Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. P. Č.. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Mário Buksa, advokát so sídlom Červenej Armády 1, 036 01 Martin, proti odporkyni: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. P. Č.. XXXX/X, XXX XX C., za účasti maloletej N. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o rozvod manželstva a o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Manželstvo navrhovateľa V. S. a odporkyne R. S.,

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., sa rozvádza.

II. Súd schvaľuje dohodu účastníkov o úprave práv a povinností k maloletým deťom

v nasledovnom znení:

a) Maloletá N. S. sa zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne R. S., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

b) Navrhovateľ V. S. sa zaväzuje platiť odporkyni výživné na maloletú dcéru N. S. vo výške 200 € mesačne, vždy vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 11.01.2012, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, pretože s manželkou už od roku 2009 nekomunikujú a každý býva v osobitnej izbe. Navrhovateľ uviedol, že medzi manželmi dochádza k vážnym verbálnym konfliktom, nedokážu riešiť vzniknuté problémy a rozpory medzi nimi sa prehlbujú a vyhrocujú. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzatvoril dohodu, na základe ktorej bude ich dcéra N. S. zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ sa zaviaže platiť na dcéru výživné vo výške 200 € mesačne. Navrhovateľ sa podieľa a v budúcnosti sa aj mieni podieľať na zabezpečovaní výchovy maloletej aj iným spôsobom.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojenie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi, tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Podľa sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium

a) na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,

b) na vysokej škole okrem externého štúdia.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel. Od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto súd podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol.

Súd schválil dohodu účastníkov o úprave práv a povinností k maloletej dcére N. S., na základe ktorej bude dcéra zverená do osobnej starostlivosti odporkyne R. S., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporca sa v tejto dohode zaviazal, že bude platiť odporkyni na dcéru N. S. výživné vo výške 200 € mesačne vždy vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku sa účastníci vzdali práva podať odvolanie a preto súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, na základe ktorých rozhodol ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.