Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Co-3-2012.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: V. A., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, pracovisko: Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovaným: 1/ Ing. R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M., B. XX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, so sídlom v Prešove, Jarková 63, 2/ Slovenská republika zastúpená Bytovou agentúrou rezortu Ministerstva obrany SR, so sídlom v Trenčíne, Inovecká 7, IČO: 34000666, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2011 pod č.k. 38C 127/2009 - 144, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 176,14 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. X., nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. 7232, postavenému na parcele č. 14310/18, ako aj podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely č. 14310/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2 v podiele 6589/343504, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. U., pod V 3562/2009, je neplatná. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 383,38 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade náhradu trov konania týmto účastníkom nepriznal.
Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa návrh zdôvodnila tým, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade je relatívne neplatným právnym úkonom pre rozpor s metodickým pokynom Ministerstva obrany SR o ustanovení postupu pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov. V priebehu konania dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy rozšírila o skutočnosť, že predmetný byt nemal charakter služobného bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť.
S použitím ustanovení zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení jeho neskorších doplnkov, ustanovení § 679 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c/ O.s.p. uzavrel, že návrh žalobkyne je nedôvodný. V danom prípade mal za to,
že žalobkyňa na predmetnej žalobe nemá naliehavý právny záujem, pretože formulovaným určovacím petitom sa v konečnom dôsledku nevyrieši spornosť jej práva, resp. neistota jej právneho vzťahu, teda či na jej strane existuje akýkoľvek právny vzťah k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zmluvy o prevode vlastníctva, neplatnosti ktorej sa žalobou domáha. Aj v prípade dôvodnosti takto formulovanej žaloby by totiž nastal právny stav, ktorým by sa uvedené nehnuteľnosti, tvoriace predmet zmluvy o prevode vlastníctva, vrátili do vlastníctva štátu a jej právny vzťah k nim by bol naďalej neistý.
Taktiež na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalobkyne, že predmetný byt nespĺňa charakter bytu služobného. V zmysle § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 189/1992 Zb., ako aj z predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného, bolo jednoznačne preukázané, že predmetný byt mal charakter služobného bytu a jeho nájomcom na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.12.1993 bol žalovaný v 1. rade, ktorý bol v služobnom pomere ako profesionálny vojak. Žalovanému v 1. rade vznikol nájomný vzťah k predmetnému bytu na základe nájomnej zmluvy z tohto dňa na dobu určitú do 22.12.1996. keďže nájomný vzťah predlžovaný nebol, avšak v tom čase platilo ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento nájomný vzťah sa predlžoval vždy o dobu jedného roka a zanikol 22.12.2001 novelou ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikne uplynutím toho času, pričom ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre zánik nájmu bytu. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 709 Občianskeho zákonníka žalobkyňa vo vzťahu k predmetnému bytu nikdy nemala postavenie nájomcu alebo spoločného nájomcu v zmysle § 703 a § 704 Občianskeho zákonníka, ale iba odvodené právo bývania ako manželka žalovaného v 1. rade. Teda s poukazom na novelu ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinnú od 1.9.2001, nájomný pomer žalovaného v 1. rade k predmetnému bytu skončil 22.12.2001 a k tomuto dňu zároveň zaniklo aj odvodené právo bývania žalobkyne v ňom. Pretože manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.2.2008 pod č.k. 7C/299/2007 - 37, právoplatného dňa 29.2.2008, a ďalšia nájomná zmluva k bytu bola uzavretá medzi prenajímateľom (žalovaným v 2. rade) a žalovaným v 1. rade (ako nájomcom) až po právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 1.6.2002 na dobu neurčitú, s poukazom na ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov iba žalovaný v 1. rade ako nájomca mal zákonné právo v súlade s metodickým pokynom Ministerstva obrany SR, upravujúcim postup pri prevode vlastníctva bytov, na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva splnením podmienok, a to v tom smere, že mal uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, mal vyplatené všetky nedoplatky, jeho služobný pomer naďalej trval a nebol vlastníkom iného domu, bytu alebo nemal uzavretý nájomný vzťah s iným prenajímateľom. Aj na základe týchto skutočností okresný súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná ako nedôvodná, pretože žalobkyňa nemala v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu medzi žalovanými v 1. a 2. rade postavenie oprávnenej osoby domáhať sa jeho prevodu do svojho vlastníctva.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade vo výške 383,38 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade týmto účastníkom trovy nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému v 2. rade trovy nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa, ktorým žiadala zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní, okrem iného, uviedla, že v jej prípade naliehavý právny záujem na podaní žaloby je daný, pretože žiadnym iným spôsobom nie je možné dosiahnuť ochranu jej práv než vyslovením neplatnosti právneho úkonu. Nemá možnosť domáhať sa určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pretože v takomto prípade by nebola vyriešená otázka finančného vyporiadania kúpnej ceny inkasovanej žalovaným v 2. rade za predaj sporného bytu. Zároveň, ak by súd jej žalobe vyhovel, dôjde k obnoveniu jej nájomných práv, a tým k následnému riešeniu otázky zrušenia spoločného nájmu bytu po zániku manželstva. Má za to, že v danom prípade došlo k zániku nájmu bytu založeného Nájomnou zmluvou zo dňa 22.12.1993 ku dňu 22.12.2001. Následne vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade ako správca bytu vydal pre žalovaného v 1. rade platný výmer za užívanie bytu, kde na základe tohto výmeru bolo za užívanie bytu riadne platené, došlo k vzniku nového nájomného vzťahu od 1.2.2002 s tým, že v danom čase bola žalobkyňa a žalovaný v 1. rade manželmi. Podľa jej názoru, byt ku dňu 1.1.2002 nebol bytom služobným, a to podľa § 1 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb.. Preto k nemu vznikol spoločný nájom bytu manželmi podľa § 703 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je
rozhodujúcou právnou otázkou, či sporný byt mal v čase od 23.12.2001 do času jeho predaja charakter služobného bytu.
Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.12.2011 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Vo vyjadrení, okrem iného, poukázal na to, že určenia nájomného práva sa žalobkyňa nikdy počas vedenia súdneho konania nedomáhala, a to ani v návrhu na začatie konania, ani v rámci záverečných prednesov. Je pravdou, že na Okresnom súde Prešov sa domáhala v konaní pod sp. zn. 12C/9/2009 zrušenia spoločného nájmu bytu manželov súbežne s týmto konaním. V uvedenom konaní však návrh vzala späť bezprostredne po tom, čo zo strany Slovenskej republiky, zastúpenej BARMO, došlo k podaniu vyjadrenia, že predmetný byt bol vždy bytom služobným.
Žalovaný v 2. rade v ospravedlnení z odvolacieho pojednávania zo dňa 31.1.2012 (č.l. 160), okrem iného, uviedol, že vo veci poskytol súdu viaceré písomné vyjadrenia, pričom jeho zástupca sa vo veci samej vyjadril aj dňa 25.10.2010 do zápisnice na dožiadanom súde, a to Okresnom súde Trenčín. Preto na týchto vyjadreniach trvá a k veci nechce uviesť už žiadne nové skutočnosti.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa zamietol jej návrh z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania odvolací súd dopĺňa:
Predmetom konania je návrh žalobkyne na určenie, že kúpna zmluva (v petite návrhu nie je uvedený dátum tejto zmluvy, pričom nejedná sa kúpnu zmluvu, ale zmluvu o prevode vlastníctva bytu), uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, o prevode vyššie označeného bytu, je neplatná. Okresný súd návrh žalobkyne zamietol predovšetkým z toho dôvodu, že nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní návrhu, ako aj z dôvodu, že nemala v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu medzi žalovanými v 1. a 2. rade postavenie oprávnenej osoby domáhať sa neplatnosti jeho prevodu do svojho vlastníctva. S týmto záverom prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože aj keby bolo jej návrhu vyhovené, ničím sa nezmení jej právne postavenie.
Podľa § 709 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších doplnkov, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona, služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl.
Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona, nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.
Podľa § 13a citovaného zákona, právna povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a nájomné vzťahy k nim, ktoré vznikli pred 1. decembrom 2001, zostávajú nezmenené.
Z Nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.1993 (č.l. 99) vyplýva, že touto zmluvou Vojenská správa - VSB XXXX v U. ako prenajímateľ prenajala žalovanému v 1. rade predmetný byt na dobu určitú, t.j. od 22.12.1993 do 22.12.1995. Niet pochýb, že touto nájomnou zmluvou bol žalovanému v 1. rade prenajatý služobný byt vo vlastníctve štátu ako profesionálnemu vojakovi ozbrojených síl. Že ide o charakter služobného bytu, nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 2.6.2011 (č.l. 109), keď uvádza, že predmetný byt bol postavený pre potrebu rezortu Ministerstva obrany SR na riešenie otázky bývania profesionálnych vojakov SR. Ministerstvo obrany SR po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia sa stalo vlastníkom stavby a zároveň určilo charakter bytu ako bytu služobného v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb., pretože tieto boli určené výlučne na bývanie profesionálnych vojakov. Keďže žalovaný v 1. rade bol v čase pridelenia bytu profesionálnym vojakom a bol nim aj v čase prevodu bytu do jeho vlastníctva, táto skutočnosť zohrala podstatnú úlohu pri odpredaji bytu do jeho výlučného vlastníctva. V tejto súvislosti ďalším podaním zo dňa 19.8.2011 (č.l. 127) poukázal na ustanovenie § 13a citovaného zákona. Preto je namieste obrana žalovaných v 1. a 2. rade, že charakter bytu určuje predovšetkým jeho vlastník. Z tohto dôvodu nie je možné uznať odvolaciu námietku žalobkyne v tom smere, že doposiaľ nie je vyriešená právna otázka ohľadom charakteru predmetného bytu. Je potrebné poukázať na to, že prvotná nájomná zmluva medzi štátom a žalovaným v 1. rade o nájme služobného bytu (č.l. 110) bola uzavretá dňa 22.12.1993 (aj keď na dobu určitú), t.j. už po nadobudnutí účinnosti zákona č. 189/1992 Zb.. Žalovaný v 2. rade ďalšou Nájomnou zmluvou k služobného bytu zo dňa 1.6.2009 (č.l. 112) uzavrel so žalovaným v 1. rade nájom bytu na dobu neurčitú. Ďalšou Zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 24.6.2009 (č.l. 116) previedol služobný byt do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Týmto postupom žalovaný v 2. rade ničím neporušil metodický pokyn Ministerstva obrany SR o ustanovení postupu pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa v podanom návrhu.
Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že žalobkyňa nikdy nebola spolunájomcom predmetného služobného bytu vzhľadom na jeho charakter (§ 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 189/1992 Zb.), ktorý už platil, ako bolo vyššie uvedené, v čase prvej nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Taktiež nikdy s ňou nebola uzavretá nájomná zmluva ako so spolunájomcom služobného bytu, teda nevznikol jej spoločný nájom k predmetnému služobnému bytu. Opak počas celého konania žalobkyňa nepreukázala. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak jej návrh v celom rozsahu zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalovaného v 1. rade a žalobkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému v 1. rade priznal ich náhradu v uplatnenej výške 176,14 Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v zmysle § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnej služby advokátom za 3 úkony právnej pomoci - porada s klientom ku odvolaniu žalobkyne v 2/3 sadzbe v sume 38,- Eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.12.2011 v sadzbe 57,- Eur a účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012 v sadzbe 58,69 Eur, plus prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,41 Eur + 7,63 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.