Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-44-2010.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/44/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 14.02.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. L., nar. XX.XX.XXXX v G., tr. bytom S., N. XXX, prechodne bytom Y., S. č. XX,
j e v i n n ý , ž e
hoci je ako otec v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/168/2007 zo dňa 18.10.2007 právoplatného dňa 29.10.2007, zaviazaný prispievať na výživu svojich synov I. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne, Y. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí Z. L., bytom S. XX, Y. s účinnosťou od 13.07.2007, tiež na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/103/2007 zo dňa 23.10.2007 právoplatným dňa 15.01.2008 s účinnosťou od 15.01.2008, svoju vyživovaciu povinnosť si v Trenčíne od 13.07.2007 doposiaľ (vrátane mesiaca január 2012) pravidelne neplní, s výnimkou doby výkonu väzby od 18.08.2008 do 19.12.2008, pričom v uvedenom období bol opakovane zamestnaný, pracovné pomery boli ukončené dohodou zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, následne sa o prácu neuchádzal na príslušnom úrade práce a nevyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne a včas prispievať na jeho deti, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.857,94 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin páchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas). T ý m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám F.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., S. č. XX a I. L., nar. XX.XX.XXXX v Y., bytom Y., S. č. XX v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne F.. Z. L. a oboznámením listinných dôkazov. Na návrh obžalovaného vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedka I. L. a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období roku 2007 až doposiaľ pracoval pre CDS Náchod, odrobil veľa hodín ale príjmy boli minimálne, potom jazdil pre Nikotrans České Budejovice, kde bol finančne spokojný, robil prevoz počítačov pre čínske firmy, ale vzhľadom k tomu, že tam došlo ku krádežiam, tak im odmietli prácu - odvolali kamióny, ktoré boli pre nich nachystané a zárobok bol žalostný tak musel hľadať niečo iné. Zároveň dostal ponuku výkopu pozemkov a urobiť projektovú domkumentáciu na výstavbu kravína, čo robil asi 3 mesiace. Potom začal podnikať, požičal si peniaze, otvoril si cyklopredajňu, ale nevychádzalo mu to, takže zase pokračoval v živení sa jazdením kamiónmi pre Komex trans, tam boli s ním spokojný, ale ako sa dozvedeli, že má exekúcie tak ho prepustili. Potom jazdil Libnu - Púchov, Taliansko - Slovensko, Taliansko Maďarsko, potom robil nákladky aj na SVK v BN, vozil to do Ukrajiny, neskôr zohnal prácu v jednej trenčianskej firme, podpísal aj zmluvu ale potom mu povedali že nemajú pre neho prácu. Teraz robí pre firmu Peter Panák, tiež trenčianska firma, je s ním spokojný. Za prácu, ktorú robil pre týchto zamestnávateľov, dostal zaplatené, okrem tej poslednej. Z týchto výplat zaplatil na výživné 2.500,- € na účet, v spise sú výpisy z týchto účtov. V období keď nebol zamestnaný sa neevidoval na úrade práce, lebo mal s.r.o.-čku, ktorú by musel zrušiť a to zrušenie by stálo 50.000,- Sk, ktoré nemá. Nad rámec bežného výživného prispieval I. na kanoistiku, na sústredenie, stravu, výživové doplnky, tiež na prijímačky na VŠ. Y. platil sústredenia. Synovia bývajú dva mesiace u neho alebo u jeho rodičov v CZ. I. dal bicykel za 150.000,- Kč, to bolo minulý rok. So synmi je v kontakte, I. vída občas, lebo ten študuje v Prahe, Y. vidí každý druhý deň, lebo ten býva v rovnakom dome ako on. Synovia bývajú aj s matkou 17 rokov v byte na S. XX v Y., kde nemusia platiť nájom. On by mohol tento byt prenajať za 500 - 600 € ale nechce to synom urobiť, považuje to však za naturálne plnenie. Jemu za tento byt neplatia nič. Elektriku, vodu si však platia sami. On je výlučným vlastníkom tohto bytu. Za posledné obdobie naposledy uhradil výživné v sobotu 50,- €, 680,- € by malo chodiť každý mesiac z nájmu. Do 6/2011 mal pôvodné výživné, k zvýšeniu vyživovacej povinnosti došlo u I. na 250,- €, u Y. zostala suma 2500,- Sk nezmenená.
Svedkyňa F.. Z. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyživovacia povinnosť vznikla obžalovanému 13.07.2007 v sume 3000,- Sk na I. a 2500,- Sk na Y.. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil od začiatku. V roku 2008 sa začali domáhať toho, aby sa to začalo riešiť, obžalovaný riešil vyživovaciu povinnosť cez nájmi, vyhrážal sa jej, že keď nepodpíše nejaké príjmové bločky tak nebude mať žiadne peniaze, a týmto spôsobom sa jej vyhráža doteraz. V roku 2008 obe deti študovali aj v zahraničí na výmenných pobytoch, čo si vyžadovalo zvýšene náklady. Obžalovaný povedal, že to nie je jeho starosť. Žiadali aj o zvýšenie vyživovacej povinnosti, čo nebolo vtedy schválené. Prvý krát došlo k úhrade v roku 2009 a to vo výške 1500,- € v 10-tom mesiaci a 794,60 € v 11-tom mesiaci. Potom nastala zase odmlka, v r. 2010 prvý krát uhradil výživné v januári potom až v novembri. V roku 2010 došlo u nej aj k zmenám v majetkových pomeroch, kedy musela s veľkými stratami uzatvoriť živnosť a všetky dlhy z tejto živnosti prešli na ňu. V tom istom roku do ich spoločného priestoru nastúpila firma, ktorá pravidelne uhrádzala nájom. V tom roku prišla obžalovanému aj jej polovica tohto nájmu 4647,16 €, z čoho je zrejmé, že obžalovaný nemal záujem plniť vyživovaciu povinnosť napriek tomu že tieto peniaze mu chodili na účet. S obžalovaným majú aj spoločné dlhy, ktoré vyplývajú z úverov, ktoré si zobrali počas manželstva. Obžalovaný pracoval väčšinou na dohody, ktoré boli oceňované väčšinou minimálnou mzdou, dva krát došlo aj k zrážkam. Obžalovaný mal v roku 2010 aj príjem z nájmu - poskytoval prenájom priestorov, a všetci nájomcovia platili. Obžalovaný však uzatváral zmluvy tak, aby nebolo možné vydokladovať, že má príjmy z týchto nájmov. Obžalovaný jej robí prieky v spoločných priestoroch. Správa sa agresívne, aby všetky peniaze prišli k nemu a nie jej. Nikdy nemali dohodu, že si budú výživné kompenzovať nájmom, vynútil si to svojim nátlakom, jeho posledný útok bol minulú sobotu, svedkom bol Y.. Byt, v ktorom býva,
je vo vlastníctve obžalovaného, ale ona tam môže bývať do kedy sa bude splácať hypotéka. Ona platí hypotéky. Obžalovaný nad rámec vyživovacej povinnosti ml. Y. mal prispieť na bedminton, ale nevie či to realizoval. I. na kanoistiku pokiaľ vie, tak mu nič neplatil. Deti sú s obžalovaným v kontakte len keď potrebujú niečo riešiť. Momentálne má príjem okolo 450,- € v čistom. Začala robiť pre spoločnosť Metlife amslico a prevádzku v oblasti textilu. Napriek neplneniu vyživovacej povinnosti obžalovaným zatiaľ vedela zabezpečiť základné potreby pre deti. Bol jej zrušený trvalý pobyt, ale nevie o tom, že by sa mala vysťahovať, nájom neplatí, nakoľko nemá nájomnú zmluvu a nie je tam nájomníkom. Žiadna zmluva jej nebola predložená.
Svedok I. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti uvedené svedkyňou F.. Z. L..
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/168/2007 zo dňa 18.10.2007 právoplatným dňa 29.10.2007 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojich synov I. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí Z. L., bytom S. XX, Y. s účinnosťou od 13.07.2007. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/103/2007 zo dňa 23.10.2007 právoplatným dňa 15.01.2008 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojich synov I. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí Z. L., bytom S. XX, Y. s účinnosťou od 15.01.2008.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudky OS Trenčín, KS Trenčín, posúdenie predbežnej otázky, doklady o úhrade, príjmové pokladničné doklady, výpisy z katastra nehnuteľností, správa ÚVTOS Leopoldov, potvrdenia o návšteve školy, výpis zo ŽR, správy ÚPSVaR Trenčín, posudky, správy OÚ Trenčín, správa DÚ Trenčín, správy MÚ Brumov, správa ÚP Náchod, odpis z RT ČR, správy Soc. poisťovne Trenčín, správa MÚ Trenčín, odpis z RT, správa súdneho exekútora, rozsudok OS Trenčín sp. zn. 3T 25/2008 zo dňa 26.10.2010, uznesenie OS Trenčín sp. zn. 11C 138/2011 zo dňa 27.09.2011 a výpisy z účtu F.. Z. L. vedeného v Tatrabanke a.s..
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne F.. Z. L. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný za inkriminované obdobie pracoval, tiež vykonával podnikateľskú činnosť. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na jeho dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám detí, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u detí, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z
citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, i keď svedkyňa F.. Z. L. poprela prevzatie financií v zmysle príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú súčasťou predmetného spisu, avšak sama priznala podpísanie týchto príjmových pokladničných dokladov, z ktorých je zrejmý účel vyplatenia a to výživné za konkrétne obdobie a tiež meno dieťaťa. Svedkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorý by podporoval ňou uvádzané okolnosti, za ktorých mala podpísať tieto príjmové pokladničné doklady. Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka a súčasne aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči obom deťom riadne neplnil.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, odborom všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Trenčíne bol trikrát riešený v priestupkovom konaní za priestupok. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, pričom jedno odsúdenie má zahladené.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Súd zároveň u obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností v zmysle §§ 36 a 37 Trestného zákona. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, avšak v poslednom období preukázal snahu o pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má určitú možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin páchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.