Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-125-2011.pdf
PDF · 76.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa L. E., nar. XX.E. XXXX, bytom U., R. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovecký dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie č. 1 zo dňa 30.júna 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 1 zo dňa 15.augusta 2011 č. XXX XXX XXXX.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislava rozhodnutím č. 1 zo dňa 30.6.2011 rozhodla tak, že navrhovateľovi odňala od 16.8.2011 vdovecký dôchodok podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 112 ods. 2, § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Výrok rozhodnutia odôvodnila citáciou ustanovenia § 260 ods. 1, § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal, že sa naďalej stará o nezaopatrené dieťa, vdovecký dôchodok mu bol odňatý od 16.7.2011.
Rozhodnutím č. 1 zo dňa 15.8.2011 odporkyňa rozhodla podľa už citovaných ustanovení tak, že navrhovateľovi odňala vdovecký dôchodok od 16.9.2011 s citáciou už uvedených ustanovení s tým, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie zo dňa 30.6.2011.
Rozhodnutie č. 1 zo dňa 15.8.2011 napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie namietajúc, že s rozhodnutím nesúhlasí z dôvodu, že je poberateľom starobného dôchodku, dovŕšil vek 72 rokov, žije sám a je vdovcom od 5.6.1997.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na preskúmanie navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi bol rozhodnutím zo dňa 10.7.1997 podľa § 48a a § 56 Zákona o sociálnom poistení priznaný vdovecký dôchodok od 5.6.1997 z dôvodu, že spĺňal podmienky nároku na priznanie tejto dôchodkovej dávky podľa vtedy platnej legislatívy. Odporkyňa uviedla, že opravnému prostriedku navrhovateľa podľa platnej legislatívy nie je možné vyhovieť z
dôvodu, že z ustanovenia §260 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, sa považujú po 31.decembri 2003 za dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to v sume, v akej patrili k 31.decembru 2003. Ak nárok na výplatu týchto dávok trval k 31.decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.decembra 2003, ak zákon č. 461/2003 Z.z. neustanovuje inak. Navrhovateľovi vznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, teda zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok k 31.12.2003 trval, vdovecký dôchodok navrhovateľa sa vyplácal aj po tomto dni za podmienok, ktoré sú ustanovené Zákonom o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa zdôraznila, že podľa § 48a Zákona o sociálnom zabezpečení, vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará o jedno nezaopatrené dieťa, pričom je preukázané, že navrhovateľ sa prestal starať o nezaopatrené dieťa dňom 30.6.2011, kedy jeho syn Q., nar. XX.X.XXXX ukončil štúdium a prestal byť považovaný za nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa prestal starať o nezaopatrené dieťa, jeho nárok na vdovecký dôchodok zanikol, preto došlo k odňatiu tejto dávky.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu, s prihliadnutím aj na námietku nezákonnosti uvedenú splnomocneným zástupcom navrhovateľa na pojednávaní, že navrhovateľ v čase priznania vdoveckého dôchodku bol poberateľom celého invalidného dôchodku, a preto mu nárok na vdovecký dôchodok patrí a v tomto zmysle mu bola daná informácia aj Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Poprade a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z predloženého dávkového spisu je nesporné, čo navrhovateľ ani nenamieta, že rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia z 10.7.1997 od 5.6.1997 mu bol priznaný vdovecký dôchodok, pretože sa staral o nezaopatrené dieťa - syna Q., nar. XX.X.XXXX.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.januára 2004, v ustanovení § 259 až § 272 upravuje nároky na dávky vzniknuté pred 1.januárom 2004.
Podľa § 260 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení - dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Je teda nesporné, že navrhovateľovi bol vdovecký dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a z vyššie citovaného ustanovenia § 260 ods. 1 je rovnako nesporné, že vdovecký dôchodok sa vypláca aj po 31.decembri 2003 za podmienok, ktoré boli upravené v zákone č. 100/1988 Zb., ak Zákon o sociálnom poistení neupravuje inak. Zákon o sociálnom poistení vyplácanie vdoveckého dôchodku v žiadnom ustanovení neupravuje inak, preto aj pri posudzovaní trvania nároku navrhovateľa na výplatu vdoveckého dôchodku je nevyhnutné tieto podmienky skúmať podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Tento právny predpis podmienky nároku na vdovecký dôchodok v § 48a ods. 1 upravoval tak, že vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo.
Ak navrhovateľ tvrdí, že naďalej trvá jeho nárok na výplatu vdoveckého dôchodku z dôvodu, že poberá starobný dôchodok, dovŕšil vek 72 rokov, žije sám a je vdovcom od 5.6.1997 a že je invalidný, tieto argumenty sú právne irelevantné, pretože zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého mu bol priznaný vdovecký dôchodok, pre ďalšie vyplácanie tejto dávky potom, čo sa vdovec prestal starať o nezaopatrené dieťa, nestanovuje iné podmienky ako starostlivosť o nezaopatrené dieťa.
Je síce pravdou, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na vdovecký dôchodok po manželke upravuje inak, avšak pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí odporkyne vydaných v predmetnej veci, je primárnou skutočnosťou to, že navrhovateľovi nárok na výplatu vdoveckého dôchodku nevznikol za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto nemožno v jeho prípade ani aplikovať podmienky nároku na vdovecký dôchodok tak, ako sú upravené v § 74 ods. 1 až 5 v spojení s ustanovením § 74 ods. 6, podľa ktorého na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia ods. 1 až 5 rovnako.
Po preskúmaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave súd dospel k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb. a ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania ta, ako to upravuje § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.