Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-89-2011.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II rozhodol sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa G. N., H.. X.XX.XXXX, C. E. XX, S. proti odporkyni G. N., H.. X.X.XXXX, C. E. XX, S., zastúpenej opatrovníkom P. Q., zamestnancom Okresného súdu Košice II, v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Štát n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.8.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu - jeho bývalú manželku prispievať mu na výživu vo výške životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je nezamestnaný, stará sa o tri maloleté deti vo veku XX, XX a X rokov, pričom v dôsledku svojej nepriaznivej sociálnej situácie sa dostal do hmotnej núdze. Navrhovateľ uviedol, že jeho jediným príjmom v súčasnej dobe sú rodinné prídavky na tri maloleté deti a dávka v hmotnej núdzi spolu v sume XXX eur mesačne.
Pobyt odporkyne nie je známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. jej bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa XX.X.XXXX predniesol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom dôvodnosť svojho návrhu odôvodnil skutočnosťou, že v súčasnej dobe nemá žiadne vlastné príjmy, je nezamestnaný, poberá iba rodinné prídavky, náhradné výživné, ako aj dávky v hmotnej núdzi vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Ďalej uviedol, že jeho súčasný celkový príjem predstavuje sumu XXX eur mesačne, z ktorého uhrádza všetku starostlivosť súvisiacu s výchovou a výživou troch maloletých detí, ktoré mu boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti. S odporkyňou už nežije dlhodobo v spoločnej domácnosti, keďže táto ju natrvalo opustila a odsťahovala sa do Veľkej Británie.
Odporca poukázal na to, že v súčasnosti nemá vedomosť, na akej adrese sa odporkyňa v zahraničí zdržiava, ani či je zamestnaná, resp. či má nejaký zdroj príjmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodným listami maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. XXC XXX/XXXX-XX, potvrdením Úradu práce,
sociálnych veci a rodiny, správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou zo Sociálnej poisťovne, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov uzavreté dňa X.X.XXXX N. E., T. N. E. Z. N. T. X, Q. XXXX, H. K. XXX, S. S. Č. XXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXC XXX/XXXX-XX T. M. XX.XX.XXXX. Maloleté deti N. B. R. G., H.. X.X.XXXX, A., H.. X.X.XXXX B. Z., H.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola povinná prispievať im na výživu každému sumou zodpovedajúcou 30% z výšky životného minima mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX.
Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 2.8.2011 vyplynulo že navrhovateľ bol v čase podania návrhu nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom je a poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od X.X.XXXX M. XX.X.XXXX N. V. XXX,XX G. mesačne, ako aj prídavok na deti vo výške XX,XX eur mesačne a náhradné výživné vo výške 78 eur mesačne. Ďalej zo správy vyplýva, že dávky v hmotnej núdzi poberá už od X.X.XXXX M..
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.9.2011 vyplýva, že odporkyňa bola dňom X.X.XXXX vyradená do pracovného pomeru, avšak v súčasnosti nie je vedená ako nezamestnaná, pričom nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývali manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť , ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych príčin schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.
Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd v súlade s cit. zák. ustanoveniami skúmal v tomto konkrétnom prípade, či sú splnené základné hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to že manželstvo je právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a schopnosti a majetkové pomery druhého z bývalých manželov umožňujú príspevok priznať, pričom účastníci sa nevedia dohodnúť o poskytovaní takéhoto príspevku. V tomto prípade manželstvo bolo rozvedené, účastníci sa na príspevku nedohodli, a preto sa súd zameral pri dokazovaní na ostatné podmienky a skúmal, či navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, ďalej skúmal či schopnosti odporkyne priznanie príspevku umožňujú a v neposlednom rade prihliadol na príčiny rozvratu manželstva, ako aj to či priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, nakoľko tento je síce poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume XXX,XX eur mesačne a naviac sa stará o tri maloleté deti, ktoré mu boli rozhodnutím súdu zverení do osobnej starostlivosti, avšak v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na priznanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi. Súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, a to osobné,
zárobkové a majetkové pomery odporkyne, ktorými by preukázal schopnosť odporkyne prispievať na výživu. Nepredložil ani listinné dôkazy na preukázanie príjmových pomerov odporkyne. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol len k listinným dôkazom získaným vlastným šetrením z jednotlivých príslušných inštitúcii a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, z ktorých nemal preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, určených zákonom pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporkyni ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatok od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, , ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa, ktorá by bola v prípade neúspechu povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh, túto povinnosť nemá vzhľadom na svoj úspech v konaní.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).