Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-14-2024.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/14/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., v konaní o vymoženie 1.237,76 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Er/2420/2013 – 40 zo dňa 11.10.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i et a .
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
1.1. Okresný súd v prvom rade uviedol, že exekúcia sa začala na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 1300027348 zo dňa 01.02.2013. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 14.08.2017 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 10.08.2017, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní vykonal preverovanie majetkových pomerov povinného, čím bola zistená nemajetnosť povinného. Na základe vyššie uvedených skutočností a preukázanú nemajetnosť povinného okresný súd dospel k záveru, že nebol reálny predpoklad, že pohľadávka oprávneného bude vymožená, a to ani z dlhodobého hľadiska, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekúciu zastavil.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby bolo odvolaniu vyhovené v plnom rozsahu. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti bolo potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Nebolo vylúčené, že povinný bude mať v budúcnosti príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považoval oprávnený za predčasné.
2.1. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavovala neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a výnimku umožňuje len zákon. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcií, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osoby.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril tak, že s právnou argumentáciou oprávneného nesúhlasil. Uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného bolo možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nebola rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na záver uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezaložilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci – res iudicate.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom vo výroku I. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolanie proti výroku II. uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko proti nemu nebolo odvolanie prípustné.
5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a uvádza.
7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia § 243i až § 243k Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd na vec aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
8. Súd prvej inštancie založil svoje zastavujúce rozhodnutie na závere, že bola zistená nemajetnosť povinného a z dlhodobého hľadiska nebol reálny predpoklad, že pohľadávka oprávneného bude vymožená.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolania oprávnený, konštatuje, že sa plne stotožňuje s odôvodením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd pre správnosť napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 1.123,68 eur s príslušenstvom dňa 16.05.2013 u súdneho exekútora na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1300027348 zo dňa 01.02.2013, ktorý vydal oprávnený, a tento výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.03.2013. Dňa 14.08.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný s tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Z tohto dôvodu podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017.
11. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak.
12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného. Ďalším pokračovaním v exekúcii by takýmto spôsobom dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii, ako už bolo spomínané, by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by v konečnom dôsledku viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.
15. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu v prípade nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Exekučný súd preto vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemal inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil (výrok I.). Nakoľko proti výroku II. napadnutého uznesenia nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol (výrok II.).
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol povinný, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)