Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-217-2011.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/217/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: D., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, V. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom K. XXX/X, W. P. a otca, D. W., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B.M. XXX/XX, I., o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí takto
rozhodol:
Matke dieťaťa s a d á v a súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého D. B. na priezvisko „T.“ na príslušnom administratívnom orgáne.
Matke dieťaťa s a d á v a súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. B. na priezvisko „T.“ na príslušnom administratívnom orgáne.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka detí svojím návrhom žiadala, aby jej súd udelil súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí z priezviska B., B. na priezvisko „T., T.“. Uviedla, že otec detí po ich narodení im odmietol dať svoje priezvisko W., deti nenavštevuje, a z toho dôvodu si ho ani nepamätajú. Za svojho otca deti považujú manžela matky, ktorý ich už päť rokov vychováva ako vlastné. Po uzavretí manželstva sa pokúšala o zmenu priezviska maloletých detí priamo na matričnom úrade, ich otec však odmietol k tejto zmene udeliť svoj súhlas. Otec detí sa odmieta s nimi stretnúť, a jediné čo od nej žiada, je adopcia detí jej manželom T. T..
Otec detí s návrhom matky nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 23.01.2012 z odborného pohovoru, ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. 31P/217/2011.
Takto bolo súdom zistené, že maloleté deti sa narodili zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P/295/2001-84 zo dňa 25.03.2004 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý D. zverený do výchovy matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21P/51/2003-37 zo dňa 26.02.2004 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá A. zverená do výchovy matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne. Naposledy bolo o právach a povinnostiach k maloletým deťom rozhodované rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/342/2008-34 zo dňa 19.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/28/2009-47 zo dňa 21.05.2009, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému D. zo sumy 1.500,- Sk (49,79 Eur) na sumu 66,38 Eur a k maloletej A. zo sumy 1.500,- Sk (49,79 eur) na sumu 66,38 Eur, s účinnosťou od 01.11.2008.
Matka detí dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s T. T.. Z tohto manželstva pochádza maloleté dieťa: P. T.Č., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s manželom, maloletým P. a maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že samotné deti ju prosili, aby im zmenila priezvisko, pretože obe deti jej manžela oslovujú „tatinko“. Otec detí si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, avšak nestretáva sa s nimi, ani s nimi neudržiava písomný či telefonický kontakt. Dokonca im nezodvihne telefón, či ich nepozdraví na ulici. Otec sa odmieta s deťmi stretávať, jeho styk s deťmi súdom upravený nebol. Pokiaľ ide o incident počas dušičiek, uviedla, že deti sa jej pýtali, či je to ich otec, no on otočil hlavu bez pozdravu. Na prvé sväté prijímanie peniaze od otca nežiadala a v styku s deťmi mu v žiadnom prípade nebráni, naopak prosila otca, aby deti navštívil. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého D. videl naposledy, keď mal tento päť rokov a maloletú A., keď mala tri roky. K vykonanému odbornému pohovoru uviedla, že otec deťom na chodbe vyčítal, že „on na ne posiela peniaze a oni sa váľajú po cudzom chlapovi“. Otec tiež slovne osočoval aj jej manžela a oplzlo vykrikoval, aby si deti adoptoval. Poprela, že by maloleté deti pred odborným pohovorom usmerňovala, ako sa majú vyjadrovať.
Otec detí dňa XX.XX.XXXX uzatvoril manželstvo s Y. B., z tohto manželstva sa deti nenarodili. Žije v spoločnej domácnosti spolu s manželkou a jej maloletým synom. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plní riadne. Pokiaľ ide o stretnutia s deťmi, tvrdil, že naposledy sa stretli na hroboch s tým, že matka maloletému D. povedala, aby sa k otcovi nepriznával. Na úprave styku s deťmi bol s ich matkou dohodnutý, avšak táto si vždy našla výhovorku, že deti sú choré. Ďalej uviedol, že keď dcéra mala prvé sväté prijímanie, matka si od neho vypýtala 160,- Eur a ani ho na túto udalosť nepozvala. Poukázal na to, že aj syn jeho manželky ho niekedy oslovuje otec a jeho manželka prijala priezvisko W. - B., a teda aj matka môže situáciu týkajúcu sa priezviska maloletých detí riešiť takýmto spôsobom, a nie meniť priezvisko deťom. So zmenou priezviska nesúhlasil, pretože deti sú jeho, riadne si plní vyživovaciu povinnosť a nevidí dôvod na to, aby deti niesli priezvisko cudzieho muža. Tvrdil, že „pripadalo by mi to, že budem posielať peniaze za to, čo nemám“. K vykonanému odbornému pohovoru uviedol, že ho spochybňuje a vyslovil svoje podozrenie, že psychologička bola s matkou detí dohodnutá, pretože maloletý D. mu povedal, že matka im nakázala, čo majú pri pohovore hovoriť.
Maloletý D. má 11 rokov a navštevuje šiesty ročník základnej školy.
Maloletá A. má 9 rokov a navštevuje štvrtý ročník základnej školy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 23.01.2012 sa konštatuje, že obaja rodičia spolu s maloletými deťmi sa zúčastnili odborného pohovoru. Z uskutočnených psychologických konzultácii vyplynulo, že obe maloleté deti súhlasia a dokonca sami vyžadujú zmenu svojho priezviska. K biologickému otcovi ich neviažu žiadne citové či vzťahové väzby. Naopak manžela matky obe deti vnímajú veľmi pozitívne, považujú ho za svojho otca a práve preto chcú mať jeho priezvisko. Matka aj jej manžel so zmenou priezviska súhlasia, otec detí ju odmieta z dôvodu, že by tým prišiel o deti. Svoj súhlas by udelil iba v tom prípade, keby si manžel matky jeho maloleté deti adoptoval a tým za ne prebral aj plnú zodpovednosť. Záverom sa konštatuje, že odporúčajú zmenu priezviska u maloletých detí a to nielen z dôvodu emocionálneho hľadiska ale aj z hľadiska získania pocitu oficiálnej prináležitosti ku svojej rodine.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že deti sa k veci vyjadrili, súhlasila so správou psychológa a odporučila súdu, aby návrhu matky vyhovel. Poukázala na to, že samotný otec u psychológa uviedol, že s deťmi nebol cca sedem rokov.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianske maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax. Súd môže ako podstatnú vec
posúdiť aj inú otázku, čo je prípad tejto veci. Nezhodami v podstatných veciach pri výkone rodičovských práv je teda i zmena priezviska maloletého dieťaťa. Súd dá v zmysle vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine, súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, ak sú preto závažné dôvody. Tieto závažné dôvody sú dané vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, neprejavuje o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa udržiavaný a prehlbovaný.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
V danom prípade súd v zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloleté deti pochádzajú zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. S návrhom na úpravu styku s maloletými deťmi sa otec na súd doposiaľ neobrátil. Otec sám priznal, že s deťmi sa nestretol viac ako sedem rokov. Svoju najzákladnejšiu povinnosť, vyživovaciu povinnosť, k maloletým deťom si plní, aj keď možno vyjadriť presvedčenie, že k plneniu tejto povinnosti otca vedie skôr obava z možných trestnoprávnych dôsledkov ako skutočný záujem o deti. Jeho prístup k maloletým deťom preukazuje aj tá skutočnosť, že so zmenou priezviska by súhlasil iba v tom prípade, ak by si manžel matky maloleté deti osvojil, a on by sa v tom prípade zbavil svojej vyživovacej povinnosti k nim. Tento svoj názor otec detí deklaroval počas odbornej konzultácie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Obe maloleté deti vyjadrili svoj názor na predmet tohto konania prostredníctvom odborného pohovoru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, a to v súlade s § 43 ods. 1 Zákona o rodine, kedy uviedli, že sa chcú volať ako ostatní členovia rodiny. Keďže deti sú vo veku (maloletý D. 11 rokov a maloletá A. 9 rokov), súd je toho názoru, že vzhľadom na vek a ich rozumovú vyspelosť, sú už schopní samostatne vyjadriť svoj názor, na ktorý je potrebné prihliadať. V neposlednom rade, treba tiež poukázať aj na tú skutočnosť, že maloleté deti nikdy neniesli priezvisko po svojom biologickom otcovi „W., W.“. Preto podľa názoru súdu, sú dané závažné dôvody na to, aby súd namiesto otca, ktorý nikdy deťom nedal svoje priezvisko a s deťmi sa nestretával, dal matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Vzhľadom k tomu, súd návrhu matky vyhovel, nakoľko je toho názoru, že bude v záujme maloletých detí, kedy bude pocit spolupatričnosti všetkých členov rodiny, v ktorej sú vychovávané a v ktorej vyrastajú, prehlbovaný i týmto spôsobom. Pocit spolupatričnosti je dôležitý najmä v období hľadania vlastnej identity dieťaťa. O samotnej zmene priezviska bude rozhodovať príslušný administratívny orgán.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
- navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.