Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-52-2011.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľa: T. U., bytom A. 4, Q., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o vystavenie novej výpovede dohodou a o vyplatenie odstupného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 24.6.2010 a doplneným podaním dňa 20.7.2010 domáhal vydania rozsudku ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vystaviť navrhovateľovi novú platnú výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 1.7.2010 s nárokom na vyplatenie odstupného. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval od 1.1.2007 do 30.4.2010. Odo dňa 26.4.2010 bol navrhovateľ práceneschopný a dňa 7.5.2010 si na pošte prevzal výpoveď od odporcu. Dňa 1.6.2010 sa navrhovateľ obrátil na Inšpektorát práce, ktorý podľa názoru navrhovateľa potvrdil jeho domnienku o tom, že výpoveď je neplatná a teda že navrhovateľ je stále riadnym zamestnancom odporcu, pokiaľ mu nebude vystavená nová platná výpoveď. Navrhovateľ následne oznámil odporcovi danú skutočnosť a vyzval ho na vyjadrenie sa k danej veci. Odporca sa do dnešného dňa nevyjadril a na vec nereagoval.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.8.2011. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ bol u odporcu v štátnozamestnaneckom pomere od 1.1.2007, a to v dočasnej štátnej službe, vo funkcii hlavný referent organizačného útvaru sekcie verejnej správy odporcu, Slovenský národný archív, oddelenie nových fondov. Dňa 30.4.2010 bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončený na základe §46 ods. 2, § 52 ods. 1 písm. i) a § 130 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z., na základe potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.4.2010, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 7.5.2010. Na dané štátnozamestnanecké miesto sa dňa 25.2.2010 konalo výberové konanie, ktorého sa zúčastnil aj navrhovateľ, ale nebol úspešný a iný uchádzaš nebol vybraný. Odporca má za to, že tvrdenie navrhovateľa, že jeho domnienku o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru potvrdil aj Inšpektorát práce je nepravdivé, pretože Inšpektorát práce vo svojom podaní zo dňa 3.6.2010 konštatoval, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. Zároveň Inšpektorát práce skonštatoval, že prešetrenie správnosti postupu odporcu nie je v kompetencii inšpektorátov práce a odporučil navrhovateľovi obrátiť
sa na súd. Odporca má za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.4.2010 je platné a je v súlade so všeobecne záväznými predpismi a preto navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, listinnými dôkazmi
- rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 29.12.2006, potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 12.4.2010, potvrdením o štátnej službe zo dňa 30.4.2010, podnetom na prešetrenie výpovede zo dňa 1.6.2010, vyjadrením Inšpektorátu práce zo dňa 3.6.2010, ako i ostatnými spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že u odporcu pracoval na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 1.1.2007 v pozícií hlavný referent - bol archivárom a vybavoval osobnú agendu, sčítanie ľudu, mal na starosti vybavovanie dotazov fyzických osôb, bol poverený spracovávaním fondov, vydával dokumenty pre 4 archívy podľa požiadaviek. Dňa 26.4.2010 odporca ochorel, bol PN a počas tejto doby mu bola dňa 7.5.2010 doručené potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 12.4.2010. Dňa 30.6.2010 odporca ukončil svoju PN a potom sa obrátil na Inšpektorát práce so svojim podnetom zo dňa 1.6.2010. Inšpektorát práce odporcovi odpovedal listom zo dňa 3.6.2010 z ktorého vyplývalo, že sa má v tejto veci obrátiť na služobný úrad a súd. Následne sa obrátil na odporcu a žiadal ho, aby mu dal novú výpoveď a vyplatil dostupné. Navrhovateľ uviedol, že svoju výpoveď zo dňa 12.4.2010, ktorá mu bola doručená dňa 7.5.2010 považuje za neplatnú z dôvodu, že odporca vypovedal jeho pracovný pomer počas práceneschopnosti. Navrhovateľ sa domnieva, že jeho pracovný pomer bol skončený z dôvodu, že bol v dočasnej štátnej službe, teda mal u odporcu pracovať iba do určitej doby. Po uplynutí tejto doby odporca s navrhovateľom skončil pracovný štátnozamestnanecký pomer, čo považuje za nesprávne, pretože s kolegami, ktorí boli v rovnakej situácii ako navrhovateľ, pracovný pomer ukončený nebol. Navrhovateľ má za to, odporca nemá záujem na tom, aby ho ďalej zamestnával, aj keď on by u odporcu mal naďalej záujem pracovať. Z tohto dôvodu netrvá ďalej na tom, aby ho odporca zamestnával, ale aby mu dal riadne platnú výpoveď a zaplatil odstupné. Odkedy nepracuje navrhovateľ u odporcu, je evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný. Prvých šesť mesiacov poberal podporu asi vo výške 260 eur a asi od februára 2010 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 180 eur mesačne. Iný príjem nemá. Navrhovateľ uviedol, že má problém sa zamestnať, v súkromnom sektore je to ťažké, keďže študuje na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici na Fakulte politických a medzinárodných vzťahov externe, potrebuje sa venovať štúdiu.
Z rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 29.12.2006 súd zistil, že dňa 1.1.2007 vznikol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa, ktorý bol vymenovaný do funkcie hlavného referenta v dočasnej štátnej službe.
Z potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, zo dňa 12.4.2010, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 7.5.2010 súd zistil, že navrhovateľov štátnozamestnanecký pomer skončil dňom 30.4.2010 podľa § 52 ods. 1 písm. 1) a § 130 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo uplynutie dočasnej štátnej služby, ktorú navrhovateľ vykonával na základe služobnej zmluvy zo dňa 29.12.2006.
Z vyjadrenia Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 3.6.2010 /ktorý bol vydaný na podnet navrhovateľa/ súd zistil, že prešetrenie správnosti postupu odporcu v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce nie je v kompetencii Inšpektorátu práce a že podľa § 65 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, navrhovateľ môže svoju sťažnosť podať a doručiť služobnému úradu, ale rovnako podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, spory medzi zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú iba príslušné súdy.
Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že dňa 30.4.2010 bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončený uplynutím dočasnej štátnej služby, pretože navrhovateľ bol pôvodne prijatý do dočasnej štátnej služby. Na dané štátnozamestnanecké miesto sa dňa 25.2.2010 konalo výberové konanie, ktorého sa zúčastnil aj navrhovateľ, ale nebol úspešný a iný uchádzač nebol vybraný. Z uvedeného dôvodu je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru platné a nemožno ho nahrádzať iným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.
Podľa § 56 citovaného zákona ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.
Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 130 ods. X zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva dočasnú štátnu službu na základe vymenovania na zastupovanie štátneho zamestnanca na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby, sa skončí najneskôr 30. apríla 2010.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ bol v štátnozamestnaneckom pomere u odporcu od 1.1.2007. Navrhovateľ bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby a pracoval vo funkcii hlavného referenta organizačného útvaru sekcie verejnej správy odporcu, Slovenský národný archív, oddelenie nových fondov. Dňa 7.5.2010 bolo navrhovateľovi doručené potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.4.2010, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončil dňom 30.4.2010. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, sporným ostalo, či súd môže odporcovi uložiť povinnosť vystaviť novú platnú výpoveď dohodou o skončení štátnozamestnaneckého a navrhovateľovi zaplatiť odstupné.
Návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že nie je možné uložiť zamestnávateľovi povinnosť dať zamestnancovi výpoveď; okrem toho, nie je možné skončiť pracovný pomer "výpoveďou dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru", keďže výpoveď je jednostranný právny úkon zamestnávateľa a dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon zamestnanca a zamestnávateľa a ide teda o dve právne skutočnosti /tento právny názor vyjadril aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 29.10.2010 č.k. 6Co 302/10-20. Petit návrhu na začatie konania musí zodpovedať nároku vyplývajúcemu z hmotného práva. V danom prípade sa navrhovateľ takéhoto nároku nedomáhal, pretože zákon o štátnej službe a ani zákonník práce taký nárok, akého sa navrhovateľ návrhom na začatie konania neupravuje a neumožňuje skončiť pracovný pomer dohodou - výpoveďou. Tiež nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa a zaviazať odporcu na zaplatenie odstupného, pretože pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím dočasnej štátnej služby takáto povinnosť odporcovi nevzniká.
V danom prípade sa súd nemohol prejudiciálne zaoberať platnosťou resp. neplatnosťou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, pretože ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu / skončenia štátnozamestnaneckého poveru/ a tento úkon by musel navrhovateľ na súde napadnúť a domáhať sa učenia neplatnosti tohto úkonu /v dvojmesačnej prekluzívnej lehote/, čo však navrhovateľ neurobil.
Navrhovateľ navrhol vypočuť v konaní svedkyňu Margitu Markovú ku skutočnosti, že navrhovateľ vykonával prácu kvalitne a v jeho práci sa nevyskytovali nedostatky. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal, pretože v konaní nebola sporná skutočnosť, ako kvalitne navrhovateľ prácu vykonával. Jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, sám navrhovateľ si bol vedomý, že skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý. Kvalita vykonávanej práce navrhovateľa u odporcu bola v danom prípade právne irelevantná.
Navrhovateľ počas konania uvádzal, že sa cíti byť na svojich právach poškodený, pretože aj iní jeho kolegovia boli v dočasnej štátnej službe a s týmito kolegami nebol ukončený štátnozamestnanecký pomer a pracujú u odporcu naďalej. Pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade nejde o diskrimináciu, pretože pri posudzovaní diskriminačného konania sa okrem iného /napríklad
kvalifikovaného diskriminačného dôvodu - pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia/ vyžaduje, aby navrhovateľ preukázal, že sa domáha ochrany práva vyplývajúceho z štátnozamestnaneckého vzťahu, resp. navrhovateľ by musel preukázať, že odporca porušil jeho právo vyplývajúce zo zákona o štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca má však právo si vybrať /bez uvedenia bližších dôvodov/, s ktorým zamestnancom ukončí štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe /uplynutím času/ a s ktorým nie a nemusí voči všetkým zamestnancom postupovať rovnako.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave, dňa 14.2.2012
JUDr. Daša Kontríková
sudkyňa
Za správnosť: Bruderová Darina