Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-54-2009.pdf
PDF · 109.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-7P/158/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: AdP. V., N.. XX.XX.XXXX P. D V., N.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, detaš. pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, S., občianka SR a T. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXX, S., občan SR, o na návrh matky o zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na mal. deti na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode Okresného súdu Poprad č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.07.2009 zamieta.
Súd návrh otca v časti zníženia výživného na mal. deti na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode Okresného súdu Poprad č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.07.2009 zamieta.
Súd zvyšuje výživné otca k mal. P. zo sumy 66 eur na sumu 82 eur s účinnosťou od 02.07.2011 a k mal. F. zo sumy 66 eur na sumu 82 eur s účinnosťou od 02.07.2011, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 02.07.2011 do 31.01.2012 v celkovej sume 416,52 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 11,57 eur mesačne po dobu 36 mesiacov spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.07.2009 v časti o výživnom na mal. deti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka ( matka mal. dieťaťa ) sa návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2008 domáhala zvýšenia výživného otcovi u mal. F. z 2.500 SK na 3.500 Sk mesačne a u mal. P. z 2.000 SK na 3.000 Sk mesačne od októbra 2008. zo sumy 1800 Sk na sumu 200 eur od 1.11.2009. Otec návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2008 žiadal znížiť výživné na minimum v zmysle zákona o rodine odo dňa podania jeho návrh.
V rámci konania žiadali obaja rodičia zmeniť i styk otca s deťmi, ale na pojednávaní dňa 14.02.2012 zhodne uviedli, že netrvajú na návrhu v časti zmeny úpravy styku otca s deťmi. Preto i súd ďalej vykonal dokazovanie len ohľadom úpravy výšky výživného.
Obaja rodičia na svojich návrhoch ohľadom úpravy výšky výživného na deti trvali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, lekárskymi potvrdeniami o zdravotnom stave mal. detí, aktuálnymi správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Piešťanoch - detaš. pracovisko Hlohovec, správou od aktuálneho zamestnávateľa otca, správou od V.. Q. zo dňa 27.01.2011, dohodou o skončení prac. pomeru otca z 19.05.2010, správou Sociálnej poisťovne Poprad, výplatnými páskami otca, rozsudkom OS v Poprade č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.7.2009, rozsudkom OS v Poprade č. k. 15P/23/2008-14 zo dňa 20.02.2008, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Pred rozvodom rodičov mal. detí bolo naposledy rozhodnuté o výživnom rozsudkom OS Trnava č. k. 29P/1/2007-19 zo dňa 20.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2007.Deti boli zverené do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na mal. P. v sume 2.000 Sk mesačne a mal. F. v sume 2.500 Sk mesačne. V tom čase bola matka na materskej, poberala rodičovský príspevok 4.440 Sk mesačne, rodinné prídavky na dve deti mesačne 1080 Sk, t.j. spolu 5.520 Sk ( 183,23 eur). Otec detí pracoval ako vodič a mal netto mesačný príjem 8.448,25 Sk ( 280,43 eur ). Boli manželmi a okrem P. a F. iné vyživovacie povinnosti nemali. P. chodil do materskej škôlky, F.M. v septembri 2006 začal navštevovať 1. ročník základnej školy.
OS v Poprade rozsudkom č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.7.2009 rozviedol rodičov detí, deti zveril matke a otcovi určil výživné na každé dieťa po 66 eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2009. V tom období mal otec netto mesačný príjem 293,35 eur a matka netto mesačne v sume 350 eur.
Súd musel skúmať a porovnávať pomery rodičov ako pred ich rozvodom tak i po rozvode, lebo rodičia si návrhy na úpravu výšky výživného na deti podali ešte pred ich rozvodom a trvali na úprave výživného i na obdobie po rozvode ich manželstva.
V súčasnom období ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenili, ale každému z nich vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2007 a v čase podania návrhu mala podstatne vyššie náklady na výživu detí. Trvala na zvýšení výživného i pre obdobie po právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktorým bola rozvedená s otcom detí.
Matka je vyučená ako predavačka. Už v čase podania návrhu v októbri 2008 pracovala v Kauflande a za obdobie máj až december 2008 mala netto príjem mesačne v sume 375,75 eur, v roku 2009 mala netto mesačný príjem v sume 353 eur, v roku 2010 netto mesačný príjem v sume 227,56 eur. Podľa vyjadrenia matky musela zmeniť pracovné zaradenie u zamestnávateľa, lebo aj keď bol jej priateľ nezamestnaný, nebol schopný sa o jej deti postarať. Od 18.09.2010 do 07.04.2011 bola na PN - ke z dôvodu gravidity. Od 08.04.2011 do 01.12.2011 poberala materské dávky zo sociálnej poisťovne. Od 02.12.2011 je matka na rodičovskej dovolenke. Od decembra 2011 poberala rodič. príspevok mesačne 190,10 eur a od februára 2012 bude tento príspevok poberať mesačne po 194 eur. Matka poberala od podania návrhu rodinné prídavky na deti v roku 2008 po 1.080,- Sk mesačne, v r. 2009 po 42,50 eur mesačne, v r. 2010 po 43,98 eur mesačne, v r. 2011 po 44,02 eur až do 4/2011 mesačne. Od apríla 2011 poberá matka rodinné prídavky už na 3 deti po 66,03 eur mesačne.
Matka bývala v garsónke s deťmi a jej priateľom v podnájme do apríla 2011, kedy ju jej priateľ opustil. Po dobu, čo s nimi býval i priateľ, platili za podnájom 10.000,- Sk ( 331,94 eur ) a od apríla 2011 až doposiaľ už bývajúc len s deťmi platí za podnájom po 220 eur mesačne, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj energie. Podľa vyjadrenia matky počas spolužitia s priateľom jej tento prispieval na bývanie len príležitostne. Matka nemá zdravotné problémy. Mesačne platí internet 12 eur a spláca počítač po 25 eur. Keďže pôvodný notebook ( splácaný po 1800 Sk ) sa pokazil, kúpila deťom starší počítať od priateľky a tejto ho i spláca.
Okrem mal. P. a F. má od 10.04.2011 ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. M. Š. pochádzajúcej z jej druhovského pomeru s jej priateľom Q. Š.. Tento na výživu M. ničím neprispieva.
Podľa vyjadrenia matky má otec nedoplatok na výživnom na deti za tri mesiace ale vzhľadom na skutočnosť, že má deti vždy celé dva mesiace cez leto a výživné na deti jej i za tieto mesiace pošle, akceptuje otcove tvrdenie o nedoplatku na výživnom len za 1,5 mesiaca. Dodala, že výživné na deti poslané cez leto použije vždy na nákup vecí deťom do školy.
Súhlasným vyjadrením rodičov mal súd preukázané, že otec má nedoplatok na výživnom za jeden a pol mesiaca na každé dieťa plateného vo výške určenej Okresným súdom Poprad pri rozvode ( t.j. 66 eur + 33 eur / za 1 mesiaca/ x 2 deti )
Otec pracoval od 01.03.2005 do 31.05.2010 vo firme Stavebniny Tatry, s. r. o. Prvý rok pracoval na dohodu o vykonaní práce a ďalšie roky už na riadny pracovný pomer. tohto zamestnávateľa mal príjem v 9-12/2008 netto mesačne 6.913,25 Sk ( 229,48 eur ), 1-10/2009 po 290,52 eur mesačne, následne mal obdobný príjem. Pracovný pomer skončil dohodou. Skončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa otec odôvodnil tým, že jeho zamestnávateľ za neho nezaplatil jemu uloženú pokutu 1.600 eur za to, že zamestnávateľ nemal zaplatené mýtne. V čase od 01.06.2010 do 01.07.2011 bol nezamestnaný, evidovaný a poberal podporu v nezamestnanosti, a to v mesiacoch 6, 9 a 11 po 163,60 eur a v mesiacoch 7, 8 a 9 po 169,10 eur mesačne. Od 7/2011 pracuje otec vo firme Autodoprava Hriva a za obdobie 7-12/2011 mal netto mesačný príjem 239,72 eur. Podľa vyjadrenia otca je vyučený ako tesár, ale u terajšieho zamestnávateľa pracuje na dielni a ako rezervný vodič. Tu súd dodáva odvolávajú sa na písomné vyjadrenie zamestnávateľa otca, v ktorom sa uvádza, že otec pracuje ako vodič nákladnej dopravy. Otec nemá zdravotné problémy.
Otec býva v spoločnej domácnosti s zárobkovo činný bratom a svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Podľa jeho vyjadrenia rodičom neprispieva mesačne žiadnou sumou na bývanie a stravu. K svojmu zamestnaniu vo firme Pavol Hriva - Hriva uviedol, že nemá inú prácu , preto musí pracovať i u tohto zamestnávateľa. Odôvodnil to i tým, že má mesačne rôzne splátky, ktoré musí splácať a keďže jeho terajší zamestnávateľ má sídlo v obci, kde on býva, tak ani nemá výdavky s cestovaním. Snažil sa hľadať si zamestnanie i u iných firiem či už osobne alebo cez pracovné agentúry. Cez pracovné agentúry mu ponúkali za hodinu 1,70 eur, čo sa mu nezdalo. Otec má mesačné výdavky práve s platením výživného na tri deti spolu v sume ( 66 eur +66 eur + 53,11 eur ) 185,11 eur. Mesačne spláca úver 110 eur čerpaný ešte za manželstva s matkou detí. Otec má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu, k mal. W. W., narodenému dňa XX.XX.XXXX. OS Poprad rozsudkom č. k. 15P/23/2008-14 zo dňa 20.02.2008 schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej súhlasil s výškou výživného na W. v sume 1.600,- Sk mesačne od 09.11.2007. Podľa tvrdenia otca výživné na W. si platí riadne a včas. Podľa vyjadrenia otca keď mal deti cez letné prázdniny dva mesiace, kupoval im oblečenie a aj poslal výživné ich matiek.
Z vyjadrenia terajšieho zamestnávateľa otca( Pavol Hriva- Hriva) z 23.1.2012 mal súd preukázané, že otec v jeho firme pracuje ako vodič nákladnej prepravy. Je s týmto zamestnancom spokojný, lebo v práci je samostatný, flexibilný a rýchlo sa učí, čo sa od neho žiada. Jeho plat je trochu slabší z dôvodu, že v autodoprave sa podniká veľmi ťažko.
Mal. F. navštevoval v čase podania návrhu ( október 2008 ) 3. ročník ZŠ. Matka mu platila stravu v škole 680 Sk, školský klub mesačne po 200 Sk, príspevok do fondu rodičov 250 Sk, za plavecký kurz v 9-10/2008 zaplatila 240 Sk ( k tomu mu kupovala plaveckú výbavu). V decembri 2009 mu kúpila okuliare za 72,82 eur. V súčasnosti ( február 2012 ) mal. F. navštevuje 6. ročník ZŠ, v škole sa nestravuje. F. má problémy s očami, má viditeľnosť 1,5 mesačného dieťaťa. Z tohto dôvodu s ním matka chodí každý týždeň v piatok na kontroly do Trnavy, s čím má mesačné výdavky 30 eur.
Mal. P. navštevoval MŠ. Stravné mu platila mesačne 540 Sk, ročný príspevok do fondu rodičov v sume 500 Sk, povinný poplatok k školnému mesačne 100 Sk. Zo škôlky chodil mesačne do sauny, s čím mala mesačné výdavky 240 Sk. Mesačne prispievala na kultúrne podujatia v škôlke po 60 Sk. V súčasnosti ( február 2012 ) mal. P. navštevuje 1. ročník ZŠ, v škole sa nestravuje.
Obe deti majú oslabenú imunitu, preto má matky i mesačné výdavky na kúpu liekvo deťom každému po 30 eur ( t.j. 60 eur spolu ).
Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na deti z dôvodu uplynutia dlhšieho času a zmeny pomerov na strane detí.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 1 rok a 5 mesiacov ( počítajú od rozhodnutia OS Trnava č. k. 29P/1/2007 - 19 z 20.4.2007, právoplatný v máji 2007 do podania návrhu v októbri 2008) resp. za 4 roky a 9 mesiacov ( počítajúc čas až ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane detí dieťaťa i na strane jej rodičov. Keďže najprv o výživnom detí rozhodoval do rozvodu OS Trnava , následne pri rozvode OS Poprad a rodičia trvali na zvýšení /matka/ či znížení / otec/ výživného od podania svojich návrhov v roku 2008 doposiaľ, súd musel skúmať zmenu pomerov rodičov a detí, aké boli v čase vydania oboch rozhodnutí ( rozhodnutie OS Trnava o výživnom do rozvodu, rozhodnutie OS Poprad o rozvode a určení výživného po rozvode) a porovnať ich s súčasnosťou.
Súd zistil, že deti úmerne veku vyrástli od roku 2007, mal. F. má zdravotné problémy s očami, týždenne s ním matka navštevuje lekára v Trnave, obe deti majú oslabenú imunitu, už aj P. navštevuje základnú školu - čiže ich potreby sa zvýšili v každom smere. Súd prihliadal na to, že otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, posiela matke výživné na deti i v čase, keď ich má u seba počas celých dvoch mesiacov cez leto. Zhodným tvrdením rodičov má súd vyriešené, že otec má nedoplatok na každé dieťa len za 1 a pol mesiaca počítajúc výživné podľa rozsudku o rozvode, t.j. spolu v sume 198 eur ( 66 eur +33 eur x 2 deti).
Čo sa týka rodičov, ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, obom rodičom vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matke vznikla k mal. M. od XX.XX.XXXX, pritom otec dieťaťa jej výživné na M. neplatí. Otec má vyživovaciu povinnosť k mal. W. W. Y. XX.XX.XXXX v zmysle rozsudku OS Poprad č. k. 15P/23/2008-14 zo dňa 20.02.2008 v sume 53,11 eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného pred rozvodom (rozsudok OS Trnava č. k. 29P/1/2007 - 19 z 20.4.2007, právoplatný 4.5.2007 ) mala netto mesačný príjem 183,23 eur súc na rodičovskej dovolenke a otec pracujúc ako vodič mal netto mesačný príjem 280,43 eur. V čase jej rozvodu s otcom detí ( rozsudok č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.7.2009 , právoplatný 04.09.2009 ) mala netto mesačný príjem 350 eur a otec v sume 293,35 eur. V čase rozvodu rodičov boli ich pomery Okresným súdom v Poprade preskúmané, otcovi bolo určené výživné na každé dieťa po 66 eur mesačne a prihliadalo sa už aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W.. V súčasnom období je matka na rodičovskej dovolenke, od decembra 2011 poberala rodič. príspevok mesačne 190,10 eur a od februára 2012 bude tento poberať mesačne po 194 eur. Mesačne poberá rodinné prídavky v sume 66,03 eur a výživné na P. , F. po 66 eur. Čiže v súčasnosti je jej mesačný príjem cca sume 392,03 eur ( 194 + 66,03 +66+66 ).
Čo sa týka otca, tento má v súčasnosti netto mesačný príjem v sume 239,72 eur. Nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si iné zamestnanie. Otec nepresvedčil súd, že u terajšieho zamestnávateľa pracuje na dielni a ako rezervný vodič, lebo samotný jeho zamestnávateľ súdu oznámil, že otec pracuje ako vodič nákladnej dopravy.
Súd prihliadal na to, že okrem dvoch letných mesiacov nemá otec zverené žiadne dieťa do osobnej starostlivosti a teda nie je dôvod, ktorý by mu bránil hľadať si zamestnanie i mimo svojej obce berúc do úvahy i to, že je vyučený ako tesár. V konečnom dôsledku terajší zamestnávateľ dal otcovi veľmi dobrý posudok, označil ho ako zodpovedného a flexibilného. Preto je aj súd presvedčený, keby otec mal len trocha vôľu, isto by mu nestačilo poberať obdobný mesačný príjem aký poberal v roku 2007 a snažil by sa nájsť si lepšie platené zamestnanie. Pritom súd bral do úvahy i to, že medzi časom vznikla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky nie je podaný dôvodne na čas do rozvodu manželstva ( rozsudok OS Poprad č. k. 10C/63/2008-83 zo dňa 10.07.2009 ). Porovnajúc príjmy a výdavky rodičov ako i potreby detí v čase podania návrhu i v čase rozvodového konania a vychádzajúc z odôvodnenia rozvodového rozsudku mal súd preukázané, že v čase rozvodu bolo určené otcovi výživné na každé dieťa po 66 eur, t.j. menej ako bolo pôvodne určené rozsudkom OS Trnava. Súd prihliadal i na to, že v tomto čase bývala matka s priateľom a preto mala i zvýšené výdavky na bývanie. Skutočnosť, že jej priateľ bol nezamestnaný a neprispieval jej na bývanie nie nemôže byť na ťarchu otca, aby platil vyššie výživné na deti. Keďže v čase rozvodu mal otec obdobný príjem ako pri rozhodovaní o výživnom Okresným súdom v Trnave roku 2007 a matka nemala zvýšené výdavky na deti v tom čase oproti roku 2007, súd i návrh otca na zníženie výživného zamietol. Bral do úvahy v druhom rade i to, že v čase rozvodu OS Poprad prihliadal i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Súd mal objektívne preukázané, že otec bol v čase od 01.06.2010 do 01.07.2011 nezamestnaný, riadne evidovaný a jeho jediným príjmom bola podpora v nezamestnanosti mesačne striedavo v sumách 163,60 eur a 169,10 eur. Preto i súd v tomto období nezvýšil výživné otcovi na deti sledujúc i to, že otec sa snažil plniť si výživné na deti riadne a včas a mal nedoplatok len za 1 a pol mesiaca. Ale na druhej strane to súd nepovažoval za dostatočný dôvod na zníženie výživného na minimálne výživné berúc do úvahy, že otec je vyučený ako tesár a pracujúci i ako šofér, zdravý si nenašiel prácu ani len brigádne. Súd mal preukázané, že otec sa zamestnal opäť od 02.07.2011 a zase za obdobný príjem, ako mal pred tým, v podstate už od roku 2007. Súd má za to, že otec má vo svojich schopnostiach nájsť si i lepšie platené zamestnanie a nebránia mu v tom ani žiadne zdravotné problémy a preto už neakceptoval ani jeho opätovný nízky príjem. V konečnom dôsledku od právoplatnosti rozsudku o rozvode uplynuli 2 roky a cca 5 mesiacov, deti sú staršie, ich potreby vzrástli a mal. F.Á. má zdravotné problémy s očami, s čím má matka tiež zvýšené výdavky. Preto aj súd zvýšil otcovi výživné od 02.07.2011 a to na každého chlapca z 66 eur na 82 eur mesačne ( t.j. o 16 eur).
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 02.07.2011 a prihliadajúc na to, že otec mesačne platí na každé dieťa po 66 eur a má nedoplatok na výživnom na každé dieťa za 1 a pol mesiaca v sume 198 eur ( /66 +33/ x 2 deti ), vyčíslil mu zročné výživné za obdobie od 02.07.2011 do 31.01.2012 ( lebo rozsudok bol vyhlásený pred 15-tym dňom v mesiaci ) na obe deti v celkovej sume 416,52 eur (výpočet: Za pomernú časť mesiaca júl 2011 a to od 2.7. do 31.7. mal zaplatiť na jedno dieťa po zvýšení 79,26
eur /pri výpočte súd vychádzal z toho, že mal zaplatiť za 29 dní z 31 dní mesiaca júl / a zaplatil 66 eur, t.j. má doplatiť na jedno dieťa 13,26 eur. Za mesiace august až december roku 2011: 5 x 16 eur=80 eur. Za január 2012 v sume 16 eur. 109,26 eur x 2 deti +198 eur = 416,52 eur) , ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 11,57 eur mesačne spolu s bežným výživným po dobu 36 mesiacov. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na deti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).