Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-123-2011.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/123/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľky : J. C., rod. F., bytom F. 7, F., proti odporcovi : T. C., trvale bytom D. XX, Q., t.č. H.K., T., X.X.XXXX, o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým XX.X.XXXX,,H. a L., obaja bytom u matky a obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Q. takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., rod. F., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloleté deti T. C., nar. XX.X.XXXX a L. C., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. T., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a na výživu mal. L., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnými vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a maloletých synov účastníkov T. a L. zveril na čas po rozvode do jej starostlivosti. V návrhu a v priebehu konania poukázala na to, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti, keď manžel zo spoločnej domácnosti odišiel v novembri 2010, žije s inou ženou, o navrhovateľku ani o deti nejaví žiadny záujem. Majú spolu 3 deti, F., ktorá je už plnoletá a maloletých synov L. a T.. Preto žiadala návrhu vyhovieť.
Odporca sa písomne k návrhu nevyjadril. V priebehu konania však vyšlo najavo, že je momentálne vo P.na K. č. X v Q..
Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi : Sobášnym listom, rodnými listami maloletých, ako aj výsluchom navrhovateľky a svedkyne A. U..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom žili spolu 18 rokov normálne. Keď sa narodil najmladší syn, po 3 mesiacoch si našiel manžel družku, A. U., ktorej rozprával, že jeho najmladší syn nie je jeho syn, rozprával jej, že nepodpísal ani otcovstvo, že ho podvádzala, pričom nič z toho nie je pravda. 26.11.2010 manžel bez akéhokoľvek vysvetlenia odišiel, zobral si aj všetky svoje veci a z jedného dňa na druhý začal žiť so svojou terajšou družkou p. U.. P. U. pozná, lebo jej občas volala, že odišiel z domu a že či nie je u nej. Jej rozprával, keď začal s ňou bývať, že s ňou nežije už rok a to nebola vôbec pravda. Od novembra 2010 nemali prakticky žiadny kontakt, asi raz za 3 mesiace príde za deťmi a potom zase odíde. Ona v súčasnosti býva v F. na F. 7, kde už mi teraz doručujú riadne aj poštu. Tam získala prenájom 2- izbového bytu. Všetky 3 deti bývajú s ňou, je na materskej dovolenke s najmladším synom. S bývalým druhom má XX ročného syna, ktorý už pracuje a ten jej finančne pomáha, býva tiež s nimi, dcéra F. teraz prerušila štúdium na pol roka, tiež začala brigádovať. S manželom nežijú v jednej domácnosti už od novembra 2010, on žije s inou ženou, z jej strany došlo k citovému odcudzeniu, a preto obnovenie manželského spolužitia už neprichádza do úvahy. Nie je preto iná možnosť ako rozvod manželstva. Okrem materskej nemá iný príjem.
Svedkyňa A. U. vo svojej výpovedi uviedla, že účastníkov konania pozná. S odporcom žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Odporcu spoznala ešte pred XX rokmi. Jeho sestra žila s jedným z jej rodiny, vtedy spolu chodili. Neskôr spoznal odporca svoju terajšiu manželku a zobrali sa a žili spolu. Svedkyňa žila dlho v zahraničí, v roku 2010 sa vrátila na P.. Prišiel za ňou do bytu, prišiel na kávu porozprávať sa, potom sa stretávali častejšie a začali spolu žiť. To bolo v novembri, pred Vianocami 2010. Povedal jej vtedy, že svojou manželkou nežije už rok, a že medzitým mal ešte iný vzťah a skrátka že teraz je sám. Ona nevedela, aká je skutočnosť. O deťoch sa vyjadroval dobre, má ich rád. O manželke sa vyjadril tak, že keď bol vo výkone trestu pred tým, mala ho podviesť, aspoň to hovoril a kvôli tomu už nemôže s ňou žiť. Svedkyni poslal list, že má prísť na dnešné pojednávanie, že tu bude, a že aby prišla a že aby ju aspoň na chvíľu videl. Napísal jej presný popis kde to je a kedy má prísť. Prečo išiel do výkonu trestu presne nevie, hovoril niečo také, že zabudol zaplatiť benzín. Hovoril, že tam bude 5 mesiacov, do mája. Pred tým, než išiel do výkonu trestu nikde nerobil, bol chorý, liečil sa na psychiatrii, chodil si tam pravidelne pre lieky.
Pre účely posúdenia otázky zverenia do osobnej starostlivosti súd skutkovo ustálil, že maloletí už dlhšiu dobu bývajú s matkou, pričom nie je sporné, že matka sa o maloletých riadne stará a vytvára im všetky podmienky pre ich zdravý fyzický i psychický vývoj a rozvoj ich osobnosti.
Pre účely rozhodnutia o výške výživného súd vo vzťahu k pomerom odporcu nemal k dispozícii žiadne dôkazy a preto skutkový stav ohľadne tejto otázky nebolo objektívne možné ustáliť. Každopádne je však odporca v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľka poberá iba materský príspevok a prídavky na deti.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním, osobitne z výsluchu navrhovateľky a svedkyne A. U. dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si nemôže plniť svoj účel a od účastníkov už vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd, a to aj pri zohľadnení záujmov maloletých detí, manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčiny rozvratu manželstva účastníkov súd na základe vykonaného dokazovania ustálil najmä v náhlom odchode odporcu zo spoločnej domácnosti, jeho nezáujme o navrhovateľku a nadviazaní partnerského vzťahu odporcu s inou ženou, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu medzi manželmi, ktoré sa vzhľadom na okolnosti stalo nezvratné.
Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým T. a L., vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že nakoľko obaja maloletí dlhšiu dobu žijú len s matkou, ktorá im vytvára všetky podmienky pre ich zdravý fyzický i psychický vývoj a rozvoj ich osobnosti, pričom naviac otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, je na mieste zveriť oboch maloletých do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného.
Ohľadne výšky výživného, nakoľko sa pomery otca nepodarilo zistiť, súd ho s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine zaviazal na platenie minimálneho výživného, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., keďže ide o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)