Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-263-2011.pdf
PDF · 93.77 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/263/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: L. R., nar. XX.XX.XXXX a M. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom H. X, U. o návrhu navrhovateľky N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G. XX, U. na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/228/2008-33 zo dňa 09.03.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletého zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - E., W. XXX/XX.
Navrhovateľka N. L. - stará matka maloletého je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Súd zaväzuje matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd zaväzuje otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím písomným návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 05.08.2011 domáhala, aby Okresný súd Nitra zveril maloletého M. R. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov dieťaťa zaviazal platením minimálneho výživného. Svoj návrh odôvodnila tak, že maloletého M. vychováva od jeho narodenia, nakoľko rodičia dieťaťa bývali u nej, ale potom odišli a dieťa jej tam nechali, pretože malý bol na ňu navyknutý. Zabezpečuje dieťaťu riadnu starostlivosť, chodí s ním do školy, po lekároch, nemá s ním žiadne problémy. Matka dieťaťa žije u jej sestry, má ďalšie dieťa a narodenie ďalšieho očakáva. Otec dieťaťa žije v azylovom dome. Rodičia na dieťa finančne neprispievajú lebo nemajú finančné prostriedky, nejavia o syna záujem, neprejavujú mu lásku.
Navrhovateľka vypočutá ako účastník konania uviedla, že rodičia dieťaťa od nej odišli asi pred piatimi rokmi, no M. jej tam nechali lebo on tam už bol zvyknutý. Matka dieťaťa je jej dcéra. Táto má s M. R. ešte ďalšie tri deti. Najstaršiu B., ktorá je telesne postihnutá a je v starostlivosti jej syna, ďalšiu L., ktorú majú rodičia u seba a maloletú N., ktorú dcéra porodila iba nedávno, dieťa malo ísť do ústavu, no teraz je u jej sestry. Otec dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný. Ona sa o M. starala päť rokov, to im nevadilo a teraz povie, že nesúhlasí so zverením do jej starostlivosti. Rodičia k dieťaťu nemajú žiadny citový vzťah. Nič mu nekupujú, ani si ho nevšimnú. Jej dávajú iba prídavky na dieťa. M. rodičov má rád, ale nerád k nim chodieva.
Rodičia maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavili. Matka maloletého súdu zaslala písomný súhlas so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti, otec maloletého sa k návrhu vyjadril v rámci šetrenia pomerov v rodine. Keďže rodičia svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili súd pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, rodičia maloletého M. už dlhodobo nezabezpečujú a ani nechcú zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Maloletý M. bol v roku 2009 zverený do osobnej starostlivosti matke, matka podpísala súhlas s jeho zverením navrhovateľke. Maloletý svojich rodičov odmieta, títo k nemu nemajú vytvorený citový vzťah, u navrhovateľky je šťastný a spokojný, navrhovateľka dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Rodičom navrhuje určiť minimálne výživné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého dieťaťa, správy zo šetrenie pomerov v rodine navrhovateľky a rodičov, súhlas druha navrhovateľky, súhlas matky maloletého dieťaťa, správy z ÚPSVaR Nitra, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 11P/228/2008 z neho rozhodnutie na č. l. 33 a nasl. a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/228/2008-33 zo dňa 09.03.2009 bol maloletý M., nar. XX.XX.XXXX a maloletá B., nar. XX.XX.XXXX zverení do osobnej starostlivosti matke a otca týchto detí súd zaviazal prispievať na ich výživu minimálnym výživným. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal na dohodu rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa bývali od narodenia dieťaťa v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Približne pred piatimi rokmi sa z tejto domácnosti odsťahovali. Maloletý M. zostal bývať so svojou starou matkou. Táto zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne. Ako vyplýva zo správ ÚPSVaR Nitra zo dňa 24.10.2011 a 26.01.2012, navrhovateľka obýva spolu so svojím druhom H. L., ktorý je starým otcom maloletého M. dvojizbový byt. V čase šetrenia bola hygiena na veľmi dobrej úrovni. Mesačné náklady na bývanie sú 152,- eur nájomné, 18,70 eura elektrina, 14,- eur plyn a poplatok za vodu 159,- eur ročne. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa s príjmom 71,- eur, druh navrhovateľky poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,- eur. Maloletý M. navštevuje 4. ročník ZŠ Tulipánová, v škole dosahuje priemerné výsledky. Na rodičovské združenia chodí navrhovateľka. V rámci pohovoru sa maloletý vyjadril, že s matkou a sestrami sa stretáva keď prídu ku nim na návštevu, občas ide na návštevu k rodičom aj on, už tam aj prespal, rodičov má rád, ale u babky je zvyknutý od malička, k rodičom by nechcel ísť bývať. S babkou aj s dedkom si rozumie a chce zostať u nich. Šetrením pomerov u rodičov maloletého dieťaťa bolo zistené, že títo obývajú bunku na pozemku pani R., ktorú majú v podnájme a mesačne platia poplatok s tým spojený v sume 100,- eur. V čase šetrenia sa hygiena nachádzala na nižšej úrovni. Rodičia maloletého M. majú spoločne ďalšie tri maloleté deti, maloletú B., maloletú L. a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila maloletá N.. Podľa vyjadrenia sociálnej pracovníčky referátu sociálnej starostlivosti FN Nitra matka nemala po pôrode záujem dieťa vidieť, nenavštevovala poradňu pre tehotné ženy a vyjadrila sa, že chce dieťa nechať v detskom domove. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa toto maloleté dieťa už nachádza u jej sestry, kde ho matka dieťaťa chodí navštevovať. Matka maloletého M. sa k návrhu písomne vyjadrila, pričom súhlasila so zverením maloletého M. do náhradnej osobnej starostlivosti svojej matke. Otec maloletého M. s týmto návrhom nesúhlasil, čo odôvodnil tým, že stará matka by poberala na dieťa peniaze. Otec sa zároveň vyjadril, že chce aby dieťa žilo u nich, ale syn od nich uteká. Otec maloletého dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 odsek 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Od 01.07.2011 predstavuje minimálne výživné sumu 26,- eur na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť o maloletého M. v podstate od jeho narodenia. Maloletý je v domácnosti svojich starých rodičov zvyknutý, títo sa o neho starajú riadne, zabezpečujú jeho potreby a je medzi nimi vytvorený vzájomný citový vzťah. Rodičia maloletého dieťaťa so zabezpečovaním tejto starostlivosti súhlasili a takáto situácia im vyhovovala, keďže maloletý sa už dlhodobo nachádza u svojich starých rodičov a rodičia pravidelne odovzdávali starej matke prídavky na maloletého M., ktoré poberala matka tohto dieťaťa. Matka maloletého súhlasila s náhradnou osobnou starostlivosťou, otec maloletého vyjadril v rámci šetrenia pomerov v ich domácnosti nesúhlas s takýmto rozhodnutím, avšak nebol ochotný opakovane sa dostaviť na súdne pojednávanie v danej veci, prípadne iným spôsobom prezentovať svoj skutočný záujem o zabezpečovanie každodennej starostlivosti o maloleté dieťa a zabezpečovanie jeho výchovy a výživy. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v súčasnej dobe je v záujme maloletého M., aby aj naďalej zostal v starostlivosti svojich starých rodičov, v prostredí, ktoré od malička dôverne pozná, v starostlivosti osôb ku ktorým má vytvorený citový vzťah. Preto súd vyhovel návrh navrhovateľky v plnom rozsahu a maloletého M. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke. Súd zároveň určil obom rodičom vyživovaciu povinnosť na maloletého M. a to vo forme minimálneho výživného, ktoré je v súčasnej dobe vo výške 26,- eur mesačne, keďže okrem maloletého M. majú obaja rodičia aj vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom spoločným maloletým deťom a ich príjem do domácnosti tvorí iba rodičovský príspevok a prídavky na štyri maloleté deti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Nitre, dňa 14. februára 2012
Mgr. Mária Sitárová s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
Kristína Kováčová