Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/32/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. c) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 21. augusta 2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 14. februára 2024 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Podľa z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Na podklade s a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D., E. F., t. č. bytom C. D., G. XX

podľa s použitím Tr. zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. zo dňa 30. júna 2023, podanej na Okresnom súde Prievidza dňa 03. júla 2023, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna A. H., nar. X.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 29.11.2019, právoplatným dňa 12.12.2019, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 100,- € mesačne, vždy vopred - najneskôr do 28. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám matky I. H., ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, plneniu tejto povinnosti sa v mieste pobytu v C. D. a v mieste pobytu poškodenej v J. úmyselne vyhýba v dobe od 24.12.2022 do súčasnosti s tým, že hoci bol nezamestnaný, nemal vážny záujem o prácu, v predmetnom období nebol vedený ani v evidencii nezamestnaných ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tým nevyužil možnosť nájdenia si riadneho zamestnania prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím by si mohol zlepšiť svoje zárobkové možnosti, nepoberal žiadne dávky a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda svojím konaním si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, v uvedenom období uhradil výživné v sume 400,- €, čím zostal oprávnenej I. H. dlžný sumu na nezaplatenom bežnom výživnom vo výške 300,- €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 3.11.2022, právoplatným dňa 3.1.2023, odsúdený za spáchanie prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa k trestu odňatia slobody 7 mesiacov, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov,

pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 14. februára 2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna A. H., nar. X.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 29.11.2019, právoplatným dňa 12.12.2019, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 100,- € mesačne, vždy vopred - najneskôr do 28. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám matky I. H., ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, plneniu tejto povinnosti sa v mieste pobytu v C. D. a v mieste pobytu poškodenej v J. úmyselne vyhýba v dobe od 24.12.2022 do súčasnosti s tým, že hoci bol nezamestnaný, nemal vážny záujem o prácu, v predmetnom období nebol vedený ani v evidencii nezamestnaných ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tým nevyužil možnosť nájdenia si riadneho zamestnania prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím by si mohol zlepšiť svoje zárobkové možnosti, nepoberal žiadne dávky a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda svojím konaním si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, v uvedenom období uhradil výživné v sume 400,- €, čím zostal oprávnenej I. H. dlžný sumu na nezaplatenom bežnom výživnom vo výške 300,- €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 3.11.2022, právoplatným dňa 3.1.2023, odsúdený za spáchanie prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa k trestu odňatia slobody 7 mesiacov, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 38 odsek 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v celom rozsahu napadol odvolaním obžalovaný, v ktorého písomnom vyhotovení uviedol, že po telefonáte s I. H. dňa 15. februára 2024 uhradil sumu dlžného výživného a zároveň uhradil aj výživné za obdobie február a marec 2024. Tiež prisľúbil pravidelné platby.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa bolo oboznámené potvrdenie detailu pohybu z bankového účtu IBAN: C. majiteľky účtu I. H., vydané peňažným K. D., L., z ktorého je zrejmé, že obžalovaný uhradil zameškané výživné v celom rozsahu na bankový účet matky maloletého A. H.. Prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry následne v rámci konečného návrhu uviedla, že vzhľadom k splneniu zákonných podmienok o zániku trestnosti v danom prípade navrhuje obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným v intenciách , pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine i treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia , a tak dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, upravil oproti podanej obžalobe aj skutkový stav, pričom bolo preukázané, že za predmetné obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, t. j. ku dňu 14. februára 2024, obžalovaný dlhoval na výživnom pre svojho maloletého syna A. H. celkovú sumu 300,- Eur. Aj krajský súd po preskúmaní vykonaných dôkazov nemal pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu.

Z písomného potvrdenia, doručeného krajskému súdu matkou maloletého dieťaťa, I. H. dňa 31. júla 2024 vyplynulo, že obžalovaný po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu uhradil bezhotovostným prevodom dňa 15. februára 2024 na bankový účet matky maloletého dieťaťa sumu 300,- Eur, ako dlžné výživné obžalovaného vo vzťahu k svojmu maloletému synovi A. H., ustálené súdom prvého stupňa a konštatované v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

S poukazom na ustanovenie § 86 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, ktoré určuje zákonné podmienky zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona a na krajským súdom po preskúmaní veci jednoznačne zistené skutočnosti, že tieto podmienky sú v prípade obžalovaného splnené v celom rozsahu, keďže obžalovaný do rozhodnutia krajského súdu o jeho odvolaní celé dlžné výživné uhradil, pričom spáchaný trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, vo veci rozhodol tak, že podľa zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného podľa s použitím Tr. zákona oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. zo dňa 27. októbra 2022, podanej na Okresnom súde Prievidza dňa 28. októbra 2022 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona, na tam uvedenom skutkovom základe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.