Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-107-2011.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, Žilina, zastúpeného advokátom Mgr. Richardom Karkóm, D. Dlabača 35, Žilina proti žalovanému EURO-STAVMAT, s.r.o., Jabloňová 1277/24, Senica, zastúpenému advokátom JUDr. Štefanom Balážom, Hviezdoslavova 473, Senica, o zaplatenie 1.688,66 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 8Cb/223/2010-79 zo dňa 21.2.2011 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 1.688,66 eur ako zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalovanému podľa článku VII. bod 7.3. zmluvy o dielo zo dňa 28.6.2006 za obdobie od 16.8.2006 do 8.12.2006 za porušenie povinnosti odovzdať mu ako zhotoviteľovi diela stavenisko a stavebnú pripravenosť do 15.8.2006. Poukazoval na to, že žalovaný si zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z ceny diela denne nesplnil, dielo zadal ďalšiemu zhotoviteľovi, čím bol založený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie do 8.12.2006, kedy bolo dielo právoplatne skolaudované a v zmysle rozsudku Okresného súdu v Senici č. k. 9Cb 252/07 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/20/2009-123 tak nastala nemožnosť plnenia diela.
Žalovaný voči uplatnenému nároku namietal, že od zmluvy so žalobcom odstúpil z dôvodu výhodnejšej ponuky na zhotovenie diela a že k odovzdaniu staveniska nedošlo pre neschopnosť žalobcu zhotoviť výrobnú dokumentáciu a vyrobiť následne väzníky so styčníkovými doskami. Namietal tiež, že k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia došlo okamihom skutočného zhotovenia diela novým dodávateľom.
Okresný súd v Senici rozsudkom zo dňa 21.2.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 622,02 eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalovanému ako v konaní prevažne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 26,34 % jeho celkových trov, t. j. 119,89 eur.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 28.6.2006 platne uzatvorená písomná zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo - dodávku a montáž drevených priehradových väzníkov so styčníkovými doskami a kotviacich prvkov na objekt „Sklad kvetín, Jablonica“, a na strane druhej záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za zhotovenie diela zmluvne dojednanú cenu diela vo výške 892.500,- Sk = 29.625,57 eur vrátane DPH.
V zmysle zmluvy bolo povinnosťou žalovaného odovzdať žalobcovi stavenisko a stavebnú pripravenosť v dojednanom rozsahu a v termíne zmluvne určenom, t. j. do dňa 15.8.2006, s tým, že pokiaľ tak žalovaný neurobí, môže žalobca od žalovaného požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania.
Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 9Cb 252/2007, ako i vzhľadom na písomné vyjadrenie žalobcu v konaní zo dňa 24.1.2011, mal súd preukázané, že k samotnej realizácii diela v zmysle zmluvy o dielo vôbec nedošlo, nakoľko predmetná zmluva z dôvodu nemožnosti plnenia zanikla. Nemožnosť plnenia (následná, keďže nastala až po vzniku záväzku) spočívala v tom, že k zhotoveniu sporného diela došlo prostredníctvom tretieho subjektu a nie plnením žalobcu, teda žalobca už nemal čo plniť, v dôsledku čoho žalobcovi podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úprava následnej nemožnosti plnenia v Obchodnom zákonníku dopĺňa občianskoprávnu úpravu) zanikla povinnosť v zmysle zmluvy plniť.
Za deň zániku zmluvy o dielo a zároveň za deň vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia spôsobujúcej zánik povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy pritom treba považovať deň 26.9.2006, v ktorý deň došlo zo strany subjektu FLORUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Jablonica 906, IČO: 36 245 933 (predtým FLORUS, s.r.o., so sídlom Senica, Čáčov 370) k podaniu návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Veľkosklad kvetín, žumpa a prípojky sietí: kanalizačná, elektrická“, súčasťou ktorej stavby bol tiež predmet spornej zmluvy o dielo. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr v tento deň (26.9.2006) je možné horeuvedenú stavbu preukázateľne považovať za dokončenú (príslušný stavebný úrad užívanie stavby povolil), s tým, že práve dokončením stavby, vrátane predmetu zmluvy o dielo dojednaného medzi účastníkmi, sa plnenie zo spornej zmluvy o dielo stalo objektívne nemožným.
Podľa názoru súdu tak povinnosť žalovaného odovzdať žalobcovi stavenisko a stavebnú pripravenosť v dojednanom rozsahu a termíne podľa zmluvy trvala až do dňa 26.9.2006, s tým, že za začiatok omeškania žalovaného so splnením uvedenej povinnosti treba považovať deň 16.8.2006, teda deň nasledujúci po dni, do ktorého bol žalovaný zmluvne zaviazaný stavenisko a stavebnú pripravenosť žalobcovi odovzdať (15.8.2006).
Žalovaný v konaní namietal, že nesplnenie tejto povinnosti z jeho strany je dôsledkom konania žalobcu, nakoľko prevzatiu staveniska malo v súlade so zmluvou predchádzať skutočné zameranie rozmerov stavby zo strany žalobcu, potrebné pre presný návrh väzníkov a zhotovenie výrobnej dokumentácie, ktoré však zo strany žalobcu nikdy vykonané nebolo, následkom čoho žalobca výrobnú dokumentáciu nebol schopný zhotoviť a väzníky so styčníkovými doskami vyrobiť, čo zasa spôsobilo nemožnosť žalovaného odovzdať žalobcovi stavenisko za účelom zahájenia montážnych prác v termíne do 15.8.2006.
Súd tu poukazoval na skutočnosť, že zo zmluvy o dielo vyplýva povinnosť žalobcu iba stavbu na zameranie pripraviť, nie však povinnosť samotné zameranie aj vykonať, a hoci toto zameranie prevzatie staveniska a následný nástup žalobcu na realizáciu diela predpokladá, nijako ho nevyžaduje. Nezameranie rozmerov stavby žalobcom preto nemôže byť dôvodom, pre ktorý by žalovaný nemohol svoju povinnosť odovzdať stavenisko žalobcovi splniť.
Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, súd rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v Obchodnom zákonníku iba dopĺňa úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku), podľa ktorých si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie jednotlivých ustanovení zmluvy, s tým, že ten účastník, ktorý zmluvné ustanovenia poruší, je zaviazaný druhému účastníkovi dojednanú pokutu zaplatiť, a to aj v prípade, keď tomuto druhému účastníkovi porušením ustanovení zmluvy škoda nevznikne.
Vzhľadom na to, že súd mal z dôvodov vyššie uvádzaných preukázané, že žalovaný si až do dňa 26.9.2006 (deň zániku zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia predmetu zmluvy) nesplnil svoju povinnosť odovzdať žalobcovi stavenisko a stavebnú pripravenosť, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť urobiť tak v termíne do 15.8.2006, a zároveň mal súd preukázané, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka riadne dojednaná, súd rozhodol, že žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty jednoznačne patrí.
Súd však nemal preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že by mu dojednaná zmluvná pokuta patrila vo výške určenej ako 0,05 % denne zo sumy 29.625,57 eur za čas od 16.8.2006 do 8.12.2006, t. j. vo výške 1.688,66 eur, nakoľko dospel k záveru, že povinnosť žalovaného odovzdať žalobcovi stavenisko a stavebnú pripravenosť trvala iba do dňa 26.9.2006 (odôvodnenie pozri vyššie), a nie až do dňa 8.12.2006.
Žalobcovi tak prislúcha právo na zaplatenie zmluvnej pokuty určenej vo výške 0,05 % denne zo sumy 29.625,57 eur (dojednaná celková a úplná cena diela vrátane DPH, keďže ustanovenie zmluvy hovoriace o tom, že „k dohodnutej cene diela bude účtovaná daň z pridanej hodnoty vo výške zodpovedajúcej platným právnym predpisom v dobe vzniku daňovej povinnosti“ predstavuje iba dojednanie zmluvných strán ohľadom výšky DPH), a to za čas od 16.8.2006 (deň nasledujúci po dni, do ktorého bol žalovaný zmluvne zaviazaný stavenisko a stavebnú pripravenosť žalobcovi odovzdať) do 26.9.2006 (deň zániku zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia predmetu zmluvy), t. j. v sume 622,02 eur (0,05 % denne zo sumy 29.625,57 eur = 14,81 eur/deň, t. j. 14,81 eur/deň x 42 dní = 622,02 eur).
Proti tomuto rozsudku v jeho žalobu zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru za deň ukončenia diela nie je možné považovať deň podania návrhu na povolenie užívania diela, nakoľko v rámci kolaudačného konania môžu byť zistené závady brániace riadnemu užívaniu diela, ktoré bude treba odstrániť, pričom z dokazovania ani nevyplýva, že by na diele do právoplatnosti kolaudačného konania už neboli vykonávané ďalšie úkony. Má za to, že otázka okamihu zániku zmluvy už bola prejudiciálne riešená v konaní Okresného súdu Senica 9Cb/252/2007, v rámci ktorého odvolací súd vo svojom rozhodnutí 21Cob 20/2009 uviedol, že „ukončením a skolaudovaním stavby nastala faktická nemožnosť plnenia“. Práve z dôvodu existencie prejudiciálneho rozhodnutia o tejto otázke si uplatnil nárok spôsobom uvedeným v žalobe, pričom súd prvého stupňa sa od vysloveného právneho názoru odchýlil bez vážnejšieho dôvodu, resp. dôvody, ktoré ho k odlišnému posúdeniu tejto otázky viedli, v rozhodnutí neuviedol.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. je rozhodujúcou skutočnosťou pre posudzovanie okamihu, ktorým nastala dodatočná nemožnosť plnenia zo zmluvy o dielo, riadne ukončenie a odovzdanie diela. Tvrdenia žalobcu sú účelové a vytrhnuté z kontextu odôvodenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/20/2009, z ktorého určenie okamihu, kedy nastala nemožnosť plnenia zo zmluvy, nemožno vyvodzovať.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a závery z nich prijaté v odôvodnení rozhodnutia jasne ozrejmil. V súlade s logikou veci, právnou úpravou nemožnosti plnenia ako jedného zo spôsobov zániku záväzku, právnou úpravou zmluvy o dielo a v konečnom dôsledku i so zmluvou o dielo uzavretou účastníkmi konania za prekážku zhotovenia diela žalobcom nepovažoval právoplatnosť administratívneho rozhodnutia stavebného úradu, ale samotné reálne zhotovenie diela tretím subjektom.
Pre žalobcu priaznivejší okamih vzniku nemožnosti plnenia nemožno vyvodzovať ani z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/20/2009, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny diela, obsahujúceho konštatovanie, že sa plnenie stalo nemožným, keď predmet diela bol dodaný iným subjektom. Samotné skolaudovanie stavby súd uvádzal ako skutočnosť potvrdzujúcu záver o zhotovení diela a tým logicky aj o nemožnosti žalobcu
dielo opätovne zhotoviť, nie v súvislosti s konkrétnym okamihom vzniku nemožnosti plnenia, ktorého stanovenie pre rozhodnutie v tejto veci ani nemalo zásadný význam.
Odvolací súd sa z vyššie uvádzaných dôvodov stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v zmysle § 214 ods. 5 O.s.p. samotným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.