zabezpečuje starostlivosť spoločne so sestrou A. už asi 5 rokov, pričom matka sa o dieťa nezaujíma a na jeho výživu neprispieva.
Okresný súd Levice uznesením č.k. 8P/189/2009-37 z 22.01.2010, právoplatným dňa 19.05.2011, preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Nové Zámky.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 08.11.2011 zotrvala na podanom návrhu a doplnila, že o maloletého sa stará prakticky od svojich 19-tich rokov, kedy ich matka všetky tri deti opustila v Č. a odsťahovala sa, následne sa presťahovali do Š., kde bývali v podnájme a keď sa zamestnala, zobrala si pôžičku a kúpila dom v F., kde teraz všetci bývajú. Navrhovateľka za dôvod, pre ktorý sa s pomocou sestry A. o brata stará, označila skutočnosť, že matka požíva alkoholické nápoje, počas spolužitia boli medzi nimi aj fyzické konflikty. Vypovedala, že matka zvykne maloletého kontaktovať telefonicky, odkedy
navrhovateľka podala návrh na súd, začala posielať aj nejaké peniaze, keďže poberá sirotský dôchodok maloletého. Navrhovateľka uviedla, že s pomocou sestry zabezpečuje školskú dochádzku maloletého ako aj zdravotnú starostlivosť a zabezpečuje mu všetky jeho potreby a vyčíslila výdavky na maloletého. Vypovedala tiež, že maloletý má matku rád, ale nechce k nej ísť, naposledy u nej strávil dva-tri dni cez letné prázdniny.
Matka s návrhom na pojednávaní dňa 08.11.2011 nesúhlasila. Uviedla, že v čase, keď sa odsťahovala z Č. v roku 2004, boli deti na výlete a keď sa vrátili, navrhovateľka jej odmietla maloletého dať s odôvodnením, že je to jej syn, uviedla tiež, že ale každý deň chodila domov, nakupovala a aj dávala peniaze. Dôvodila, že navrhovateľke ide iba o peniaze, syn sa jej sťažuje, že mu nič nechce kúpiť, ani mu nenavarí to, čo on chce a musí sa sám učiť. Vypovedala, že syn k nej chodil na víkendy, odchádzal od nej iba zo strachu pred navrhovateľkou. Potvrdila, že v škole sa o maloletého nezaujíma, aby si nerobila hanbu a ani nevie, k akému lekárovi teraz maloletý chodí, pretože navrhovateľka jej to nepovedala. Uviedla tiež, že alkohol požíva iba príležitostne a pokiaľ bol nad deťmi určený dohľad, tento bol po roku zrušený, pretože sa o deti riadne starala.
Súd dňa 14.02.2012 pojednával v neprítomnosti matky podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko táto sa na pojednávanie nedostavila, hoci mala doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila a ani ho nežiadala odročiť.
Navrhovateľka záverom navrhla návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletého od jeho útleho veku, jeho každodenné potreby, školskú dochádzku aj zdravotnú starostlivosť. Poukázal na to, že maloletý verbalizuje želanie zotrvať v rodinnom prostredí navrhovateľky a vyjadruje aj svoj postoj, že navrhovateľka mu dáva pocit bezpečia a istoty, pričom matku vníma iba ako okrajovú osobu. Navrhol preto maloletého zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke a matku zaviazať na platenie výživného v zákonom ustanovenej minimálnej výške vzhľadom na príjmové a majetkové pomery matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením správ zo šetrenia pomerov u navrhovateľky i matky maloletého, správy z vykonanej psychologickej konzultácie s maloletým a ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletý J. J. pochádza z manželstva rodičov, pričom otec maloletého dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Obec Č. správou z 12.12.2009 oznámila, že navrhovateľka má v obci dobrú povesť, vzorne sa stará o svojho brata a podľa ich vedomostí sa matka o maloletého nestará.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo šetrenia pomerov u navrhovateľky, ako aj u matky maloletého súd zistil, že matka býva v spoločnej domácnosti v byte svojho druha v Š., kde je hygiena domáceho prostredia na slabšej úrovni, v domácnosti nie je udržiavaný poriadok, pričom matka neporiadok počas šetrenia odôvodňovala tým, že to nie je jej byt a preto v ňom nemôže robiť poriadok. Navrhovateľka obýva starší rodinný dom v jej osobnom vlastníctve, ktorý, ako aj jeho okolie, je udržiavané a pekne upravené, domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote. Šetrením pomerov u navrhovateľky bolo zistené, že má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie náhradnej osobnej starostlivosti maloletému. Počas vykonaného pohovoru maloletý pôsobil skromne, bezprostredne komunikoval, vyjadril sa, že v škole sa mu páči, býva so sestrami, s ktorými vychádza veľmi dobre a chce s nimi naďalej bývať. Uviedol tiež, že keď je u matky, tá ho nosí do krčmy, kde pije, aj matkin priateľ chodí do krčmy, ale nie tak často, pričom s matkiným priateľom dobre vychádza, mali spoločné programy, keď trávil víkendy u matky. Maloletý sa vyjadril, že sa stretnutiam s matkou nebráni,
ale želá si bývať so sestrami a uviedol, že matka na nich zavolala políciu, on sa veľmi zľakol najmä toho, že by musel ísť bývať k matke, čo nechce.
Zo správy MUDr. F. C. z 11.08.2011 súd zistil, že matka po pôrode nerešpektovala doporučenú zdravotnú starostlivosť o maloletého, ktorý sa narodil predčasne, dokonca odmietala dieťa sprevádzať na chirurgickom zákroku v Nitre, pričom na podnet pediatričky bol v roku 2001 určený nad výchovou maloletých detí dohľad, tento bol zrušený v roku 2003, avšak zo strany matky išlo iba o prechodné čiastočné zlepšenie situácie, matka naďalej zanedbávala starostlivosť o deti, čo bolo do značnej miery spôsobené jej ťažkým etylizmom. Lekár potvrdil, že od roku 2005 maloletý žije zo sestrami, pravidelne chodí na preventívne prehliadky aj na ošetrenie v prípade choroby, matka sa o zdravotný stav maloletého neinformuje. Maloletý má primeraný psychomotorický vývoj, je sledovaný v imunologickej a očnej ambulancii. Oftalmológ MUDr. X. H. v správe z 05.09.2011 potvrdila, že maloletý je sledovaný v jej ambulancii, pričom navrhovateľka sa príkladne o maloletého stará, dohliada na nosenie korekcie, vybavuje kontroly a príkladne sa stará o dodržiavanie všetkých náležitostí.
Zo správy základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, vyplýva, že škola s matkou nemá žiadny kontakt, nezaujíma sa o školské potreby dieťaťa, rodičovské združenia navštevujú sestry maloletého, ktoré so školou udržiavajú aj telefonický kontakt, prejavujú záujem o jeho prospech a pomáhajú mu pri školskej príprave. Maloletý chodí do školy čistý a upravený, má zabezpečené školské pomôcky, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školský klub. Podľa vyjadrenia školy má maloletý k sestrám pozitívny súrodenecký vzťah, nerád rozpráva o matke. Škola uviedla, že podľa názoru pedagogickej rady by bolo v záujme maloletého, keby sa dostal do opatery navrhovateľky.
Zo správy z psychologického poradenstva, vykonaného z podnetu súdu Referátom poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, súd zistil, že matka sa konzultácie nezúčastnila, s maloletým a navrhovateľkou bola vykonaná individuálna aj spoločná konzultácia. Navrhovateľka počas konzultácie uvádzala podrobnosti takého druhu, ktoré pozná iba človek bezprostredne zabezpečujúci starostlivosť o dieťa, z konzultácie je zrejmé, že má k maloletému vytvorený pozitívny citový vzťah, má záujem o jeho rozvoj a pozná jeho potreby. S maloletým konzultovali individuálne prostredníctvom projektívnych techník a neskôr kvôli jazykovej bariére bola ku konzultácii prizvaná aj navrhovateľka, pričom v jej prítomnosti sa maloletý správal uvoľnenejšie a spontánnejšie. Maloletý má vytvorený pozitívny vzťah k obom sestrám, obe vníma ako centrálne osoby v jeho živote, je ukotvený v domácnosti sestry a verbalizoval želanie zotrvať s ňou. Maloletý matku vníma ako okrajovú osobu, s ktorou sa stretáva, ale odmieta ju priradiť do kruhu svojich blízkych osôb, pozitívne vníma osobu matkinho priateľa, ktorý vypĺňa čas maloletého počas návštev u matky. Matka neúčasť na konzultácii ospravedlnila písomne z dôvodu svojho nepriaznivého psychického a fyzického stavu z dôvodu sporu s vlastnou dcérou.
Rozhodnutím býv. Okresného úradu Levice č. OM 34/2000, 2001/08649-006 z 17.07.2001, právoplatným dňa 19.07.2001 bol určený dohľad nad výchovou maloletého J. J. ako aj v tom čase maloletých sestier C. a A. z dôvodu, že matka nedodržiavala pokyny lekára, o deti sa nedostatočne starala, starostlivosť o ne zanedbávala a neudržiavala hygienu domácnosti. Určený dohľad bol zrušený rozhodnutím č. OM 34/2000, 2003/03197-029 z 11.04.2003, právoplatným dňa 28.04.2003.
Z výpovede matky a listinných dôkazov súd zistil, že matka nepracuje, nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá vdovský dôchodok vo výške 182,- Eur mesačne a sirotský dôchodok maloletého.
Podľa § 44 odsek 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pokiaľ osobná starostlivosť maloletému dieťaťu nie je poskytovaná jeho rodičmi, je potrebné túto dieťaťu zabezpečiť niektorou z foriem náhradnej starostlivosti, pričom náhradná osobná starostlivosť ako jedna z foriem náhradnej starostlivosti má spoločne s pestúnskou starostlivosťou jednoznačne prednosť pred starostlivosťou ústavnou. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny charakter (napr. prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z dôvodu neprítomnosti, zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie) ako aj subjektívny charakter (prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu).
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že starostlivosť maloletému J. toho času nie je poskytovaná matkou, ale každodenné potreby maloletého, školskú dochádzku ako aj zdravotnú starostlivosť fakticky zabezpečuje už dlhodobo navrhovateľka spoločne so sestrou, ktoré v plnej miere suplujú nielen biologické potreby maloletého dieťaťa, ale aj jeho potreby citové. Z vykonaným dôkazov mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dôvodom tohto dlhodobého, niekoľko rokov trvajúceho stavu, je ľahostajný prístup matky k plneniu si rodičovských povinností k maloletému J., a to dokonca ešte v čase maloletosti navrhovateľky a jej sestry, kedy bolo potrebné prijať výchovné opatrenie zo strany býv. Okresného úradu Levice vo forme určenia dohľadu na výchovou maloletých detí. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že staršie dcéry matky v plnej miere prevzali zodpovednosť a starostlivosť o všestranný vývoj maloletého J., na ktorého výchove sa matka v súčasnej dobe žiadnym spôsobom nepodieľa tak, ako to vyplýva zo všetkých, súdom zabezpečených správ a charakteristík (Obec Č., základná škola, pediater maloletého, očný špecialista). V konaní neboli preukázané tvrdenia matky, že maloletý chce bývať s ňou, ale navrhovateľka mu to neumožní, ale naopak, všetky v konaní produkované dôkazy svedčia úplnému opaku. Maloletý už v prvotnom pohovore vyjadril jednoznačné stanovisko, že chce zotrvať v domácnosti navrhovateľky, rovnako sa vyjadril aj v rámci psychologickej konzultácie, kedy neboli zistené žiadne známky ovplyvňovania maloletého v tomto smere, ale bol jednoznačne potvrdený pozitívny citový vzťah maloletého k navrhovateľke a vnímanie matky ako okrajovej osoby mimo okruhu jeho blízkych osôb. Pokiaľ maloletý trávil v domácnosti matky nejaký čas, tento mu vypĺňal matkin priateľ a nie matka. Matka aj svojim prístupom počas prejednávania predmetnej veci v súdnom konaní dostatočne prejavila, že nemá skutočný záujem dieťaťu poskytovať primeranú osobnú starostlivosť, keď sa bez konkrétnych objektívnych dôvodov nezúčastnila súdom
nariadenej psychologickej konzultácie, ako ani súdneho pojednávania bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Súd preto bez potreby vykonávať ďalšie dokazovanie, vyhodnotiac zistený skutkový stav, dospel k záveru, že bude v prospech a v záujme ďalšieho zdravého psychického, mravného a fyzického vývoja maloletého J., keď bude zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá spĺňa všetky zákonom ustanovené podmienky (bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, dobrá povesť, osobné a morálne predpoklady, vhodné bytové podmienky) preto, aby mohla dieťaťu osobnú starostlivosť poskytovať. Keďže navrhovateľka sa aj v doterajšom faktickom poskytovaní osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu osvedčila, súd jej návrhu vyhovel a maloletého jej zveril do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd navrhovateľke súčasne vymedzil rozsah jej práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že je oprávnená a povinná maloletému poskytovať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, v akom ju poskytujú rodičia, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 155 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.
Suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je upravená Zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, pričom táto suma životného minima bola s účinnosťou
od 01.07.2011 upravená na 86,65 Eur. V zmysle ust. § 62 odsek 3 Zákona o rodine tak minimálne výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, predstavuje od 01.07.2011 sumu 26,- Eur mesačne.
Pokiaľ súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinný určiť rodičom alebo iným fyzickým osobám, povinným maloletému dieťaťu poskytovať výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti. Začiatok vyživovacej povinnosti súd určí od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe, resp. osobám - manželom, od skoršieho dátumu možno začiatok vyživovacej povinnosti určiť iba v prípade, ak iná fyzická osoba než rodič, resp. manželia prevzali dieťa do osobnej starostlivosti na základe predbežného opatrenia. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov postupuje v zmysle kritérií, uvedených vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého rodiča individuálne.
Pri určovaní výšky výživného, ktorým bude matka maloletého J. prispievať na jeho výživu, súd skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, spočívajúce vo výdavkoch na jeho stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, pomernú časť nákladov na bývanie, ale tiež vo výdavkoch súvisiacich s jeho školskou dochádzkou, t.j. na školské pomôcky a učebnice, povinné poplatky do školských fondov a na účasť na školou organizovaných podujatiach. Súd rovnako prihliadal aj na nevyhnutné výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého a jeho sledovanie v odborných ambulanciách. Matka maloletého je nezamestnaná, jej príjem spočíva v poberaní vdovského dôchodku vo výške 185,- Eur. Z uvedeného dôvodu súd matku zaviazal na platenie výživného v zákonom ustanovenej minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho príjmové, majetkové pomery a schopnosti a možnosti. Matka je povinná určené výživné platiť vo výroku rozsudku určenej lehote k rukám navrhovateľky počnúc od právoplatnosti rozsudku, keďže pred právoplatnosťou rozsudku navrhovateľka maloleté dieťa neprevzala do faktickej starostlivosti na základe predbežného opatrenia súdu.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa odvolanie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.